Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 210/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti Ing. S. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. L. D., B., vo veci

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. S. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. S. K. trovy konania v

sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jej

právnej zástupkyne advokátky JUDr. L. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 10. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn. Spr. 2072/2011

zo 6. mája 2011 doručeným ústavnému súdu 16. júna 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

«... navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu a

spravodlivý proces v konaní tunajším súdom porušené bolo len čiastočne, a priznal

sťažovateľke finančné odškodnenie podľa vlastnej úvahy.

Návrh sťažovateľky bol podaný na tunajší súd dňa 30. 11. 2004, predmetom konania

je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva

účastníkov konania. Sťažovateľkou popísaný priebeh konania je v podstate totožný s

obsahom spisu a úkonmi súdu vykonanými vo veci. Časový odstup medzi jednotlivými

úkonmi súdu ako aj následne do vytýčenia termínu pojednávania bol spôsobený veľkosťou

oddelenia sudcu JUDr. M. S., ktorý vec vybavuje, ako aj skutočnosťami popísanými

zákonným sudcom pri vykonávaní úkonov vo veci, ktoré vyplývajú z pripojeného vyjadrenia

zákonného sudcu k tejto sťažnosti.

Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol konštatovaný

prieťah v konaní spôsobený konajúcim sudcom v období od februára 2008 do mája 2010.

Sudca bol upozornený na potrebu konať vo veci plynulé a bez prieťahov. ...

Prehľad procesných úkonov vo veci ...

30. 11. 2004 - na Okresný súd Bratislava II doručený návrh na vyporiadanie BSM

24. 1. 2005 - pripojenie archívneho spisu - konanie o zrušenie BSM za trvania

manželstva

06. 09. 2006 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 18. 10. 2006

06. 09. 2006 - zasielaný odporcovi návrh na začatie konania na vyjadrenie

18. 10. 2006 - pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu, že odporca doručenie

nemal riadne vykázané

24. 10. 2006 - súdu sa vrátila doručenka potvrdzujúca prevzatie predvolania a

návrhu odporcom

27. 10. 2006 - opätovná výzva odporcovi na vyjadrenie k návrhu

27. 10. 2006 - vyjadrenie odporcu k návrhu

07. 11. 2006 - súdu doručené plnomocenstvo na zastupovanie odporcu...

28. 11. 2006 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 07. 02. 2007...

25. 01. 2007 - predvolanie na nový termín pojednávania na deň 18. 04. 2007

14. 03. 2007 - podanie navrhovateľky - návrh na doplnenie svedkov

18. 04. 2007 - pojednávanie odročené na nový termín 13. 06. 2007 s tým, že doručia

súdu v stanovenej lehote vyjadrenie k otázke masy BSM

(špecifikovanie hnuteľných a nehnuteľných vecí)

03. 05. 2007 - podanie odporcu - žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie

vyjadrenia

15. 05. 2007 - vyjadrenie odporcu k mase BSM...

13. 06. 2007 - súdu predložené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky k mase

BSM

13. 06. 2007 - pojednávanie odročené na nový termín 19. 09. 2007

28. 06. 2007 - stanovisko odporcu k vyjadreniu navrhovateľky

30. 07. 2007 - na pojednávanie predvolaný odporca

11. 09. 2007 - účastníkom oznamovaná zmena termínu pojednávania na deň 14. 11.

2007

14. 11. 2007 - pojednávanie odročené na neurčito, s tým, že bude pripojený spis

o rozvode manželstva () a spis , zároveň

účastníci doložia doklady týkajúce sa účtov v banke

29. 11. 2007- oznámenie odporcu o skutočnosti, že nedisponuje dokladmi ohľadom

účtu...

15. 02. 2008 - oznámenie navrhovateľky o skutočnosti, že nevie uviesť súdu číslo

účtu ani údaje k nemu, nakoľko už nie je klientkou predmetnej banky...

10. 05. 2010 - žiadosť navrhovateľky o vytýčenie termínu pojednávania

23. 07. 2010 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 20. 10. 2010...

14. 10. 2010 - vyjadrenie odporcu k návrhu a na vykonané dokazovanie...

20. 10. 2010 - pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa

doloží súdu návrh na rozhodnutie súdu o nepripustení zastupovania

odporcu zástupcom v konaní

26. 10. 2010 - vyjadrenie navrhovateľky, návrh na doplnenie dokazovania v zmysle

záverov pojednávania...

10. 01. 2011 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 09. 03. 2011

01. 02. 2011 - vyjadrenie odporcu

01. 02. 2011 - vyjadrenie odporcu doručené súdu dňa 01. 02. 2011 zaslané právnej

zástupkyni na vedomie, príp. zaujatie stanoviska

15. 02. 2011 - vyjadrenie k stanovisku odporcu doručeného súdu dňa 01. 02. 2011...

09. 03. 2011 - pojednávanie odročené na neurčito s tým, že spis bude v zmysle § 15

ods. 1 predložený predsedovi súdu

09. 03. 2011 - predloženie spisu na rozhodnutie predsedníčke súdu spolu

s vyjadrením označením ako „Vylúčenie sudcu“

11. 03. 2011 - spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu Bratislava o

vznesenej námietke zákonného sudcu

21. 03. 2011 - rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. , ktorým

zákonný sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

21. 04. 2011 - doručovanie rozhodnutia Krajského súdu Bratislava právnej

zástupkyni navrhovateľky...»

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, čo sa týka

chronológie procesných úkonov okresného súdu, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti,

vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na

previerku 16. júna 2011.

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a tiež práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (i práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie

a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v

súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby v

súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne (obdobne napr.

, ).

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia

je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že súd bol celkovo nečinný

a neuskutočnil vo veci žiadne úkony (napr. m. m. , ,

a ). Ako zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného súdneho spisu vyplynulo, že

v ňom ide práve o takýto prípad, keďže okresný súd vo veci samej neurobil žiaden

relevantný úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, v období

od 30. novembra 2004, keď bol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, až do 14. novembra 2007, keď sa uskutočnilo prvé relevantné

pojednávanie, na ktorom boli účastníci vypočutí. V tomto období okresný súd určil len tri

termíny pojednávaní, ktoré však odročil bez prerokovania veci (7. februára, 13. júna

a 19. septembra 2007), hoci už na druhom z nich bola prítomná sťažovateľka a právny

zástupca žalovaného. Od tohto termínu okresný súd ďalej efektívne nekonal a do dňa

predloženia spisu ústavnému súdu nevykonal žiadny dôkazný prostriedok, pričom jedno

pojednávanie (20. októbra 2010) odročil na neurčito s tým, že „právna zástupkyňa

navrhovateľky do 3 dní zašle súdu riadny návrh na rozhodnutie súdu o nepripustení

zastupovania odporcu v tomto konaní“ a tiež „návrh na prípadné dokazovanie v tejto veci“

(č. l. 56), a druhé pojednávanie 9. marca 2011 sa nekonalo, pretože zákonný sudca vzniesol

námietku zaujatosti a oznámil svoje dôvody na svoje vylúčenie z tohto konania. Spis bol

predložený 11. marca 2011 Krajskému súdu v Bratislave, ktorý ho však nevylúčil

z prerokúvania a rozhodovania veci.

Okresný súd teda nedokázal organizovať svoj procesný postup tak, aby čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania

Z obsahu spisu ústavný súd tiež nezistil, že by sťažovateľka prispela k predĺženiu

konania, v konaní bola aktívna (v máji 2010 požiadala o určenie termínu pojednávania

a podala aj predsedovi okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní).

Keďže okresný súd vo svojom vyjadrení priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní,

ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu s prihliadnutím na doterajšiu dobu

konania a na zistenú nečinnosť dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Ústavný súd preto prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľky trvá dosiaľ.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne vo svojej sťažnosti žiadala priznať

finančné zadosťučinenie v sume 3 900 €, ktoré odôvodnila najmä dĺžkou stavu právnej

neistoty v tomto konaní.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľky

vedenej pod sp. zn. ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za

primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľky trovy konania vyčíslila

sumou 261,82 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je totožná so sumou

vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške.

Ústavný súd preto priznal advokátke úhradu trov konania celkovo za dva úkony právnej

služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)

v sume 2 x 123,50 € a k tomu náhradu režijného paušálu v sume 2 x 7,41 €. Úhrada bola

preto priznaná spolu v celkovej sume 261,82 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je

okresný súd povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. L. D., B., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( v

spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júla 2011