Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 352/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť V. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. A., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , 14

Co 172/2010, , a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2011 doručená sťažnosť V. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie okresného

súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , , (ďalej aj „namietané konanie

krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ

sa žalobou podanou okresnému súdu 2. januára 2003 (doplnenou podaním z 5. marca 2003)

domáhal určenia, „... že u neho ide o chorobu z povolania, a povinnosti zaplatiť mu z titulu

bolestného 5 400 Sk, z titulu sťaženého spoločenského uplatnenia 12 000 Sk a z titulu

náhrady na zárobku po skončení práceneschopnosti 216 000 Sk“.

Podľa sťažovateľa: „Prvostupňový súd v konaní nepostupoval v súlade s

povinnosťou uloženou mu , teda tak, aby vec bola čo najrýchlejšie, bez

zbytočných prieťahov prejednaná a rozhodnutá. Túto skutočnosť konštatoval Ústavný súd

SR vo svojom náleze zo dňa 7. 11. 2007, č. k. , ktorým súčasne prikázal

Okresnému súdu Bratislava I konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Napriek výslovnému príkazu Ústavného súdu, všeobecné súdy, predovšetkým

Okresný súd Bratislava I vo veci konali opäť v rozpore s a svojím

postupom opätovne spôsobili zbytočné prieťahy v konaní.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na konkrétne obdobia nečinnosti, resp.

neefektívnej činnosti okresného súdu v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu

ústavného súdu sp. zn. zo 7. novembra 2007, t. j. od 27. decembra 2007, a to

najmä v súvislosti so zabezpečovaním vypracovania kontrolného znaleckého posudku (ním

tvrdené prieťahy pri nariaďovaní kontrolného znaleckého dokazovania a predkladaním

kontrolného znaleckého posudku na vyjadrenie jeho právnemu zástupcovi) a tiež

v súvislosti s predkladaním spisu krajskému súdu na rozhodnutie o jeho odvolaní proti

meritórnemu rozsudku okresného súdu z 26. októbra 2009. V tejto súvislosti sťažovateľ

uvádza, že „Po podaní odvolania... dňa 11. 12. 2009 bol... spisový materiál zo súdu prvého

stupňa doručený na odvolací súd až dňa 6. 5. 2010, čo je v príkrom rozpore s povinnosťou

uloženou súdu ust. a “.

Vo vzťahu k postupu krajskému súdu sťažovateľ namieta „... Najmä skutočnosť, že

do dnešného dňa, t. j. viac ako rok po podaní odvolania, Krajský súd v Bratislave vo veci

nerozhodol, nevytýčil pojednávanie ani neurobil žiadny iný úkon, preukazuje uvedený názor

sťažovateľa. Sťažovateľ má za to, že doba 6 mesiacov je príliš dlhým obdobím nečinnosti

súdu nekorešpondujúcim s povinnosťou súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Hoci

z vyjadrenia podpredsedu Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že za prieťahy v tomto

období zodpovedá predovšetkým Okresný súd Bratislava I, skutočnosť, že odvolací súd od

6. 5. 2010 do dnešného dňa, teda takmer po 3 mesiacoch nebol schopný rozhodnúť ani

o odvolaniach voči uzneseniam Okresného súdu Bratislava I, ktoré boli postúpené

odvolaciemu súdu spolu s odvolaní voči rozhodnutiu vo veci samej, preukazuje, že ani

odvolací súd nepostupuje v konaní v súlade s povinnosťou vec prejednať a rozhodnúť čo

najrýchlejšie ( ). V tejto súvislosti sťažovateľ poznamenáva, že konania

jednotlivých súdov nemožno z hľadiska jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov považovať za dve samostatné, nesúvisiace konania, ale za jeden súvisiaci práva

sťažovateľa porušujúci postup všeobecného súdnictva SR.“.

Sťažovateľ navrhuje, „... aby Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzajúc

z popísaného skutkového stavu vydal nález o porušení základného práva sťažovateľa na

súdnu a inú právnu ochranu v zmysle a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a rozhodol, že

1) Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave vo veci návrhu na určenie, že

u navrhovateľa ide o chorobu z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín

z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, a povinnosti odporcu zaplatiť mu

z titulu bolestného 5.400,- Sk, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 12.000,- Sk

a z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti 216.000,- Sk,

podaného na Okresnom súde Bratislava I porušili právo sťažovateľa V. T., aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2) Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a vo veci návrhu na určenie, že u navrhovateľa ide

o chorobu z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého

nadmerného a jednostranného zaťaženia, a povinnosti odporcu zaplatiť mu z titulu

bolestného 5.400,- Sk, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 12.000,- Sk a z titulu

náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti 216.000,- Sk prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

3) V. T. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- €, ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný mu vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom...

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, , .

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Z argumentácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti (podrobnejšie pozri časť I tohto

uznesenia, pozn.) vyplýva, že namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v období od podania žaloby (2. januára 2003) s osobitným

zreteľom na obdobie po doručení nálezu ústavného súdu sp. zn. zo

7. novembra 2007, t. j. od decembra 2007 do 6. mája 2010, keď okresný súd predložil spis

krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní proti jeho rozsudku z 26. októbra 2009.

Z registra podaní ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ už sťažnosťou doručenou

ústavnému súdu 31. júla 2007 namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní. O tejto v poradí prvej sťažnosti ústavný súd rozhodol nálezom

č. k. -18 zo 7. novembra 2007, v ktorom vyslovil porušenie označených práv

sťažovateľa, prikázal okresnému súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk, ako aj úhradu

trov konania. Následne sťažovateľ podal v uvedenej veci ústavnému súdu 20. septembra

2010 ďalšiu sťažnosť (ďalej len „predchádzajúca sťažnosť“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní, ako aj postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , , .

Ústavný súd uznesením sp. zn. zo 6. októbra 2010 predchádzajúcu

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú; označené uznesenie bolo

doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 25. októbra 2010 a týmto dňom nadobudlo

právoplatnosť. V časti týkajúcej sa namietaného porušenia označených práv postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd predchádzajúcu

sťažnosť sťažovateľa v súlade so svojou konštantnou judikatúrou odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti s poukazom na svoje zistenie, že „Okresný súd v označenom konaní

meritórne rozhodol rozsudkom 26. októbra 2009 a na základe odvolania sťažovateľa proti

predmetnému rozsudku bol 6. mája 2010 spis postúpený krajskému súdu na prerokovanie

o odvolaní sťažovateľa. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 20. septembra

2010, t. j. v čase, keď namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. už netrvalo a keď konanie o ňom pred ústavným súdom nie je spôsobilé

naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu podľa

a právu podľa dohovoru.“.

Podľa ustanovenia návrh nie je prípustný, ak

sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

V danom prípade ústavný súd odmietol predchádzajúcu sťažnosť z dôvodu, ktorý

nemožno kvalifikovať ako rozhodovanie „len o podmienkach konania“ v zmysle citovaného

, ale z dôvodu zistenia, že v čase jej doručenia

okresný súd svojím postupom v namietanom konaní už nemohol porušovať sťažovateľom

označené práva, keďže vo veci meritórne rozhodol a spis bol pre účely rozhodnutia

v dispozícii krajského súdu od 6. mája 2010. Navyše ústavný súd zdôrazňuje, že aj

v posudzovanej sťažnosti sťažovateľ namieta porušovanie svojich práv postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v rovnakom období ako pri predchádzajúcej

sťažnosti (obdobie od 2. januára 2003 do 6. mája 2010, pozn.).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť

sťažnosti podľa ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , ,

Sťažovateľ namietal porušenie základného práva zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , , .

Pre účely posúdenia opodstatnenosti tvrdení sťažovateľa si ústavný súd v súvislosti

s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal spis okresného súdu, z ktorého

zistil:

Sťažovateľ podal v zákonom ustanovenej lehote odvolania

a) proti uzneseniu okresného súdu č. k. -299 z 26. januára 2010, ktorým

prvostupňový súd priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov znalkyni,

b) proti uzneseniu okresného súdu č. k. -242 z 8. októbra 2009, ktorým

prvostupňový súd priznal (ďalšiemu) znalcovi odmenu,

c) proti rozsudku okresného súdu č. k. -263 z 26. októbra 2009, pričom

súčasťou odvolania bol aj návrh podľa na

pripustenie zmeny návrhu na začatie konania.

Spis bol krajskému súdu na účel rozhodnutia o odvolaniach predložený 6. mája 2010.

O odvolaniach proti uzneseniam okresného súdu o priznaní odmeny znalkyni

a znalcovi rozhodol krajský súd uzneseniami č. k. -314 z 19. októbra 2010

a č. k. 172/2010-312 z 19. októbra 2010, ktoré nadobudli právoplatnosť 29. novembra, resp.

30. novembra 2010.

Dňa 16. marca 2010 nariadil krajský súd pojednávanie na 10. máj 2010 a zároveň

rozhodol samostatným uznesením č. k. -318 zo 16. marca 2010 o časti

odvolania, ktorou sa sťažovateľ domáhal pripustenia zmeny návrhu na začatie konania tak,

že zmenu návrhu na začatie konania nepripustil.

Dňa 10. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci samej pojednávanie, ktoré bolo pre účely

vyhlásenia rozsudku odročené na 31. máj 2011; na tomto pojednávaní krajský súd

rozsudkom č. k. -341 z 31. mája 2011 potvrdil odvolaním napadnutý

rozsudok okresného súdu (týmto dňom nadobudol tento rozsudok aj právoplatnosť).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle a dohovoru (napr. ). Ústavný súd už vo

svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ).

V danom prípade krajský súd ako odvolací súd meritórne rozhodol o odvolaní

necelých 13. mesiacov od doručenia spisu, pričom v rámci tohto obdobia dvoma

uzneseniami rozhodoval aj o odvolaniach sťažovateľa proti uzneseniam okresného súdu

týkajúcim sa priznania odmien znalcom (19. októbra 2010) a samostatným uznesením

rozhodol tiež o časti odvolania sťažovateľa, ktorým sa domáhal pripustenia zmeny návrhu

na začatie konania (16. marec 2011). Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že

postup krajského súdu v namietanom konaní síce nemožno považovať za optimálny, ale

zároveň sa nevyznačoval takými obdobiami nečinnosti, príp. neefektívnej činnosti

odvolacieho súdu, na základe ktorých by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

bolo možné reálne dospieť k záveru, že sťažovateľom označené práva boli porušené.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa (napr. finančným zadosťučinením, trovami konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011