Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 235/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť MVDr. I. H., S., zastúpeného advokátkou JUDr. M.

J., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

Okresného súdu Pezinok (pôvodne postupom Okresného súdu Bratislava II) v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo MVDr. I. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MVDr. I. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MVDr. I. H. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 €

(slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd

Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. J., P., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-19 z 2. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MVDr. I. H., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Pezinok [(ďalej len „okresný súd“) pôvodne postupom

Okresného súdu Bratislava II] v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 25. júna 2007 sa

sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu domáhal od žalovaného zaplatenia odstupného

z titulu ukončenia výhradného obchodného zastúpenia sťažovateľa v prospech žalovaného,

a to v sume 26 007,50 €. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho sťažnosti na

prieťahy v konaní zo 17. augusta 2009 adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorá bola

listom okresného súdu z 18. septembra 2009 uznaná za dôvodnú, nekoná, čím sa prehlbuje

jeho právna neistota a predlžuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Súdne konanie sa v tomto prípade vedie od roku 2007, viac ako 3 roky a podľa

nášho názoru došlo k omeškaniu a prieťahom v celkovom trvaní 36 mesiacov. Máme za to,

že prieťahy boli spôsobené nečinnosťou sudcov na OS v Bratislave II, následne prechodom

výkonu súdnictva na Okresný súd Pezinok od 1. 1. 2008 a následne nečinnosťou sudcov na

OS Pezinok.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

Okresným súdom v Pezinku v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené

bolo.

2. Okresnému súdu v Pezinku prikazuje, aby v konaní spisová značka

konali bez zbytočných prieťahov.

3. MVDr. I. H... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške EUR 3 000,00

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Pezinku je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke

JUDr. M. J. v zmysle vyhlášky č. 655/04 Z. z, za dva úkony právnej pomoci v konaní pred

ústavným súdom, spočívajúce v prevzatí veci a podaní sťažnosti v celkovej výške EUR

254,88 (1 právny úkon EUR 120,23 x 2 + 2 x EUR 7,211 náhrada výdavkov) do 15-tich dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 3164/2011 z 21. júna 2011

a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 19. júla 2011.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanom konaní uviedol:

«Vec napadla na Okresný súd Bratislava II pod č. k.: 33 Rob-2607/2007. Ku konaniu

Okresného súdu Bratislava II sa nebudem vyjadrovať, pretože na to, podľa môjho názoru,

nie som oprávnený.

Od 01. 01. 2008 sa stal v súlade so osídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v predmetnej veci miestne a vecne

príslušným Okresný súd Pezinok. Poznamenávam, že ku dňu 01. 01. 2008 bolo na Okresný

súd Pezinok prevedených z Okresného súdu Bratislava II a Okresného súdu Bratislava III

približne 25.000 právnych vecí. K 01. 01. 2008 pôsobili na Okresnom súde Pezinok štyria

sudcovia a k tomu zodpovedajúci počet ďalšieho súdneho aparátu. Boli funkčné dve

pojednávacie miestnosti. Na súde nebol nábytok ani dostatočné počítačové vybavenie. ...

Zákonná sudkyňa, ktorá pojednáva uvedenú vec má v agende „33Cb“ pridelených

433 nevybavených vecí, v agende „33C“ 53 nevybavených vecí, v agende 33 Rob 213

pridelených nevybavených vecí. Skorší termín pojednávania, preto nebolo možné vytýčiť z

objektívnych dôvodov.

Tak, ako som konštatoval už v mojom vyjadrení k sťažnosti ohľadne prieťahov

konania zo strany navrhovateľa na Okresnom súde Pezinok došlo po prechode výkonu

súdnictva na Okresný súd Pezinok v uvedenej právnej veci k prieťahom v konaní. Prieťahy v

konaní však boli spôsobené objektívnymi skutočnosťami. Štát nevytvoril na Okresnom súde

Pezinok také podmienky, aby mohol výkon súdnictva prebiehať riadne, v zákonných

lehotách a bez prieťahov. Okresný súd Pezinok nebol zabezpečený personálne, materiálne,

ani technicky. Zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva je úlohou štátu - konkrétne

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - štát si však túto povinnosť voči

Okresnému súdu Pezinok pri jeho znovuvytvorení riadne nesplnil. Nepovažujem za

spravodlivé, aby z dôvodov, ktoré spôsobil štát nedostatočným zabezpečením Okresného

súdu Pezinok ten istý štát, Okresný súd Pezinok trestal za prieťahy v konaní, ktoré vznikli z

objektívnych dôvodov.

K tomu, že spor nebol do dnešného dňa rozhodnutý prispeli výraznou mierou aj

právni zástupcovia účastníkov konania. Zo šiestich pojednávaní, ktoré boli nariadené

Okresným súdom Pezinok sa neuskutočnili štyri pojednávania buď z dôvodu kolízie

pojednávaní u právneho zástupcu odporcu alebo z dôvodu práceneschopnosti právnej

zástupkyne navrhovateľa. Žiadny z právnych zástupcov nevyužil možnosť substitučného

zastúpenia. ...

... Zároveň súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s § 30 ods. 2,

v platnom znení upustil od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.»

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného

súdu uviedla:

„... súhlasíme, aby sa v predmetnej veci upustilo od ústneho pojednávania o prijatom

návrhu.

V danom prípade ide stále o postavenie občan voči štátu, resp. štátnej inštitúcii a

preto nezáleží na tom, či k porušeniu jeho ústavného práva došlo na jednom súde, alebo na

viacerých, alebo porušenie zavinil štát. Rozhodujúca je skutočnosť, či k porušeniu jeho

práva došlo a v akej miere. Čo sa týka stanoviska OS v Pezinku, že výraznou mierou k tomu,

že spor nebol do dnešného dňa rozhodnutý prispeli právny zástupcovia, tak s týmto

nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť. Právny zástupca navrhovateľa sa ospravedlnil 2x a

to vždy v prípade práceneschopnosti. V takomto prípade je ťažké zabezpečiť aj substitúciu,

pretože zastupujúci právnik musí byť oboznámený so všetkými skutočnosťami a s celým

spisom a keďže zastupujúci právnik bol práceneschopný, k takému odovzdaniu spisu ani

nemohlo dôjsť. V danom prípade by ani substitúcia neprichádzala do úvahy, pretože

navrhovateľ trval na svojom právnom zástupcovi, ktorý už riešil obdobnú vec voči

odporcovi za jeho brata a mal prehľad o vykonanom dokazovaní aj v predchádzajúcich

konaniach.

Z uvedených dôvodov máme zato, že navrhovateľ, ani jeho právny zástupca nekonali

tak, aby zavinili prieťahy v konaní, práve naopak neúčasť právneho zástupcu navrhovateľa

na 2 pojednávaniach bola zavinená chorobou a účasť na pojednávaní počas

práceneschopnosti by znamenala porušenie iného zákona - porušenie liečebného režimu.

K ospravedlneniam právneho zástupcu druhej strany nevieme zaujať žiadne stanovisko.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na

okresnom súde pod sp. zn. :

- 25. jún 2007 – sťažovateľ sa návrhom podaným Okresnému súdu Bratislava II domáhal

vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu

odstupné v sume 783 502 Sk z titulu odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení

(Okresný súd Bratislava II konal vo veci pod sp. zn. ),

- 24. august 2007 – Okresnému súdu Bratislava II bolo doručené podanie sťažovateľa,

ktorým upresnil údaje týkajúce sa identifikácie jeho osoby,

- 8. november 2007 – Okresný súd Bratislava II uznesením vyzval sťažovateľa, aby

odstránil nedostatky svojho podania, a to, aby „doplnil identifikačné číslo navrhovateľa“,

a súčasne ho vyzval, aby zaplatil súdny poplatok za návrh,

- 21. november 2007 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 23. november 2007 – sťažovateľ oznámil Okresnému súdu Bratislava II, že ním vytýkaný

nedostatok návrhu odstránil už podaním z 24. augusta 2007,

- 1. január 2008 – v dôsledku reorganizácie súdnictva bol spis Okresného súdu Bratislava II

postúpený okresnému súdu, pričom okresný súd v danej veci konal pod sp. zn.

,

- 3. júl 2009 – spis bol z registra „Rob“ prevedený do registra „Cb“, a to pod sp. zn.

, pretože podľa zákonnej sudkyne v danej veci nie je možné vydať platobný

rozkaz a je nevyhnutné vykonať dokazovanie,

- 28. júl 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. október 2009 a súčasne uznesením

žalovanému uložil, aby sa vyjadril k žalobe,

- 25. september 2009 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na

nariadenom pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a žiadal nariadiť nové pojednávanie,

- 6. október 2009 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,

- 8. október 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľa faxom ospravedlnila svoju neprítomnosť

na pojednávaní, ako reakciu na telefonické oznámenie okresného súdu o neúčasti právneho

zástupcu žalovaného na pojednávaní,

- 9. október 2009 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie odročené

na 12. január 2010, súčasne okresný súd zaslal vyjadrenie žalovaného k žalobe

sťažovateľovi na zaujatie stanoviska,

- 12. január 2010 – po vypočutí účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 13. apríl

2010 pre účely ďalšieho dokazovania s tým, že sťažovateľ mal predložiť podklady, na

základe ktorých vypočítal odstupné, a žalovaný mal zaslať kópiu svojho vyjadrenia k sporu,

ktoré predložil na pojednávaní,

- 29. marec 2010 – sťažovateľ zaslal okresnému súdu požadované podklady v zmysle

záverov z pojednávania,

- 13. apríl 2010 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že

„súd zváži návrhy na dokazovanie“,

- 1. júl 2010 – zmena zákonného sudcu,

- 12. august 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. október 2010,

- 4. október 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neprítomnosť na

pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,

- 5. október 2010 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie odročené

na 14. december 2010,

- 24. november 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa predložila návrhy na dokazovanie,

- 25. november 2010 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní nariadenom na 14. december 2010 z dôvodu kolízie pojednávaní,

- 10. december 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa predložila ďalšie listinné dôkazy,

- 13. december 2010 – okresný súd telefonicky oznámil právnej zástupkyni sťažovateľa, že

pojednávanie nariadené na 14. december 2010 sa nebude konať z dôvodu ospravedlnenia sa

právneho zástupcu žalovaného,

- 14. december 2010 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie

odročené na 22. február 2011,

- 21. február 2011 – právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na

pojednávaní nariadenom na 22. február 2011 z dôvodu práceneschopnosti,

- 22. február 2011 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie

odročené na 20. september 2011.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe o zaplatenie odstupného došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom

na predmet konania, ako aj vzhľadom na procesný vývoj a stav tohto konania, v danom

prípade ide o vec tvoriacu štandardnú rozhodovaciu prax prvostupňových súdov

v občianskoprávnych veciach a žiadna skutočnosť nesignalizuje, že by išlo o právne či

fakticky zložité konanie.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil

v jeho správaní žiadnu takú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné pripočítať na jeho ťarchu

v súvislosti s ústavným súdom zisteným obdobím nečinnosti okresného súdu (pozri bod 3).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

prihliadol aj na , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu obdobie nečinnosti v čase od 1. januára

2008, keď bola v danej veci založená vecná a miestna príslušnosť okresného súdu na jej

prerokovanie, do 28. júla 2009, keď okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie, t. j.

okresný súd bol bez akéhokoľvek dôvodu nečinný takmer 1 rok a 7 mesiacov.

V súvislosti s uvedeným zistením neobstoja ani obranné tvrdenia okresného

súdu, že k predĺženiu konania v skúmanom období prispelo nedostatočné personálne

a materiálno-technické vybavenie okresného súdu. Podľa judikatúry ústavného súdu

(napr. , , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú bezdôvodnú

nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

náhradu v sume 254,88 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €. Základná

sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota

režijného paušálu je 7,41 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava

zastúpenia, ako aj podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 254,88 € vrátene režijného

paušálu, ako aj za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 (vyjadrenie z 19. júla

2011) v sume 130,91 € vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila úhradu trov len v sume 254,88 €,

ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len vo výške uplatneného nároku tak, ako to

je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011