Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 330/2011
PDF · 144 KB
No categories available
II. ÚS 330/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., P., zastúpeného advokátom Mgr. R. L., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 13 D 132/07
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2011
doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 13 D 132/07 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „Sťažovateľ podal dňa 12. 07. 2007 na
Okresný súd Poprad návrh na prejednanie dedičstva o novoobjavenom majetku po
poručiteľovi Z. K., rod. G.(...) Okresný súd Poprad svojím uznesením zo dňa 03. 03. 2008
rozhodol, že konanie zastavuje, a to z dôvodu, že po vykonanom dokazovaní mal za to, že
poručiteľka po sebe nezanechala žiaden majetok. Sťažovateľ sa proti predmetnému
uzneseniu v zákonom stanovenej lehote odvolal na Krajský súd Prešov, ktorý dňa
15. 01. 2009 svojím uznesením rozhodol, že mení uznesenie vo výroku o zastavení konania
tak, že návrh na dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku zamieta. Predmetné
rozhodnutie bolo následne dňa 11. 02. 2009 doručené Okresnému súdu v Poprade. Okresný
súd Poprad doručil sťažovateľovi predmetné uznesenie, aj napriek opakovaným
telefonickým kontaktom z jeho strany, ktorých účelom bolo zistenie stavu veci až v máji
2011, a teda po uplynutí 2 rokov a troch mesiacov odo dňa, kedy predmetné uznesenie
prijal samotný súd.“.
Na základe uvedeného skutkového stavu podľa názoru sťažovateľa okresný súd
nepostupoval v napadnutom konaní tak, „aby to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie
citovaných ustanovení Ústavy SR ako aj Dohovoru(...)“ , a preto navrhol, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa J. K.(...) na prerokovanie vecí bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného
súdu Poprad vedenom pod sp. zn. 13D/132/2007 porušené bolo.
Sťažovateľovi J. K.,(...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-
EUR (slovom Päťtisíc EUR ), ktoré je Okresný súd Poprad povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatností tohto nálezu.
Okresnému súdu Poprad ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia ustanovenému
právnemu zástupcovi Mgr. R. L. za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR,
vo výške 246,62 EUR (2x právny úkon á 115,90 EUR - príprava a prevzatie zastúpenia,
podanie na Ústavný súd, 2x režijný paušál á 7,41,- EUR) (...) do 1 mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 D 132/07.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy
v konaní predsedovi príslušného súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a rovnako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch alebo ak sa
preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi
všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, predseda okresného súdu môže
iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného
zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje zákon
o ústavnom súde, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľ, napriek
právnemu zastúpeniu, sťažnosť na prieťahy v konaní podal predsedovi príslušného súdu,
a teda ani netvrdí, že sťažnosť nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ústavný súd
opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04)
dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by
využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu
základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júla 2011