Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 304/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa a

základného práva na ochranu majetku podľa

uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry P. č. k. -32 z 3. novembra 2009 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. mája 2011

doručené podanie Ing. V. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a základného práva na ochranu majetku podľa

uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry P. (ďalej len „vojenská obvodná prokuratúra“)

č. k. -32 z 3. novembra 2009 (ďalej aj „uznesenie vojenskej obvodnej

prokuratúry“).

Z podania vyplýva, že sťažovateľ podal 30. júna 2009 trestné oznámenie pre

podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

a c) , ktorý mali spáchať policajti Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v P., oddelenia skráteného vyšetrovania v K.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„MV SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie, K. svojím

uznesením ČVS: SKIS-283/IS-4-V-2009 zo dňa 7. 9. 2009 môj podnet zo dňa 30. 6. 2009

zamieta s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíchania, alebo postup podľa

, .“

Proti uzneseniu vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie

kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, 4. inšpekčného oddelenia (ďalej len

„vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: SKIS-283/IS-4-V-2009 zo 7. septembra 2009 podal sťažovateľ

sťažnosť, o ktorej rozhodla vojenská obvodná prokuratúra uznesením č. k. -32

z 3. novembra 2009 tak, že sťažnosť sťažovateľa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku zamietla, lebo sťažnosť nebola dôvodná. V predmetnom uznesení vojenskej

obvodnej prokuratúry je okrem iného uvedené:

„Z predloženého spisového materiálu, ktorý obsahuje fotokópie priestupkového spisu

ČPS: ORP-997/PP-2-2006, vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-426/OSV-KK-2007,

sťažnostného spisu č. p. SKIS-141/OK-Sť-2008 a ďalších podaní oznamovateľa súvisiacich

s predmetnou vecou nevyplýva, aby policajti, ktorí objasňovali poškodenia majetku

oznamovateľa, ku ktorému malo dôjsť dňa 10. 9. 2006 úmyselne, prípadne z nedbanlivosti

konali s cieľom poškodiť oznamovateľa, lebo vec bola najprv dokumentovaná ako

priestupok (konanie bolo zastavené rozhodnutím Obvodného úradu v K. dňa 14. 11. 2006),

neskôr predložením ďalších dôkazov oznamovateľom ako trestný čin (trestné konanie bolo

zastavené rozhodnutím policajta dňa 1. 3. 2007 a potvrdené prokurátorkou Okresnej

prokuratúry v K. dňa 20. 4. 2007). Oznamovateľ Ing. V. H. napriek predchádzajúcim

rozhodnutiam vo veci, ktoré boli v jeho neprospech, podal dňa 3. 7. 2009 trestné oznámenie

na policajtov a požadoval náhradu škody od Policajného zboru SR, ktorú si však môže

uplatniť proti priamemu páchateľovi v občianskom súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú po subjektívnej stránke naplnené zákonné

znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

a ani iného trestného činu.

Pretože ani v konaní policajta pred vydaním napadnutého uznesenia som nezistil iný

dôvod na jeho zrušenie, rozhodol som tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia a sťažnosť oznamovateľa som ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietol.“

Vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa zo 7. septembra 2009 a uzneseniu vojenskej

obvodnej prokuratúry z 3. novembra 2009 sťažovateľ uviedol:

„Vážnym procesným, odborným a vecným nedostatkom tohto jej zamietavého

uznesenia je, že sa v ňom výlučne opiera o vyšetrovací spis policajného orgánu OSV ÚJKP

ORPZ P. oddelenie K. ČVS ORP-426/OSV-KK-2007 zo dňa 16. 2. 2007 práve voči, ktorému

som podal svoj podnet na prešetrenie porušenia zákona z dôvodu marenia úlohy a zneužitia

právomoci verejného činiteľa na GP SR dňa 30. 6. 2009.

... policajný orgán pre kvalifikoval ohlásený trestný čin do priestupku nedôvodne

a teda nezákonne čím naplnil skutkovú podstatu porušenia zákona marenia úlohy

a zneužitia právomoci verejného činiteľa. ...

Generálna prokuratúra takýmto neodborným, klientelistickým a nezákonným

postupom mi znemožnila domôcť sa môjho práva na ochranu môjho majetku pred

úmyselným poškodzovaním, usvedčenie páchateľa ohláseného trestného činu okamžitým

zaistením stôp a vymoženie úhrady úradne zdokladovanej a polícii oznámenej výšky škody.

Nakoľko aj úradne zdokladovaná a polícii ohlásená výška škody je nad hranicou, kde

sa v zmysle zákona jedná jednoznačne o trestný čin, považujem uznesenie MV SR...

za nezákonné, hrubo porušujúce moje právo na ochranu môjho majetku a na vymoženie

úhrady mne takýmto jej nezákonným postupom spôsobenej škody.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd „zrušil uznesenie

Vojenskej obvodnej prokuratúry P. č. -32 zo dňa 3. 11. 2009 a nariadil nové

vecné a zákonné preskúmanie môjho podnetu na prešetrenie porušenia zákona zo strany

policajného orgánu“.

Po posúdení obsahu podania ústavný súd dospel k záveru, že podanie sťažovateľa

možno považovať za sťažnosť podľa , ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa a základného

práva na ochranu majetku podľa uznesením vojenskej obvodnej

prokuratúry č. k. -32 z 3. novembra 2009.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

Ústavný súd konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľ napadol uznesenie

vojenskej obvodnej prokuratúry č. k. -32 z 3. novembra 2009 o zamietnutí jeho

sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: SKIS-283/IS-4-V-2009

zo 7. septembra 2009, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a .

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že uznesenie vojenskej obvodnej prokuratúry

č. k. -32 z 3. novembra 2009, ktorým zamietla sťažnosť sťažovateľa, bolo

sťažovateľovi doručené 16. novembra 2009, teda zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53

ods. 3 .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011