Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 394/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky a neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. G. a J. G., obidvaja bytom K., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 28. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. G. a J. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2011

doručená sťažnosť M. G. a J. G., obidvaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. apríla 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. sa sťažovatelia od žalovaných domáhali, aby sa

títo zdržali všetkého, čo by nad mieru primeranú pomerom ohrozovalo výkon ich

vlastníckych práv, najmä aby sa zdržali obťažovania hlukom, špinou, aby sa im uložilo

zabezpečiť zvod vody z hospodárskej budovy, aby sa im dal príkaz na zastavenie voľného

odtekania hnojovky, odstránenie holubníka a aby im bol zakázaný chov hydiny a dobytka.

Okresný súd 18. marca 2010 vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Sťažovatelia podali

proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol v odvolacom konaní krajský súd

28. apríla 2011 tak, že nepripustil zmenu žaloby a rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovatelia uviedli, že porušenie svojich základných práv vidia v tom, že súdy nenariadili

znalecké dokazovanie, že nedostatočne vyhodnotili zistený skutkový stav vo veci, že

krajský súd odignoroval nimi navrhnuté dôkazy, že stav, ktorý vyvolávajú žalovaní,

pretrváva a vyvoláva u nich zdravotné problémy. Na základe toho žiadali, aby ústavný súd

vo veci vydal tento nález:

„... 2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 28.4.2011

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Sťažovateľom priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR, ktoré je

Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní na OS Prešov

vo výške 1.340,- EUR, keďže sme od roku 2003 do roku 2009 mali v tomto súdnom spore

právnych zástupcov. Vzhľadom na našu ťažkú finančnú situáciu a vážne zdravotné

problémy nás sťažovateľov sme boli nútení právneho zástupcu zo súdneho sporu odvolať,

keďže ukončenie toho sporu sa javilo v nedohľadne.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie ich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávnený, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov že rozsudkom krajského súdu

z 28. apríla 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu ich

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd aplikujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne

oprávnený a povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu vyvodil (). Do obsahu základného práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby

všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré

predkladá účastník konania (, ). Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách, a do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, , ).

Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva: „Podľa ust. § 219 ods. 2

, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia.

Aj právne posúdenie odvolací súd považuje za správne a preto dôvody uvedené

v rozsudku súdu prvého stupňa kladie ako základ aj pre svoje rozhodnutie .

K odvolacím námietkam žalobcov sa žiada uviesť, že s týmito sa súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vyporiadal. Čo sa týka návrhu na

zabránenie zatekania dažďovej vody z hospodárskej budovy a zabránenia voľnému

vytekaniu močovky poukázal na to, že žalovaní majú vybudované žľaby a žumpu v súlade

s technickými normami a nezodpovedajú za zamáčanie múrika žalobcov ani za zamákanie

pozemku.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že znečisťovanie

strechy holubmi žalovaných žalobcovia nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom, že nemožno vyhovieť žalobe v časti zdržania sa

chovu akýkoľvek hospodárskych zvierat, hydiny a holubov, keďže tento chov žalovaným

umožňujú súdom prvého stupňa citované zákonné ustanovenia, ako aj všeobecné záväzné

nariadenie Obce L. o verejnom poriadku v obci.

Čo sa týka úpravy petitu žaloby v podanom odvolaní odvolací súd zmenu žaloby

nepripustil, pretože ide o uplatnenie už nového nároku. Výsledky doterajšieho konania

nedávajú možnosť rozhodovať o takomto návrhu žalobcov.“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré vo veci tak rozhodol. V každom

prípade tento postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci

sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd

v danom prípade neporušil označené základné právo sťažovateľa nesprávnou a svojvoľnou

aplikáciou a výkladom práva. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského

súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

krajského súdu svojím vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným

súdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto

právomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil

s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej

judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by

ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským

súdom takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi rozsudkom krajského súdu

a namietaným porušením práv sťažovateľov na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru, odmietol sťažnosť sťažovateľov po jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2011