Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 50/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., S., zastúpenej

advokátkou JUDr. D. V., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl.

20 ods. 1 a a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 17 Er

162/2009-89 z 25. augusta 2010 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 17 Er

162/2009-89 z 25. augusta 2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. -89 z 25. augusta 2010

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 303,30 € (slovom tristotri eur tridsať centov), ktorú j e Okresný súd

Poprad p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. V., B., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., S. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. V., B., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -89 z 25. augusta 2010 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva: «Na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave vydaného

dňa 15. 11. 2007... spis. značka: -603 bolo začaté exekučné konanie

na základe návrhu oprávneného... 18. 02. 2008 na vymoženie nároku podľa výroku

„... zaplatiť... náhradu trov... vo výške 3 844 925,50 Sk... Žalobca (povinný) dobrovoľne dňa

28. 02. 2008 dlh zaplatil... Na námietky povinného Okresný súd v Poprade uznesením č. k.

zo dňa 09. 07. 2008 rozhodol... „Exekučné konanie zastavuje. Povinný sa

zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi... náhradu trov exekúcie vo výške 457.787,- Sk do

troch dní od právoplatnosti uznesenia.“. Na odvolanie povinného rozhodol Krajský súd

v Prešove uznesením č. k. -95 vydaným dňa 25. 11. 2008 tak, že „Zrušuje

uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. Mení uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak,

že povinnému sa ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi... trovy exekúcie vo výške

457 546,- Sk...“. Toto uznesenie... sa stalo právoplatné dňa 23. 02. 2009 a vykonateľné dňa

27. 02. 2009. K úplnému zhrnutiu treba dodať, že v tomto konaní exekútor podľa ust. § 60

písm. b) osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“) poverenie na vykonanie exekúcie vrátil z dôvodu, že upustil od

vykonania exekúcie, lebo povinný splnil, čo mu ukladalo rozhodnutie (povinný dňa 29. 02.

2008 dlh zaplatil), exekútorovi však vznikli v tomto konaní neuhradené trovy exekúcie a keď

poverenie vrátil, nemohol ich v tomto konaní vymôcť.

Vo vzťahu k pôvodnému exekučnému titulu – rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -603 zo dňa 15. 11. 2007... treba uviesť, že dovolacím rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. vydaného dňa 11. 12. 2008,

ktoré sa stalo právoplatné dňa 03. 02. 2009 a vykonateľné dňa 06. 02. 2009, bol rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. -603 zo dňa 15. 11. 2007 ako pôvodný

exekučný titul v celom rozsahu zrušený a oprávnený (žalovaný) bezodkladne vrátil

povinnému (žalobcovi) celú sumu 3.844.925,50 Sk.

Na základe návrhu na exekúciu zo dňa 27. 04. 2009 sa začalo druhé exekučné

konanie týkajúce sa vymoženia trov exekúcie vo výške 457 546,- Sk. Exekučným titulom tu

bolo rozhodnutie exekučného odvolacieho súdu (krajského súdu) v Prešove č. k.

-95 vydaného dňa 25. 11. 2008, ktoré sa stalo právoplatné dňa 23. 02. 2009

a vykonateľné dňa 27. 02. 2009, teda následne, ako bol pôvodný exekučný titul dovolacím

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. v celom rozsahu

zrušený. Na námietky oprávneného zo dňa 30. 07. 2009 rozhodol exekučný súd Okresný súd

v Poprade uznesením č. k. -54 vydaným dňa 04. 12. 2009 tak, že „Vyhlasuje

exekúciu za neprípustnú. Exekúciu zastavuje. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie Oprávnený je povinný zaplatiť povinnému náhradu trov

exekučného konania...“. Na odvolanie oprávneného... krajský súd... uznesením č. k.

zo dňa 27. 04. 2010 „Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.“. V ďalšom postupe Okresný súd v Poprade pod č. k. -73 zo

dňa 02. 07. 2010 prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka rozhodol „Súd námietky

povinného zo dňa 30. 07. 2009 proti exekúcii zamieta.“. Na odvolanie povinného rozhodol

proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka exekučný súd Okresný súd v Poprade dňa

25. 08. 2010 uznesením č. k. -89 tak, že „Námietky povinného zo dňa 30. 07.

2009 proti exekúcii zamieta.“.

Uznesenie napadnuté touto ústavnou sťažnosťou č. k. -89 zo dňa

25. 08. 2010 nadobudlo dňa 31. 08. 2010 právoplatnosť a aj vykonateľnosť.»

Podľa sťažovateľky «... Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že

v exekučnom konaní č. k. (EX 317/2009)... bolo... exekučným titulom

procesné rozhodnutie odvolacieho exekučného súdu (krajského súdu) v Prešove č. k.

-95 vydaného dňa 25. 11. 2008. Tento exekučný titul v pôvodnej exekúcii č. k.

začatej návrhom dňa 18. 02. 2008 bol len „procesným produktom“

meritórneho exekučného titulu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/34/2007-

603 zo dňa 15. 11. 2007, čo znamená, že tento procesný exekučný titul je relatívne

samostatným a viazaným (závislým) na pôvodnom meritórnom exekučnom titule. Táto

závislosť má zásadný dopad na existenciu a trvanie exekučného titulu Krajského súdu

v Prešove... a to preto, lebo ak tento pôvodný (meritórny) exekučný titul bol rozhodnutím

dovolacieho súdu Najvyššieho súdu SR č. k. zrušený, a to tak, že toto

zrušenie bolo vydané (vyhlásené) 11. 12. 2008, stalo sa tak po vydaní exekučného titulu

odvolacieho exekučného súdu (krajského súdu) v Prešove č. k. -95.».

Sťažovateľka tvrdí, že «... okresný súd... v rozhodnutí č. k. -89

vydaným... 25. 08. 2010... sa námietkou spochybnenia exekučného titulu – procesného

rozhodnutia odvolacieho exekučného súdu ako exekučným titulom č. k. -95

vôbec nezaoberal... Z jeho rozhodnutia je zreteľný len ten záver, že bral do úvahy uznesenie

Krajského súdu v Prešove č. k. -95 zo dňa 25. 11. 2008 len vo vzťahu

k otázke, že toto nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 02. 2009 a vykonateľnosť dňa 27. 02.

2009 a v závislosti na tento záver rozhodol o uložení povinnosti zaplatiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 457 546,- Sk. Podstata námietky však bola v tom, že

„právnym základom práva na exekúciu je procesné rozhodnutie o námietkach proti

pôvodnému exekučnému konaniu, základom ktorého bol exekučný titul rozsudok Okresného

súdu Bratislava II č. k. -377 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -603 zo dňa 15. 11. 2007 o vymoženie sumy 3 844 925,50

Sk. Znamená to, že teraz uplatňovaný exekučný titul – procesné rozhodnutie exekučného

súdu v námietkovom konaní má svoj pôvod v základnom exekučnom konaní oprávneného

Slovenský plynárenský priemysel, a. s. podľa vyššie uvedených rozsudkov.“. Ďalej námietka

obsahovala záver, že „... uplatňovaný exekučný titul v tomto konaní uvedeným procesným

rozhodnutím je závislý od existencie pôvodného exekučného titulu. K tomu treba uviesť, že

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , ktorý bol vydaný

11. 12. 2008... bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -603 zo dňa

15. 11. 2007 zrušený... Teda dňom právoplatnosti dovolacieho rozhodnutia 03. 02. 2009

prestal existovať pôvodný meritórny exekučný titul v prvej exekúcii, v ktorej bolo

rozhodnuté exekučným odvolacím súdom v rozhodnutí č. k. -95.».

V závere sťažovateľka uvádza: „Postup súdu, pokiaľ sa nevysporiadal s námietkami

sťažovateľa a na tieto vôbec nereagoval, spôsobil tak týmto postupom také porušenie, ktoré

malo za následok zásadný vplyv na základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces

podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a vyústilo do porušenia základného práva vlastniť majetok

a základného práva na ochranu majetku podľa SR.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Okresný súd Poprad uznesením spis. zn.: -89 zo dňa 25. augusta

2010 porušil základné právo sťažovateľa T., spol. s r. o., zapísanej v obchodnom registri OS

Prešov v odd. Sro vo vložke č. ..., so sídlom S... vlastniť majetok a základné právo na

ochranu majetku podľa SR.

2. Okresný súd Poprad uznesením spis. zn.: -89 zo dňa 25. augusta

2010 porušil právo sťažovateľa T., spol. s r. o., zapísanej v obchodnom registri OS Prešov v

odd. Sro vo vložke č. ..., so sídlom S... na spravodlivý proces (na spravodlivé súdne

konanie) podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu v Poprade spis. zn.:

-89 zo dňa 25. augusta 2010 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľovi T., spol. s r. o., zapísanej v obchodnom registri OS Prešov v odd.

Sro vo vložke č. ..., so sídlom S... priznáva náhradu trov právneho zastupovania v sume

303,30 € (slovom tristotri eur a 30/100), ktorú je Okresný súd v Poprade povinný vyplatiť

na účet právneho zástupcu JUDr. D. V. vedený v T., a. s., číslo účtu... do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 10. februára 2011 sťažnosť

sťažovateľky prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného

súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.

Sťažovateľka v liste doručenom ústavnému súdu 20. júna 2011 prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Okresný súd na výzvu ústavného súdu reagoval podaním sp. zn. z 1. júna

2011, v ktorom okrem iného uviedol: „K sťažnosti povinného na porušenie práva na

spravodlivý súdny proces je potrebné uviesť, že tunajší súd rozhodoval vo veci podľa

najlepšieho vedomia a svedomia v súlade so zákonom, a v uznesení z 25. 8. 2010 v súlade

s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa v zmysle § 226

viazaný.“ Predseda okresného súdu súhlasil s upustením od

ústneho pojednávania.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa so sťažnosťou, jej prílohami a vyjadreniami účastníkov konania

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie uznesením z 10. februára 2011

I. senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová

a Peter Brňák (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2011 účinného od

1. marca 2011 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda

senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného dôvodu vec

prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené

v záhlaví tohto nálezu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu.

Podľa sťažovateľky „Postup súdu, pokiaľ sa nevysporiadal s námietkami

sťažovateľa a na tieto vôbec nereagoval, spôsobil tak týmto postupom také porušenie, ktoré

malo za následok zásadný vplyv na základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces

podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a vyústilo do porušenia základného práva vlastniť majetok a základného

práva na ochranu majetku podľa SR.“.

Ústavný súd zo sťažnosti, z k nej priložených príloh a vyžiadaného spisu okresného

súdu sp. zn. zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 15. novembra 2007 bola sťažovateľka povinná zaplatiť žalobcovi

3 844 925,50 Sk. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 15. novembra 2007 bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 11. decembra 2008 zrušený. Sťažovateľka v stanovenej lehote dlžnú

sumu neuhradila, a preto bolo na vymoženie pohľadávky začaté exekučné konanie. Potom,

ako sťažovateľka dlžnú sumu uhradila, okresný súd uznesením sp. zn.

z 9. júla 2008 exekučné konanie zastavil a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie v sume 457 787 Sk. Proti uvedenému uzneseniu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -95 z 25. novembra 2008 tak, že uznesenie vo výroku

o zastavení exekúcie zrušil a zmenil uznesenie o trovách exekúcie tak, že uložil

sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 457 546 Sk.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka súdnemu exekútorovi trovy exekúcie dobrovoľne

neuhradila, začalo sa proti nej ďalšie exekučné konanie. Sťažovateľka podala 3. augusta

2009 proti tejto exekúcii námietky, ktoré odôvodnila takto: „Podľa ust. § 50 ods. 1

Exekučného poriadku môže povinný vzniesť u exekútora námietky proti exekúcii, ak po

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo

bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Exekučný titul, ktorý je uplatňovaný v upovedomení o začatí exekúcie EX 317/2009

zo dňa 22. 07. 2009 vychádza z vykonateľného exekučného titulu, ktorým je uznesenie KS

v Prešove č. zo dňa 25. 11. 2008 a ide o procesné rozhodnutie o námietkach

podaných proti pôvodnej exekúcii, ktorá na základe návrhu pôvodného oprávneného

Slovenský plynárenský priemysel, a. s. začala dňa 18. 02. 2009. Výsledkom tohto

námietkového konania bolo uvedené rozhodnutie KS v Prešove č. . Z tohto

vyplýva, že právnym základom práva na exekúciu je procesné rozhodnutie o námietkach

proti pôvodnému exekučnému konaniu, základom ktorého bol exekučný titul – rozsudok OS

Bratislava II č. k. v spojení s rozsudkom KS v Bratislave č. k.

-603 zo dňa 15. 11. 2007 o vymoženie sumy 3 844 925,50 Sk. Znamená to, že

teraz uplatňovaný exekučnými titul – procesné rozhodnutie v námietkovom konaní má svoj

pôvod v základnom exekučnom konaní oprávneného Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

podľa vyššie uvedených rozsudkov. Ak je tomu tak, čo je nepochybné, tak uplatňovaný

exekučný titul v tomto konaní uvedeným procesným rozhodnutím je závislý od existencie

pôvodného exekučného titulu. K tomuto treba uviesť, že rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. zo dňa 11. 12. 2008 žalobcu T., spol. s r. o... zo

dňa 11. 12. 2008, ktorý sa stal právoplatným dňa 03. 02. 2009 a vykonateľným dňa 06. 02.

2009 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. -603 zo dňa 15. 11. 2007

zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Teda dňom právoplatnosti tohto rozsudku 03.

02. 2009 prestal existovať pôvodný exekučný titul v pôvodnej exekúcii, o námietkach proti

ktorej bolo rozhodnuté procesným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.

...

Uvádzané skutočnosti majú potom ten dôsledok, že naše námietky proti exekúcii

v súlade s ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku sú dôvodné preto, že po vzniku exekučného

titulu v prejednávaní tejto exekúcie, keď deň vzniku je 25. 11. 2008 uznesenia KS v Prešove

č. k. nastala taká skutočnosť, keď pôvodný exekučný titul a s ním reťazený

uplatňovaný exekučný titul (má pôvod v rozsudku KS v Bratislave č. k. bol

zrušený, pričom táto skutočnosť spôsobuje zánik vymáhaného nároku na vedenie pôvodnej

a tým pádom aj súčasnej exekúcie. Z tohto dôvodu považujeme vykonávanú exekúciu za

neprípustnú. Len na margo pôvodnej exekúcie na 3 844 925,50 Sk s prísl. chceme uviesť, že

táto nami zaplatená suma bola ihneď bez zbytočného odkladu po právoplatnosti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátená. Znamená to, že oprávnený Slovenský

plynárenský priemysel, a. s. v pôvodnom konaní uvedenú nami zaplatenú sumu vrátil a na

ozrejmenie uvádzame, že pôvodný nami uplatňovaný nárok proti tomuto subjektu nám už

bol po zrušení dovolacím rozsudkom v odvolacom konaní na KS v Bratislave priznaný

a dokonca zaplatený.

Preto z uvedených dôvodov považujeme v súčasnosti vedenú exekúciu za

neprípustnú, a to preto, že pôvodný hmotno-právny procesne priznaný exekučný titul

zanikol (zrušením odvolacieho rozhodnutia v dovolacom konaní právoplatne 03. 02. 2008)

a preto odpadol dôvod aj na procesný exekučný titul uplatnený v námietkovom konaní

podľa súčasnej exekúcie. Zložitosť a prepletenosť pôvodného a z neho odvodeného

exekučného tituluje na základe uvedených skutočností zrejmá.“

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. decembra 2009 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom toto rozhodnutie odôvodnil takto: „...

uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k -95 zo dňa 25. 11. 2008 je

výsledkom odvolacieho konania v rámci exekučného konania vedeného na tunajšom súde

pod sp. zn. . V danom exekučnom konaní došlo k upusteniu od vykonania

exekúcie v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa názoru exekučného súdu však

predčasne z dôvodov, že upustenie od vykonania exekúcie je podmienené tým, že povinný

dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov

exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Ak teda

povinný nezaplatí (nenahradí) trovy exekúcie, nemožno použiť pravidlo správania

o upustení od v vykonania exekúcie. Inak by sa exekučné konanie zbytočne vykonávalo len

na trovy exekúcie, čo by znamenalo ďalšie trovy novej exekúcie, k čomu došlo práve v tomto

exekučnom konaní. Takéto reťazenie exekúcií by mohlo viesť k nekonečnému radu exekúcií,

čo je aj neúčelné a nehospodárne. Upustenie od vykonávania exekúcie je faktickým

skončením exekúcie a napriek zneniu ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení,

že exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá len rozhodnutie

(exekučný titul), z logiky veci vyplýva, že exekúcia nie je fakticky skončená, ak neboli

vymožené (zaplatené) aj jej trovy. Ak neboli vymožené aj trovy exekúcie, exekučný súd by

nemal akceptovať vrátenie poverenia podľa § 60 písm. b) Exekučného poriadku a na pokyn

exekučného súdu by mal súdny exekútor pokračovať vo vykonávaní exekúcie, ak sa zistí, že

neboli splnené zákonné predpoklady na upustenie o vykonávania exekúcie (aj uspokojenie

trov exekúcie). Podľa názoru súdu nie je teda exekúcia vedená na tunajšom súde pod sp. zn.

stále skončená, keďže v jej rámci nedošlo k vymoženiu trov exekúcie súdneho

exekútora. Poverenie mal exekútor vrátiť až vtedy, keď sú nároky oprávneného a exekútora

úplne uspokojené, to znamená, keď sa vymohla pohľadávka, jej príslušenstvo uvedené

v , trovy predchádzajúceho konania, ktoré v tomto ustanovení nie sú

uvedené a pritom netvoria príslušenstvo vymáhanej pohľadávky, a trovy exekúcie, ktoré

patria oprávnenému i exekútorovi. Oprávnený v tomto exekučnom konaní, teda súdny

exekútor v pôvodnom exekučnom konaní by si mal vyžiadať späť poverenie na vykonanie

exekúcie za účelom vymáhania svojich trov. Podľa názoru exekučného súdu bolo chybou

odvolacieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. na jednej strane zrušiť výrok

uznesenia tunajšieho súdu č. k. -60 o zastavení exekúcie a na druhej strane

rozhodovať o trovách exekúcie. Ak bol odvolací súd názoru, že došlo k účinnému upusteniu

od vykonávania exekúcie (s čím tunajší exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené

nesúhlasí), mal zrušiť uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. -60 ako celok

a ponechať na exekútorovi vymáhanie trov exekúcie v zmysle upovedomenia o začatí

exekúcie, pričom reálne by súdny exekútor vymáhal len polovicu odmeny určenej

v upovedomení v zmysle vyhlášky MS SR č. v platnom znení. Trovy

exekúcie totiž určuje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v upovedomení o začatí

exekúcie, voči ktorým sa účastník konania, teda aj povinný môže brániť námietkami

v zmysle § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení. Keďže Krajský súd v Prešove

ako súd odvolací podľa názoru exekučného súdu nadbytočné rozhodol o trovách exekúcie

súdneho exekútora a voči danému výroku už nebolo prípustné odvolanie, nadobudnutím

právoplatnosti sa tento výrok súdu stal právne záväzným, a preto je úlohou oprávneného

ako súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie sp. zn. vymôcť si

trovy exekúcie vo výške stanovenej uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.

-95 zo dňa 25. 11. 2008 v danom exekučnom konaní. Na túto skutočnosť

nemá vplyv ani to, že dodatočne došlo k zrušeniu exekučného titulu, na základe ktorého sa

vedie exekúcia sp. zn. , nakoľko k dobrovoľnému zaplateniu pohľadávky zo

strany povinného došlo pred zrušením daného exekučného titulu, teda zaplatenie bolo prvou

právnou skutočnosťou, s ktorou sú spojené následky upustenia od vykonania exekúcie. To,

že došlo k vráteniu zaplatenej sumy späť povinnému, nemá súd preukázané a nemá to ani

žiaden právny význam, nakoľko táto skutočnosť sa prípadne udiala mimo exekučného

konania a Exekučný poriadok s ňou nespája žiadne právne následky. Navyše ako už bolo

uvedené vyššie, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. -95 zo dňa 25. 11.

2008 je právne záväzné.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s vyššie cit. právnou úpravou súd v zmysle § 57

ods. 1 písm. g) vyhlásil exekúciu bez návrhu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre

ktorý nemožno exekúciu vykonať a exekúciu zastavil.“

Vo vzťahu k námietkam sťažovateľky z 3. augusta 2009 okresný súd uviedol:

„Keďže súd... vyhlásil ex offo exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, je

zbytočné rozhodovať v takom prípade o daných námietkach.“

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -54 zo 4. decembra 2009 podal

odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 27. apríla 2010 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z týchto dôvodov: „Z obsahu

spisu v danom prípade vyplynulo, že exekučným titulom je uznesenie Krajského súdu Prešov

zo dňa 25. 11. 2008, č. k. -95, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 2. 2009

a vykonateľnosť dňa 27. 2. 2009. V predchádzajúcom konaní Okresného súdu Poprad,

sp. zn. došlo v zmysle spomínaného rozhodnutia odvolacieho súdu k upusteniu

od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, a to v dôsledku

dobrovoľného plnenia zo strany povinného. Konajúci súd skonštatoval, že upustením od

vykonania exekúcie a vrátením poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučné konanie končí

a preto nie je potrebné rozhodovať o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku

s tým, že zároveň bolo rozhodnuté aj o trovách exekúcie konajúceho súdneho exekútora.

Je právne bezvýznamná argumentácia týkajúca sa postupu odvolacieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. OS Poprad. Predovšetkým uznesenie Krajského

súdu v Prešove je právoplatné a vykonateľné a navyše postup súdu nepochybne vychádzal

z dikcie ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení.

S účinnosťou od novely Exekučného poriadku vykonanej ,

z právnej úpravy ustanovenia § 46 ods. 3 vyplýva, že ak povinný splní, čo mu ukladá

exekučný titul, exekútor je povinný od vykonávania exekúcie upustiť, a to na rozdiel od

predchádzajúceho znenia Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 8. 2005, ktoré

určovalo, aby súdny exekútor upustil od exekúcie až vtedy, ak povinný splnil aj preukázané

trovy exekučného konania. Je preto potrebné vychádzať zo situácie, že podľa teraz platnej

úpravy po upustení od vykonávania exekúcie vo vzťahu k plneniu plynúcemu z rozhodnutia

exekútor nemôže pokračovať vo vykonávaní exekúcie na vymoženie náhrady trov, aj keď by

ustanovenia § 201 a § 202 naznačovali, že je daný aj exekučný titul na vymoženie trov

exekúcie priamo v exekučnom konaní. Každopádne v konaní pod sp. zn. OS

Poprad bolo účinne upustené od exekúcie a v takom prípade ani zákon nepredpokladá

možnosť vydania uznesenia o zastavení konania. V dôsledku toho bráni exekútorovi

pokračovať v exekúcii povinnosť upustiť od tejto exekúcie. Je zároveň daná povinnosť

súdneho exekútora bezodkladne vrátiť vydané poverenie na vykonanie exekúcie postupom

podľa § 60 písm. b/ Exekučného poriadku, v dôsledku čoho následne ani už nemá reálnu

možnosť vymôcť trovy v tomto exekučnom konaní.

Takáto situácia nastala aj v prejednávanej veci, keď nepochybne prechádzajúca

exekúcia bola ukončená upustením od vykonávania exekúcie, čomu korešpondovala

povinnosť súdneho exekútora vrátiť vydané poverenie. O náhrade trov súdneho exekútora

však existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré s ohľadom na predtým ukončenú

exekúciu súdny exekútor ako oprávnený dôvodne môže vymáhať v tomto konaní.

Nebol preto správny postup prvostupňového súdu, keď prebiehajúce konanie zastavil

postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazujúc na

uvedené dôvody preskúmavané uznesenie zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s.

p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie tak, ako to určuje ustanovenie § 221

ods. 2 “

Po zrušení uznesenia okresného súdu č. k. -54 zo 4. decembra 2009

uznesením krajského súdu rozhodol o námietkach sťažovateľky z 3. augusta 2009 okresný

súd uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. -73 z 2. júla 2010 tak, že

námietky sťažovateľky proti exekúcii z 3. augusta 2009 zamietol, a to z týchto dôvodov:

„Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 27. 4. 2010 zrušil

uznesenie č. k. -54 zo dňa 4. 12. 2009 a vrátil vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom

bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať

vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak

povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj

v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie

súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením

exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania

exekúcie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú

právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené

a na dodatočne uvedené dôvody na neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil

od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že exekučným titulom je uznesenie Krajského

súdu v Prešove č. k. -95 zo dňa 25. 11. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 23. 2. 2009 a vykonateľnosť dňa 27. 2. 2009, ktorým uznesenie tunajšieho súdu č. k.

-60 zo dňa 9. 7. 2008 vo výroku o zastavení exekúcie zrušil a vo výroku

o trovách exekúcie zmenil tak, že povinnému uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému ako

súdnemu exekútorovi poverenému v danom exekučnom konaní vykonávaním exekúcie trovy

exekúcie vo výške 457.546,- Sk. Postup Krajského súdu v Prešove sp. zn.

vychádzal z ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor je

povinný upustiť od exekúcie, ak povinný splnil to, čo mu ukladá exekučný titul, na rozdiel od

predchádzajúcej úpravy platnej do 31. 8. 2005, ktoré určovalo, aby súdny exekútor upustil

od exekúcie až vtedy, ak povinný splnil aj preukázané trovy exekučného konania. Takáto

situácia nastala aj v prejednávacej veci. Došlo k upusteniu od vykonávania exekúcie, čomu

korešpondovala povinnosť súdneho exekútora vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie.

O náhrade trov súdneho exekútora teda existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,

ktoré môže oprávnený vymáhať v tomto konaní.“

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -73 z 2. júla 2010 podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením, ktoré bolo napadnuté

sťažnosťou podanou ústavnému súdu. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia uvádza:

„Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn zo dňa 27. 4. 2010 zrušil uznesenie

č. k. -54 zo dňa 4. 12. 2009 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Tunajší súd uznesením č. k. -54 zo dňa 02. 07. 2010, ktoré vydal vyšší

súdny úradník, zamietol námietky povinného zo dňa 30. 07. 2008 proti exekúcii. Proti

uzneseniu č. k. -54 zo dňa 02. 07. 2010 podal povinný dňa 28. 7. 2010

odvolanie. V odvolaní uviedol, že nemožno viesť ako novú exekúciu vymáhanie takej

exekučnej pohľadávky, ktorá vznikla ako súčasť náhrady trov v pôvodnom exekučnom

konaní na základe procesného rozhodnutia o námietkach, ktoré bolo súčasťou pôvodného

exekučného konania. Takéto rozhodnutie sa nemôže nikdy stať samostatným exekučným

titulom v inom exekučnom konaní, lebo samo je súčasťou rozhodnutia v pôvodnom konaní.

Zo zákona vyplýva, že exekútor v pôvodnom konaní vo vzťahu k trovám exekúcie je

účastníkom konania. Ak v tomto pôvodnom konaní k vymoženiu zákonného nároku na trovy

exekúcie nedošlo, v časti tohto nároku exekúcia trvá a potom ak bola exekúcia podaná na tú

istú vec v inom exekučnom konaní dopadá na túto vec v novom exekučnom konaní zákonná

prekážka litispedencie. Nová exekúcia, ktorá je predmetom tohto konania je neprípustná

a konanie o tejto exekúcie je potrebné zastaviť...

Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že exekučným titulom je uznesenie Krajského

súdu v Prešove č. k. -95 zo dňa 25. 11. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 23. 2. 2009 a vykonateľnosť dňa 27. 2. 2009, ktorým uznesenie tunajšieho súdu č. k.

-60 zo dňa 9. 7. 2008 vo výroku o zastavení exekúcie zrušil a vo výroku

o trovách exekúcie zmenil tak, že povinnému uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému ako

súdnemu exekútorovi poverenému v danom exekučnom konaní vykonávaním exekúcie trovy

exekúcie vo výške 457.546,- Sk. Postup Krajského súdu v Prešove sp. zn.

vychádzal z ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor je

povinný upustiť od exekúcie, ak povinný splnil to, čo mu ukladá exekučný titul, na rozdiel od

predchádzajúcej úpravy platnej do 31. 8. 2005, ktoré určovalo, aby súdny exekútor upustil

od exekúcie až vtedy, ak povinný splnil aj preukázané trovy exekučného konania. Takáto

situácia nastala aj v prejednávacej veci. Došlo k upusteniu od vykonávania exekúcie, čomu

korešpondovala povinnosť súdneho exekútora vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie.

O náhrade trov súdneho exekútora teda existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,

ktoré môže oprávnený vymáhať v tomto konaní.

Je potrebné zdôrazniť, že aplikujúc súd prvého stupňa je viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu.“

Ako vyplýva z citovaného odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k.

-54 zo 4. decembra 2009, okresný súd o vyhlásení exekúcie za neprípustnú

a o jej zastavení rozhodol z iných dôvodov, na ktoré sťažovateľka v námietkach proti

exekúcii nepoukazovala, a preto sa námietkami sťažovateľky ani nezaoberal. Následne

krajský súd uznesením zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -54

zo 4. decembra 2009, pretože sa s dôvodmi, pre ktoré bola exekúcia okresným súdom

vyhlásená za neprípustnú a zastavená, nestotožnil. Krajský súd sa námietkami sťažovateľky

proti exekúcii vôbec nezaoberal a vo vzťahu k nim nevyslovil žiadny právny názor. Ako

vyplýva z uznesenia okresného súdu č. k. -73 z 2. júla 2010 a následne aj

z uznesenia napadnutého touto sťažnosťou, okresný súd zamietol námietky sťažovateľky

bez toho, aby sa nimi vôbec zaoberal. Tvrdenie okresného súdu, že námietky sťažovateľky

zamietol z dôvodu, že je v zmysle (ďalej len „OSP“)

viazaný právnym názorom krajského súdu, je podľa názoru ústavného súdu

neakceptovateľné, keď, ako už bolo uvedené, krajský súd vo vzťahu k námietkam

sťažovateľky žiadny právny názor nevyslovil.

Ústavný súd pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne

vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje

skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal

i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211

). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu

(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces.

Ústavný súd taktiež pripomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa

ktorej rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.

Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť

vo svetle všetkých okolností každej veci. Vo svetle judikatúry ústavného súdu je možné

potom iba také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zodpovedá týmto požiadavkám,

považovať za adekvátne a zodpovedajúce základnému právu účastníka konania na

spravodlivý proces.

Z uvedeného vyplýva, že bolo úlohou ústavného súdu podľa špecifických okolností

konkrétneho prípadu posúdiť, či absencia odôvodnenia tak, ako na ňu poukazovala

sťažovateľka vo svojej sťažnosti, dosahuje takú intenzitu, že ňou bolo zasiahnuté do

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru.

Vo veci sťažovateľky ústavný súd dospel k názoru, že uznesenie okresného súdu,

ktorým vôbec nereagoval na námietky sťažovateľky proti exekúcii, pričom iba skonštatoval:

„O náhrade trov konania súdneho exekútora teda existuje právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, ktoré môže oprávnený vymáhať v tomto konaní. Je potrebné zdôrazniť, že

aplikujúc súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.“, nespĺňa minimálne požiadavky, ktoré sú na odôvodnenie súdnych rozhodnutí

kladené.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky zaručeného a práva zaručeného dohovoru

uznesením okresného súdu.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením okresného súdu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného

čl. 20 ods. 1 ústavný súd uvádza, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru a zrušenie

uznesenia okresného súdu sa v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu

(, ) otvára priestor na to, aby sa okresný súd sám vyrovnal

s ochranou označených práv hmotného charakteru. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti

sťažovateľky nevyhovel uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu

subjektívnych hmotných práv účastníkov konania pred ochranou v konaní pred ústavným

súdom.

III.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Na základe citovaného ustanovenia preto ústavný súd zrušil

napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. V tomto konaní

bude viazaný právnym názorom ústavného súdu a jeho povinnosťou bude odstrániť

vytýkané nedostatky a rešpektovať relevantné ústavné princípy.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním sťažovateľky

advokátkou v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd ich vyčíslil sumou 303,31 € spolu za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2010 po 120,23 € a 2-krát po 7,21 € za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, táto

suma bola zvýšená ešte o 19 % v sume 48,83 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2011