Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 340/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou H., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. J. H.,

vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku

zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 24. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2011

doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku

zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24. februára 2011

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.

Na základe zmluvy o úvere uzavretej 14. februára 2005 (ďalej len „zmluva“) poskytla M.

N., I. (ďalej len „dlžník“), úver v sume 464,71 €. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi

zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že splnomocnený zástupca dlžníka,

menovite v zmluve určený, je oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti zo

zmluvy, okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu

exekučného titulu. Z dôvodu, že dlžník neuhradil dve po sebe idúce splátky, dostal sa do

omeškania so splácaním úveru, ktorý sa stal okamžite splatným. Dňa 27. augusta 2005 bola

notárom spísaná notárska zápisnica podpísaná splnomocneným zástupcom dlžníka

a následne 28. novembra 2005 bol sťažovateľkou podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného 28. decembra 2005 Okresným súdom Žiar

nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd

uznesením č. k. -17 z 18. novembra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 24. februára 2011 tak, že

rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jej

právo na spravodlivý proces garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj jej právo vplývajúce

z čl. 1 dodatkového protokolu. Sťažovateľka s poukazom na viacero rozhodnutí Európskeho

súdu pre ľudské práva a ústavného súdu interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1

dodatkového protokolu a v rámci dôvodov sťažnosti v podstatnom uviedla:

„... okresný súd vydal poverenie, tj. riadne preskúmal exekučný titul pred vydaním

poverenia na zahájenie exekúcie. Týmto svojím postupom okresným súd vytvoril

sťažovateľovi i povinnému právnu istotu a súčasne legitímne očakávanie sťažovateľa užívať

svoj majetok - pohľadávku posilnenú ochranou súdom v rámci dozoru nad núteným

výkonom práva, tzv. exekúciou voči majetku povinného.

Následne okresný súd z vlastného podnetu, tj. bez podnetu exekútora, sťažovateľa

alebo povinného, zahájil konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred zahájením tohto

konania neposkytol priestor účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k zahájeniu

konania o zastavení exekúcie.

Týmto postupom okresný súd porušil zákonom a garantovanú rovnosť strán,

keďže zahájením konania z vlastného podnetu jednoznačne nahradil vôľu jedného

z účastníkov exekúcie na úkor sťažovateľa, ktorý zahájením konania stratil právnu istotu

a legitímne očakávanie užívať svoj majetok, nastolený vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie a následným zahájením núteného výkonu práva, tzv. exekúciou. ...

Ďalším porušením okresného súdu a krajského súdu v priebehu konania... je

vykonanie dokazovania z vlastného podnetu a bez znalosti vôle účastníkov konania, a to

opätovným preskúmaním exekučného titulu a súvisiacich dokladov najmä predmetnej

zmluvy o úvere. V priebehu tohto konania súd nedal priestor na vyjadrenie účastníkom

konania k vykonaným dôkazom ani nedal možnosť navrhnúť nové dôkazy v tomto konaní,

ktoré by zvrátili jeho rozhodnutie zastaviť exekúciu. ...

Na záver okresný súd a krajský súd svojím rozhodnutím zlomil právnu istotu

účastníkov exekúcie, teda povinného a aj sťažovateľa a aj ich oprávnené očakávanie užívať

svoj majetok nastolený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie...“.

V nadväznosti na takéto porušenie práva na spravodlivý proces vidí sťažovateľka

v napadnutom uznesení krajského súdu zároveň aj porušenie práva pokojne užívať majetok

zo strany štátneho orgánu. Súd tým, že exekúciu zastavil, znemožnil nútený výkon práva, na

ktorý sťažovateľke vznikol nárok na základe zmluvy o úvere a ktorý bol zabezpečený

zákonom predvídaným exekučným titulom realizovaným v rámci exekučného konania pod

dohľadom súdu.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1...

dohovoru... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu“ napadnutým

uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie

konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 074,50 €, ako aj úhradu

trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práva sťažovateľky na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu napadnutým uznesením sp. zn. z 24. februára 2011, ktorým

krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú

a o zastavení exekúcie.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

1. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu č. k.

-17 z 18. novembra 2010 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej

zastavení ako vecne správne, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia v podstatnom

uviedol:

„... Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. T. K.

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z

úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluva o úvere bola uzatvorená

podľa ustanovenia a nasl. a zároveň bolo medzi účastníkmi

zmluvy dohodnuté, že ich právne vzťahy sa budú spravovať ... . Z

notárskej zápisnice vyplýva, že bola spísaná 27.08.2005 po tom, ako sa na notársky úrad

dostavil Mgr T. K., konajúci na základe plnej moci za povinného, ktorý požiadal o spísanie

notárskej zápisnice, osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase

s vykonateľnosťou... Splnomocnený advokát za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe

v celkovej výške 977,- EUR a ďalej vyhlásil, že dlh opísaný v notárskej zápisnici... povinný

splatí v lehote do 30.09.2005, keď v opačnom prípade súhlasil s použitím notárskej

zápisnice ako exekučného titulu.

... krajský súd zaoberal sa jednak tým, či advokát Mgr. T. K. bol splnomocnený na

úkony v takom rozsahu, ako ich vykonal, a či zmluvné zastúpenie medzi ním a povinným

podľa nie je absolútne neplatné. Uvedenú skutočnosť skúmal, keďže dvojstranný

právny úkon zastúpenia vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere v čase, keď

žiadny dlh neexistoval...

Uznať dlh alebo záväzok je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale

aj nemusí, pretože závisí od okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Z citovaného

ustanovenia vyplýva, že nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva,

ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Uvedená dohoda je neplatná s poukazom na

ustanovenie . Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase

uzatvorenia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Ak teda v čase

uzatvorenia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný

potom v tom čase nemohol ani realizovať svoje právo uznať dlh... Z tohto dôvodu potom

nemohol povinný splnomocniť advokáta Mgr. T. K. na uvedené právo.

Krajský súd vzal do úvahy tiež rozpor záujmov povinného a jeho zástupcu. V danom

prípade je zrejmé, že povinný pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť voľby právneho

zástupcu, pretože... zmluva o úvere ako predtlač... obsahuje už meno splnomocnenca

Mgr. T. K. Z tohto dôvodu ak oprávnený postupoval uvedeným spôsobom a dopredu určil

osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinného, bola spochybnená podstata a základný

predpoklad udelenia plnej moci v tom, že splnomocnenec by hájil záujmy povinného, keďže

ide o osobu, ktorá pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a

mala zastávať jeho záujem. Z tohto dôvodu ak zmluvne zastúpenie v danom prípade je

neplatný právny úkon, nemohol potom Mgr. T. K. svojím konaním uznať dlh povinného čo

do dôvodu aj jeho výšky a ani za povinného súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Odvolací súd sa zaoberal aj tým, či predložená notárska zápisnica spĺňa formálne

a materiálne náležitosti potrebné na to, aby mohla byť exekučným titulom...

V prejednávanej veci oprávnený sa domáhal exekúcie na základe notárskej zápisnice,

z ktorej vyplýva, že jej účastníkom je povinný zastúpený advokátom Mgr. T. K. Obsahom

uvedeného zápisu je vyhlásenie povinného o uznaní dlhu... a vyhlásenie povinného o

priamej exekučnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. ...

Notársku zápisnicu je možno vykonať len vtedy, ak je vykonateľná po materiálnej

stránke. Ustanovenie § 46 nasl. Notárskeho poriadku obsahuje formálne náležitosti

notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu, pričom ustanovenie § 41 ods. písm. c) EP

určuje ... predpoklady materiálnej vykonateľnosti. Jedným z predpokladov je aby išlo o

notársku zápisnicu, ktorá obsahuje právny záväzok. ... Notárska zápisnica so súhlasom

k vykonateľnosti obsahuje záväzok vtedy, ak obsahuje takú povinnosť, ktorá má byť na jej

podklade vymožená, ktorá vyplýva zo záväzku.

Ustanovenie § 41 ods. 2 psím. c) EP okruh účastníkov notárskej zápisnice, ako titulu

pre exekúciu výslovne neoznačuje. Z tohto však vyplýva, že prejav vôle len povinnej osoby

je požadovaný len vo vzťahu k súhlasom s vykonateľnosťou. Vyznačenie ostatných

náležitostí môže byť vykonané len na základe zhodných údajov oprávnenej a povinnej

osoby.

V danom prípade krajský súd vychádzal najmä z toho, že notárska zápisnica

so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru

medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných právach a povinnostiach,

ktorým môže veriteľ vymáhať od dlžníka splnenie povinnosti cestou exekúcie, bez toho, aby

musel mať iný titul.

Na tomto základe odvolací súd dospel k záveru, že notárska zápisnica so súhlasom

k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul pre exekúciu, spísaná

s osobou povinnou aj osobou oprávnenou. ... V tomto kontexte krajský súd poukazuje tiež na

nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 13.07.2000, v ktorom sa ústavný súd

uvedenú otázku riešil.

V predmetnom prípade notárska zápisnica bola spísaná len so zástupcom povinného.

Z tohto dôvodu, ako vyplýva z vyššie uvedeného, notárska zápisnica nezodpovedá

požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu ako na spôsobilý exekučný titul kladie

ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) EP. Krajský súd mal za to, že zmluva uzatvorená medzi

povinným a Mgr. T. K. podľa § 31 O je absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu nie je daný

ďalší predpoklad na to, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom, a

to súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Odvolacie námietky oprávneného nepovažoval nadriadený súd za opodstatnené.

Poukazuje na skutočnosť, že predpokladom pre vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný

titul. Exekučný súd v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúma exekučný titul

pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

na námietku povinného proti exekúcii, na návrh povinného na zastavanie exekúcie. Súd

môže zároveň v danom rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania,

teda v každom štádiu exekučného konania na návrh účastníka alebo aj bez návrhu.

V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti,

exekúcie môže aj bez návrhu zastaviť. Z tohto pohľadu odvolanie oprávneného nie je

dôvodné.“

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd ako odvolací súd sa

v ňom stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu o vyhlásení exekúcie

za neprípustnú a o jej zastavení podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa

ktorého exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný

dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj

bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví

exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi

k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný

poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže urobiť, nie je explicitne daný.

Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného

vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého

exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto

konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie

nemožno exekúciu vykonať. Je preto ústavne akceptovateľný právny názor krajského súdu,

že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď

z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod

na zastavenie exekučného konania.

Ústavný súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku z 27. januára 2007

vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod

č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená.“.

Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým uznesením krajského súdu nemohlo

dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože už z povahy veci

vyplýva, že ak všeobecný súd (v danom prípade okresný súd) je podľa zákona oprávnený

rozhodnúť aj bez návrhu, t. j. ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov konania,

pričom neprichádza do úvahy aplikácia takých požiadaviek spravodlivého procesu, ako je

kontradiktórnosť či rovnosť zbraní, ktorých porušenie sťažovateľka namietala. Krajský súd

ako súd odvolací teda napadnutým rozhodnutím poskytol náležitú ochranu právu

sťažovateľky a postupoval správne, ak napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ktoré bolo

vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a judikatúrou

formulovanou najvyšším súdom, potvrdil.

Ústavný súd s prihliadnutím na svoje postavenie vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. ,

, , ), sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd navyše po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení

s uznesením súdu prvého stupňa dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia

nemožno vyvodiť závery, ktoré by signalizovali, že nimi došlo k neprípustnému zásahu

do práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Krajský súd

v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné

právne normy (predovšetkým ustanovenia Exekučného poriadku) a rozhodol v zmysle

ustálenej judikatúry formulovanej najvyšším súdom. Ústavný súd preto konštatuje, že medzi

napadnutým uznesením krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu nie je

taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Sťažnosť je preto aj v tejto časti zjavne

neopodstatnená.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2011