Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 301/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť H. B. a D. B., obaja bytom L., zastúpených advokátkou

JUDr. K. M., Ž., ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a

a 3 a práv podľa , ,

ods. 1, čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Toš

1/2009 z 13. decembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť H. B. a D. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20.

apríla 2011 doručená sťažnosť H. B. a D. B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojich základných práv podľa a a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. a), čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods.

2 a čl. 6 ods. 3 písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 13. decembra 2010 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovatelia boli

rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko B. (ďalej len ,,prvostupňový súd“), č. k.

z 22. októbra 2008 uznaní za vinných z trestného činu podplácania

spolupáchateľstvom podľa , a účinného do

31. decembra 2005 na tam uvedenom skutkovom základe. Za to boli obaja sťažovatelia

odsúdení podľa účinného do 31. decembra 2005 k trestu

odňatia slobody v trvaní 2 rokov, na výkon ktorého boli zaradení do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

3. Najvyšší súd na podklade odvolania sťažovateľov preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, zistil, že odvolania sťažovateľov

nie sú dôvodné, a preto ich napadnutým uznesením zamietol.

4. Sťažovatelia namietajú porušenie svojich označených práv napadnutým uznesením

najvyššieho súdu, pričom sťažnostnú argumentáciu rozdelili do piatich bodov:

(i) uzneseniu najvyššieho súdu vytýkajú absenciu riadneho odôvodnenia, z čoho

vyvodzujú zásah do základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

(ii) namietajú porušenie základného práva na obhajobu podľa

a čl. 6 ods. 3 písm. b) a d) dohovoru vychádzajúc z toho, že najvyšší súd zamietnutím ich

odvolania aproboval záver prvostupňového súdu o ich vine vychádzajúc z výpovede

utajeného svedka, ktorý nebol vypočutý v prítomnosti sudcu a obhajcov sťažovateľov,

(iii) namietajú porušenie ústavného princípu prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2

a dohovoru v súvislosti s nerešpektovaním pravidla in dubio pro reo,

(iv) namietajú nesprávne právne posúdenie zisteného skutku vo väzbe na právo na

slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) dohovoru,

(v) napokon namietajú, že uložené tresty sú neľudské a ich uloženie je v rozpore

s čl. 3 dohovoru.

5. Súčasťou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že proti uzneseniu najvyššieho súdu

ako odvolacieho súdu podali dovolanie, pričom ako dovolacie dôvody uplatnili zásadné

porušenie práva na obhajobu [ ] a nesprávne právne

posúdenie zisteného skutku [ ].

6. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol, že najvyšší súd

porušil ich označené práva, zrušil uznesenie najvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie

konanie. Žiadali priznať aj primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 10 000 €

z dôvodu „emocionálnych útrap, ktoré ich sprevádzajú pri myšlienke naplnenia justičného

omylu, ktorého sa dopustili všeobecné súdy výkonom trestu odňatia slobody“, ako

aj náhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa

sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich

práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to

poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného

princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v trestnom konaní povinné vykladať

a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné aj za

dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, , ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do

právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

10. Podstatou námietok sťažovateľov je právne posúdenie uznesenia najvyššieho

súdu ako odvolacieho súdu, pričom sa domáhali ochrany ako v konaní pred ústavným

súdom, tak aj podaním dovolania, o ktorom bude v inom senáte rozhodovať najvyšší súd

( ). Podanie dovolania proti uzneseniu najvyššieho súdu ústavný

súd verifikoval aj na prvostupňovom súde, kde bolo potvrdené, že sťažovatelia dovolanie

podali.

11. Ústavný súd už zaujal názor (podobne napr. , ,

, , ), že v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť

považovaná za prípustnú až po negatívnom rozhodnutí o dovolaní sťažovateľov. Pritom

lehota na prípadné podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu napadnutého dovolaním sťažovateľov

(porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

Nie je ani dôvod na to, aby ústavný súd prerušil konanie a vyčkával so svojím rozhodnutím

až do vydania rozhodnutia dovolacím súdom, lebo sťažovatelia môžu podať ústavnú

sťažnosť až po doručení rozhodnutia o danom mimoriadnom opravnom prostriedku

(dovolaní).

12. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s . Vzhľadom na

odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nemohol rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľov, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené

(zrušenie uznesenia najvyššieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, primerané finančné

zadosťučinenie, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011