Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 310/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-63

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť E. L., P., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., P., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C

213/08 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo E. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. E. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. L. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 130,91 € (slovom

stotridsať eur a deväťdesiatjeden centov), ktorú j e Kancelária Ústavného súdu Slovenskej

republiky p o v i n n á vyplatiť na účet jej ustanoveného právneho zástupcu JUDr. M. P.,

P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 130,91 € (slovom stotridsať eur a deväťdesiatjeden centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do

15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-35 z 30. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. L., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou 29. júna 2006 pôvodne Okresnému súdu

Trnava sa sťažovateľka voči svojmu bývalému zamestnávateľovi domáhala určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom poukázala na to, že aj napriek

skutočnosti, že výsledok tohto konania môže v konečnom dôsledku ovplyvniť jej ťaživú

sociálnu situáciu, okresný súd, ktorému bola predmetná vec v rámci reorganizácie súdnictva

pridelená na vybavenie, v jej veci nekoná, čím sa neustále predlžuje stav jej právnej neistoty

a odďaľuje sa právoplatne skončenie sporu.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1.) Základné právo E. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie veci súdom v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2.) Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3.) E. L. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisíc päťsto euro),

ktoré Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť v sume 1 500 € (slovom tisíc päťsto euro) do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, z dôvodu dlhodobých úmyselných prieťahov

v konaní.

4.) Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

202,27 € (slovom dvestodva eur a dvadsaťsedem centov) jej právnemu zástupcovi JUDr. M.

P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr 470/11 z 29. júla 2011

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom samotnej sťažovateľky k uvedenému

vyjadreniu okresného súdu listom zo 16. augusta 2011.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla iba prehľad

procesných úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci a súčasne uviedla:

„... netrvám na ústnom prejednávaní s súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil

od ústneho pojednávania...“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky ako reakciu na vyjadrenie okresného súdu

predložil iba stanovisko samotnej sťažovateľky a vo svojom vyjadrení právny zástupca

uviedol:

„Súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania a prijatom

návrhu.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na

povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd

nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností

potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným

postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (, , ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 29. jún 2006 – sťažovateľka podala pôvodne Okresnému súdu Trnava (ďalej len „okresný

súd 1“) žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru, pričom okresný súd 1 konal

o tejto žalobe pod sp. zn. ,

- 17. júl 2006 – okresný súd 1 uznesením uložil žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe,

- 7. august 2006 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,

- 14. september 2006 – okresný súd 1 vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za

žalobu, a súčasne jej zaslal vyjadrenie žalovaného k žalobe na zaujatie stanoviska,

- 19. október 2006 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila okresnému súdu 1, že aj

napriek jeho oznámeniu, že jej zasiela vyjadrenie žalovaného na zaujatie stanoviska, toto jej

nebolo doručené,

- 25. október 2006 – okresný súd 1 opätovne zaslal vyjadrenie žalovaného sťažovateľke na

zaujatie stanoviska,

- 5. január 2007 – okresný súd 1 urgoval právnu zástupkyňu sťažovateľky na vyjadrenie sa

k sporu a tiež na zaslanie listinných dôkazov,

- 29. január 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľky sa vyjadrila k predmetu konania,

- 30. január 2007 – sťažovateľka predložila okresnému súdu 1 listinné dôkazy,

- 31. január 2007 – okresný súd 1 urgoval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

s upozornením, že ak súdny poplatok nebude zaplatený, konanie zastaví,

- 22. február 2007 – sťažovateľka predložila okresnému súdu 1 potvrdenie o svojich

osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,

- 19. jún 2007 – okresný súd 1 priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 5. september 2007 – okresný súd 1 nariadil pojednávanie na 21. november 2007,

- 19. september 2007 – právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neprítomnosť na

nariadenom pojednávaní z dôvodu jej pobytu mimo územia Slovenskej republiky a žiadala

nariadiť iný termín pojednávania,

- 21. november 2007 – okresný súd pojednávanie bez meritórneho prerokovania veci odročil

na neurčito z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a „reorganizácie súdov“,

- 1. január 2008 – vec bola pridelená na ďalšie konanie okresnému súdu z dôvodu

reorganizácie súdnictva,

- 6. marec 2008 – sťažovateľka oznámila zmenu právneho zástupcu z dôvodu úmrtia

pôvodnej právnej zástupkyne,

- 30. január 2009 – právna zástupkyňa žalovaného urgovala nariadenie pojednávania,

- 7. apríl 2009 – žalovaný sa vyjadril k sporu,

- 15. december 2009 – sťažovateľka urgovala postup v konaní,

- 12. máj 2010 – sťažovateľka sa vyjadrila k sporu,

- 1. jún 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. september 2010,

- 9. júl 2010 – právna zástupkyňa žalovaného oznámila, že ho už nezastupuje,

- 19. august 2010 – sťažovateľka spresnila svoj žalobný návrh,

- 6. september 2010 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na

29. november 2010 z dôvodu potreby rozhodnúť o návrhu sťažovateľky z 19. augusta 2010,

- 8. október 2010 – okresný súd uznesením nepripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu

sťažovateľky z 19. augusta 2010,

- 19. november 2010 – okresný súd zrušil nariadené pojednávanie z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 27. máj 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 3. august 2011,

- 3. august 2011 – okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľky

zamietol.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza

spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu

na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe o neplatné skončenie pracovného

pomeru došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj právo zaručené v dohovoru, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu

(). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je nárok na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru, na ktorý bude naväzovať nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru, t. j. v danom prípade ide o vec, ktorá bude mať v konečnom dôsledku

priamy dopad na existenčnú sféru sťažovateľky (jej príjem) a ktorej povaha si preto

vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu

a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že

všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa

čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (napr. , , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na

predmet konania, ako aj vzhľadom na procesný vývoj a stav tohto konania, v danom prípade

ide o vec tvoriacu štandardnú rozhodovaciu prax prvostupňových súdov a žiadna

skutočnosť nesignalizuje, že by išlo o právne či fakticky zložité konanie.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd počas

posudzovanej doby konania okresného súdu nezistil v jej správaní žiadnu takú skutočnosť,

ktorú by bolo potrebné pripočítať na jej ťarchu v súvislosti s ústavným súdom zistenými

obdobiami nečinnosti okresného súdu (pozri bod 3).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

prihliadol aj na , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu obdobie nečinnosti v čase od 1. januára

2008, keď predmetná vec z dôvodu reorganizácie súdnictva napadla okresnému súdu, do

1. júna 2010, keď okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie, t. j. okresný súd bol bez

akéhokoľvek dôvodu nečinný viac ako 2 roky a 5 mesiacov. Obdobne bol okresný súd

nečinný viac ako 6 mesiacov aj v období od 19. novembra 2010, keď z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušil nariadené pojednávanie, do 27. mája 2011, keď

bolo nariadené ďalšie pojednávanie vo veci.

Ústavný súd tak zistil celkovú nečinnosť v postupe okresného súdu v celkovom

trvaní viac ako 2 roky a 11 mesiacov.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

1 500 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je pre sťažovateľku

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke

aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom

na predmet konania, ako aj na zistenú bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu považuje za

primerané v sťažovateľkou uplatnenej sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia ustanoveným advokátom.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na úhradu

trov konania iba za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 (prevzatie

a príprava zastúpenia) v sume 130,91 € vrátane režijného paušálu, pretože podanie

ústavnému súdu, ako aj vyjadrenie k stanovisku okresného súdu podala samotná

sťažovateľka, a nie jej právny zástupca.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľke úhradu trov konania v celkovej sume 130,91 €,

tak ako to je uvedené v bode 4 tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011