Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 339/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť F. S., P., a M. S., rod. U., P., zastúpených advokátom

JUDr. F. K., Advokátska kancelária, P., ktorou namietajú porušenie základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č. k. -175 z 31. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. S. a M. S., rod. U., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2011

doručená sťažnosť F. S., P., a M. S., rod. U., P. (ďalej aj „sťažovateľ“ a „sťažovateľka“

alebo spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-175 z 31. marca 2011 a ktorou žiadali vydať tento nález:

„1. Základné právo F. S. a M. S. podľa SR rozsudkom Krajského

súdu v Prešove, sp.zn. -175 zo dňa 31.3.2011 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. -175 zo dňa 31.3.2011

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy konania F. S. a M. S., ktoré je

povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľov advokátovi JUDr. F. K., P., na účet

založený vo ..., č. ú. ... vo výške po 314,18 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z príloh ku konaniu Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. a sp. zn. vyplynulo,

sťažovatelia boli ako žalobcovia účastníkmi konania vedeného pred okresným súdom pod

sp. zn. proti P. S., M. S. a M. G. (ďalej len „žalovaní“). Sťažovateľ sa žalobou

doručenou okresnému súdu 13. decembra 2000 domáhal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. ..., okres P., obec P., k. ú.

2 2

P. ako parc. č. ... o výmere 2611 movocné sady a parc. č. ... o výmere 141 mzastavané

plochy (ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú F. S. v ... a P. S. v ...) a nehnuteľností

2

zapísaných na LV č. ..., okres P., obec P., k. ú. P. ako parc. č. ... o výmere 317 mzast. pl. a

2

parc. č. ... o výmere 158 m(ktorých podielovým spoluvlastníkmi sú F. S. v ...; P. S. v ...;

žalovaná M. S. v ... a M. G. v ...). V návrhu na začatie konania F. S. uviedol, že na parc.

č. ... je postavený rodinný dom súp. č. ... v bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľov

(zapísaný na LV č. ..., okres P., obec P., k. ú. P.); popísal vzájomné vzťahy podielových

spoluvlastníkov nehnuteľností, ako aj skutočnosť, že nezhody medzi nimi boli v minulosti

riešené rozhodnutím o úprave užívania nehnuteľností okresným súdom v konaní sp. zn. 13

C 97/89. Sťažovatelia žiadali okresný súd, aby podielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušil

a navrhli ho vyporiadať podľa geometrického plánu pripojeného k návrhu reálnym

rozdelením tak, že žalobcovi (F. S.) bude prikázaná do vlastníctva parc. č. ... o výmere 141

222

m, parc. č. ... o výmere 158 m, parc. č. ... o výmere 317 ma časť parc. č. ... (o výmere

2

1199 m) a žalovaným do podielového spoluvlastníctva zostávajúca časť parc. č. ... (o

2

výmere 1412 m), t. j. novovytvorené parc. č. ... a parc. č. ... Navrhovaný spôsob

vyporiadania sťažovatelia odôvodnili tým, že rešpektuje účelnosť využitia pozemkov a

prihliada aj na existenciu kanalizačného zberača vedeného cez parc. č. ... a parc. č. ...

Žalovaní v konaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam, avšak žiadali, aby súd určil, že do podielového spoluvlastníctva

účastníkov patrí aj dom súp. č. ... na parc. č. ..., a to v rovnakých podieloch ako parc. č. ... (t.

j. F. S. v ...; P. S. v ...; žalovaná M. S. v ... a Mária Godušová v ...), a aby v konaní zrušil a

vyporiadal aj podielové spoluvlastníctvo účastníkov k domu súp. č. ... Navrhli podielové

spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že všetky nehnuteľnosti, okrem parc. č. ..., tak ako bola

pôvodne vyčlenená do užívania P. S. v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn.

, budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu F. S. (vrátane domu súp. č. ...)

za náhradu. Navrhované vyporiadanie odôvodnili žalovaní tým, že s ohľadom na nedobré

vzťahy podielových spoluvlastníkov je toto riešenie najvhodnejšie. V podaní doručenom

súdu 26. septembra 2001 poukázali žalovaní na to, že takéto reálne rozdelenie

zodpovedajúce doterajšiemu spôsobu úpravy užívania nehnuteľností je primerané a niet

dôvodu ho meniť.

Okresný súd rozsudkom č. k. -487 z 26. februára 2007 určil, že dom

súp. č. ... na parc. č. ... zapísaný na LV č. ..., okres P., obec P., k. ú. P. patrí do podielového

spoluvlastníctva F. S. v ...; P. S. v ..., (žalovanej) M. S. v ... a M. G. v ... Konanie o žalobe o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú

predmetom konania, vylúčil na samostatné konanie s tým, že o trovách konania bude

rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo

preukázané, že dom súp. č. ... bol vybudovaný spoločne F. S. a jeho neb. otcom J. a jeho

manželkou M. (začiatok výstavby v rokoch 1960 – 1962), ktorí originálnym spôsobom –

výstavbou – nadobudli podielové spoluvlastníctvo k nemu vo veľkosti podielov podľa ich

vzájomnej dohody o výstavbe rodinného domu. O odvolaniach sťažovateľov rozhodol

krajský súd rozsudkom č. k. -516 z 10. apríla 2008 tak, že napadnutý

rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu č. k. 9 C

224/2000-487 z 26. februára 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 7 Co

114/2007-516 z 10. apríla 2008 nadobudol právoplatnosť 25. apríla 2008. Sťažovatelia

doručili ústavnému súdu 26. júna 2008 sťažnosť, ktorou namietali porušenie základných

práv podľa a 4 a , ako aj práva podľa a ods.

1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom krajského súdu a jeho rozsudkom č. k.

516 z 10. apríla 2008, avšak ústavný súd uznesením č. k. -10 z 18. septembra

2008 ich sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pokračovalo pred

okresným súdom pod sp. zn. . V konaní bol súdom ustanoveným znalcom

z odboru geodézie a kartografie Ing. J. B. vypracovaný znalecký posudok č. ... z 12. augusta

2003, v ktorom boli spracované tri návrhy na reálne rozdelenie pozemkov, pričom znalec

bol povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov, hospodárnosť a praktickosť

budúceho využitia rozdelených nehnuteľností. Znalec dospel k záveru, že stavba rodinného

domu súp. č. ... nie je reálne deliteľná a reálne deliteľné sú len pozemky a vychádzal z toho,

že parc. č. ... a parc. č. ... nebudú rozdeľované a budú tvoriť funkčný celok s domom súp.

č. ... Znalec vypracoval tri alternatívy reálneho rozdelenia pozemkov. Prvá alternatíva

korešponduje návrhu právneho zástupcu žalovaných a spočíva v tom, že do výlučného

2

vlastníctva žalovaného v 1. rade by bola prikázaná parc. č. ... o výmere ... m(časť parc.

č. ...), zostávajúce nehnuteľnosti by boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a

ostatní žalovaní by boli finančne vyporiadaní. Druhá alternatíva bola vypracovaná podľa

návrhu právneho zástupcu sťažovateľov s tým, že jej podstata (obdobne ako pri tretej

alternatíve) spočíva v tom, že reálne rozdelenie by sa realizovalo pomocou výmery

novonavrhnutých pozemkov bez finančného vyrovnania. Alternatívy č. 2 a č. 3 sa líšia

výmerou a tvarom novovytvorených parciel, ktoré by mali pripadnúť do vlastníctva

žalovaných s tým, že v týchto alternatívach by presná výmera parciel určených pre

žalovaných bola stanovená v súlade s veľkosťou spoluvlastníckych podielov účastníkov

ceny celej nehnuteľnosti vrátane stavieb. Znalec uviedol aj to, že kanalizačný zberač nie je

prekážkou na rozdelenie nehnuteľností a v konečnom dôsledku neznehodnocuje

nehnuteľnosť. V závere znalec uviedol, že po právnom posúdení veci súdom vyhotoví na

pokyn súdu úradne overený geometrický plán potrebný pre zápis rozsudku do katastra

nehnuteľností.

Ďalším znaleckým posudkom znalca v odbore stavebníctva, odvetvia oceňovania

nehnuteľností Ing. D. S. č. ... v spojení s dodatkom č. 1 bola určená všeobecná cena

jednotlivých nehnuteľností a ich súčastí (rodinný dom – 1 568 641,40 Sk, garáž – 56 765,67

Sk, vonkajšie úpravy – 15 694,73 Sk, pozemok parc. č. ... – 148 111,68 Sk, parc. č. ... – 147

180,16 Sk, parc. č. ... – 85 850,88 Sk, parc. č. ... – 85 850,88 Sk, parc. č. ... – 153 227,52 Sk

a parc. č. ... – 2 432 198,72 Sk).

Okresný súd rozsudkom č. k. -152 z 10. mája 2010 zrušil podielové

spoluvlastníctvo k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania (vrátane

rodinného domu súp. č. ...) a vyporiadal ho tak, že

- do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade F. S. prikázal „parc. č. ...- záhradu vo

22

výmere 1407 m, parc. č. ... – zastavanú plochu vo výmere 141 m, parc. č. ... – záhrada vo

22

výmere 158 m, parc. č. ... zastavaná plocha vo výmere 317 ma na nej stojaci rodinný dom

č. s. ..., všetko kat. úz. P.“,

- do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade P. S. prikázal „parc. č. ... – záhradu

2

vo výmere 1204 mkat. úz. P.“,

- žalobcu zaviazal zaplatiť „na úplné finančné vyrovnanie žalovanému v 1. rade

sumu 8 128,07 Eur, žalovanej v 2. rade 17 403,31 Eur a žalovanej v 3. rade sumu 4 555,73

Eur, všetko v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“,

s tým, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že existencia

podielového spoluvlastníctva účastníkov k domu súp. č. ... bola právoplatne vyriešená

rozsudkom okresného súdu č. k. -487 z 26. februára 2007, súd akceptoval

znalecké posudky predložené v konaní, ktoré zohľadnili aj námietky a tvrdenia účastníkov.

Na odôvodnenie rozhodnutia o spôsobe reálneho rozdelenia a prikázania do výlučného

vlastníctva účastníkov jednotlivých nehnuteľností uviedol:

„Keďže žalobca v 1. rade so svojou rodinou obýva rodinný dom, vzhľadom na výšku

jeho podielového spoluvlastníctva 27/48-ín na všetkých pozemkoch prikázal parc. č. KN ...

– pozemok pod rodinným domom a predzáhradku pred rodinným domom parc. č. KN ..., súd

do jeho výlučného vlastníctva. Okrem týchto pozemkov, súd prikázal do výlučného

vlastníctva žalobcu v 1. rade aj parc. č. ... – ako záhradu, ktorá bezprostredne susedí s

rodinným domom.

Žalovanému v 1. rade súd prikázal do výlučného vlastníctva parc. č. ... –záhradu v

2

výmere 1204 m, presne vo výške jeho podielu ... na LV č. ..., ktorú aj doteraz využívali

žalovaní.

Súd reálne rozdelil pozemky podľa alternatívy č. 1 znaleckého posudku Ing. J. B.“

Ďalej okresný súd poukázal na to, že pri reálnom rozdelení pozemkov zapísaných na

LV č. ... (parc. č. ... a parc. č. ...) došlo k ich rozdeleniu podľa spoluvlastníckych podielov

žalobcu v 1. rade žalovaného v 1. rade, teda došlo „k rozdeleniu pozemkov reálnou deľbou

bez potreby finančného vyrovnania“.

Proti tomuto rozsudku podali sťažovatelia 21. mája 2010 odvolanie, ktorým navrhli

odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie, pretože sťažovatelia s rozhodnutím nesúhlasia, považujú ho za predčasné,

nezákonné a neúplné. Dôvodmi odvolania boli nesprávne právne posúdenie veci okresným

súdom, nevykonanie navrhovaných dôkazov a vyvodenie nesprávnych skutkových zistení

z vykonaného dokazovania. Poukázali na to, že okresný súd nedostatočne odôvodnil,

z akého dôvodu vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov podľa prvej z troch alternatív

navrhnutých znalcom. Keďže pozemky boli reálne deliteľné, mali byť rozdelené podľa

spoluvlastníckych podielov tak, aby nevznikla potreba finančného vyrovnávania rozdielov.

Súčasťou rozsudku musí byť geometrický plán, ktorý je úradne overený, pričom v tomto

prípade tomu tak nie je. Sťažovatelia ako starobní dôchodcovia vysokého veku

s podlomeným zdravím nie sú schopní vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov podľa

rozsudku. To povedie k exekúcii predajom nehnuteľnosti, v ktorej bývajú. Okresný súd

nevzal do úvahy ani vyčíslenie zhodnotenia nehnuteľností sťažovateľmi, ktoré nemohol

zohľadniť ustanovený znalec, pretože ich posudzovanie patrí znalcovi z iného odboru.

Takého znalca súd neustanovil a uspokojil sa so znaleckým posudkom Ing. S. Súd sa teda

nevysporiadal s námietkami sťažovateľov v podaní z 24. marca 2009. Navyše znalecký

posudok určenia všeobecnej ceny domu je nesprávny, pretože znalec zahrnul do ceny domu

aj vnútorné vybavenie domu zakúpené výlučne sťažovateľmi.

Krajský súd o podanom odvolaní sťažovateľov rozhodol rozsudkom č. k.

-175 z 31. marca 2011 tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdil ( ) a vyslovil, že o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozsudok okresného súdu č. k. -152 z 10. mája 2010 v spojení

s rozsudkom krajského súdu č. k. -175 z 31. marca 2011 nadobudol

právoplatnosť 9. mája 2011.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu na porušenie základného práva sťažovateľov

na súdnu ochranu podľa (iba tvrdené porušenie tohto základného práva

bolo súčasťou petitu sťažnosti) rozsudkom krajského súdu č. k. -175

z 31. marca 2011 sťažovatelia uviedli, že k porušeniu tohto ich práva došlo tým, že

rozsudok krajského súdu je nesprávny, nezákonný, neurčitý, právne závery v ňom

obsiahnuté neobstoja a je aj nevykonateľný. Z jeho výroku nevyplýva, podľa akého

znaleckého posudku sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava, hoci geometrickým plánom

boli vytvorené nové parcely. Geometrický plán Ing. J. B. nebol úradne overený podľa § 9

o geodézii a kartografii

v znení neskorších predpisov. Podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané v rozpore s

princípom priority reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, ak je toto možné. Sťažovatelia nie sú

schopní zaplatiť sumy určené súdom na vyrovnanie podielov žalovaným a hrozí im

exekúcia predajom nehnuteľnosti, v ktorej bývajú, pretože ich jediným príjmom je starobný

dôchodok vo výške 324,50 €, resp. 273,80 € mesačne. Súdy pochybili aj v tom, že s

ohľadom na skutočnosť, že v dome súp. č. ... býva aj žalovaná v 2. rade a je na toto bývanie

odkázaná, nezamietli žalobu s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ). Ani krajský súd nevzal do úvahy, že sťažovatelia do

nehnuteľnosti investovali. Súdy dostatočne neodôvodnili, z akého dôvodu bolo vyporiadané

podielové spoluvlastníctvo podľa prvej alternatívy, ktorú preferoval žalovaný v 1. rade, a

nie podľa alternatívy č. 2 alebo č. 3, ktorá by bola prijateľná pre sťažovateľov. Rozhodnutie

krajského súdu a jeho právne závery sú rozporné s princípmi logiky, je arbitrárne, na zistený

skutkový stav nebola použitá ústavne súladne interpretovaná právna norma. V

prejednávanej veci riešili súdy otázku, ktorá už bola právoplatne riešená v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , avšak podstatne odchylným

spôsobom, bez toho, aby sa argumentačne vyrovnali s týmito skoršími rozhodnutiami, čím

nekonali v súlade s princípom právnej istoty, a tým porušili právo sťažovateľov na súdnu

ochranu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú

vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ku ktorému malo dôjsť rozsudkom krajského súdu č. k. -175

z 31. marca 2011 jednak v dôsledku toho, že krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne

neodôvodnil, a jednak z dôvodu, že rozhodnutie založil na takej aplikácii právnych noriem,

ktorá nie je ústavne konformná.

Krajský súd rozsudok č. k. -175 z 31. marca 2011 odôvodnil takto:

«K odvolacím námietkam žalobcov je potrebné uviesť nasledovné:

Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 25.4.2008 nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť rozsudok OS Prešov zo dňa 26.2.2007 č. k. -487, ktorým súd

určil, že rodinný dom č. s. ... zapísaný na LV č. ..., k.ú. P. na parcele č. KN ... patrí do

podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele ..., žalovaného v 1. rade v podiele ...,

žalovanej v 2. rade v podiele ... a žalovanej v 3. rade v podiele ... Týmto rozsudkom sú

viazaní účastníci tohto konania, ako aj súd, o rozhodnutie ktorého ide. Námietka žalobcov,

že bolo potrebné rozhodnúť inak, či názor, že predmetný rozsudok je nespravodlivý a

nezákonný, je vo vzťahu k tejto veci bez právneho významu.

Žalobca ďalej v podanom odvolaní poukazuje na tri alternatívy reálneho rozdelenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v znaleckom posudku Ing. J. B. č. ... Podľa

jeho názoru je napadnutý rozsudok pre nedostatok odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2

nepreskúmateľný, pretože súd svoje rozhodnutie neodôvodnil, prečo postupoval

podľa prvej alternatívy a nie podľa druhej, či tretej. Vo vzťahu k tejto námietke zo strany

odvolacieho súdu sa žiada uviesť, že ak súd prvého stupňa náležitým spôsobom odôvodnil

svoj postup pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zvoleným spôsobom nie je v

súlade s požiadavkou preskúmateľnosti zvýrazňovať dôvody, pre ktoré iný postup nezvolil.

Samotný žalobca poukazuje na znalecké posudky znalcov Ing. D. S. a Ing. J. B., v

zmysle ktorých stavba – rodinný dom súp. č. ... nie je reálne deliteľná. V jeho postojoch v

priebehu celého konania vyjadreného aj v záverečnej reči – „ja skutočne žiadam, aby súd

na dom vôbec neprihliadal. Ten patrí len mne“ – nemožno dospieť k záveru, že by uvedenú

nehnuteľnosť nechcel. Nemožno teda súdu prvého stupňa vo vzťahu k prikázaniu rodinného

domu do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade za primeranú náhradu nič vyčítať. Za

správny postup odvolací súd považuje aj prikázanie do výlučného vlastníctva pozemkov

parc. č. ... a ..., na ktorých je rodinný dom a predzáhradka.

Čo sa týka hodnoty vyčíslenia rodinného domu, súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozsudku konštatuje, že túto stanovil znalec z odboru stavebníctva Ing. D. S. s

prihliadnutím na charakter nehnuteľností, ich technický stav a polohu. Dodatkom č. 1

k znaleckému posudku prihliadal na námietky žalobcu v 1. rade. Žalobca v 1. rade

za nedostatok súdneho rozhodnutia považuje napokon skutočnosť, že súd prvého stupňa sa

nevyporiadal s jeho námietkami uvedenými v písomnom podaní zo dňa 24.3.2009. K tomu

treba uviesť, že na pojednávaní dňa 19. 4. 2010 žalobca v 1. rade súd žiadal, aby vo svojom

rozhodnutí vychádzal zo stanoviska žalobcu zo dňa 31.3.2010 a predošlé vyjadrenia, ktoré

súdu doručil v kontexte so záverom z 31.3.2010 považoval za bezpredmetné.

Odvolací súd preto v súlade s ust. napadnutý rozsudok potvrdil.»

Ústavný súd vychádza z toho, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu

dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľov o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil

svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia sťažovateľov neobstojí. Krajský súd sa

v súlade s stotožnil s dôvodmi rozsudku

okresného súdu. Okresný súd dostatočne objasnil, z akého dôvodu prikázal do výlučného

vlastníctva sťažovateľa – žalobcu v 1. rade rodinný dom a priľahlé pozemky (parc. č. ...

a parc. č. ...), ako aj to, z akého dôvodu vyporiadal nehnuteľnosti zapísané v podielovom

spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade a žalovaného v 1. rade na LV č. ... tak, že rozdelil parc. č.

... na parc. č. ... a parc. č. ... a parc. č. ... ako zastavanú plochu prikázal do výlučného

vlastníctva žalobcu v 1. rade. Krajský súd reagoval primeraným spôsobom i na odvolacie

argumenty sťažovateľov. Krajský súd tak dal dostatočnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré

sťažovatelia v odvolaní nastolili, a neponechal teda bez povšimnutia žiadny z odvolacích

argumentov sťažovateľov, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie jeho

rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu

ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Sťažovatelia vo vzťahu k rozsudku krajského súdu však ďalej tvrdili, že tento je

založený na takom výklade a aplikácii dotknutých právnych noriem, ktorý nezodpovedá ich

účelu a zmyslu a je ústavne nekonformný.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Keďže krajský súd svoje rozhodnutie založil na takom výklade dotknutých

ustanovení právnych predpisov, ktorý nemožno označiť za ústavne nekonformný alebo

nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení, sťažnosť sťažovateľov

neobstojí.

Iba to, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom

rozsudku nestotožňujú, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti ich

sťažnosti.

Za tejto situácie nedošlo rozsudkom krajského súdu č. k. -175

z 31. marca 2011 k porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods.1 . Sťažnosť sťažovateľov preto odmietol podľa zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2011