Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 269/2013
PDF · 124.58 KB
No categories available
II. ÚS 269/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. G. a J. G., obaja bytom L., vo veci namietaného
porušenia ich práv podľa „čl. 15, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 40, čl. 41, čl. 44, čl. 46, čl. 20
Ústavy SR a čl. 6, čl. 8, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 Co/118/2010 z 28. apríla 2011 a rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 15 C/128/2003 z 18. marca 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. G. a J. G. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára
2013 doručená sťažnosť M. G. a J. G. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného
porušenia ich práv podľa «čl. 15, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 40, čl. 41, čl. 44, čl. 46, čl. 20
Ústavy SR (ďalej len „ústava“) a čl. 6, čl. 8, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“)» rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 8 Co/118/2010 z 28. apríla 2011 a rozsudkom Okresného súdu Prešov
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C/128/2003 z 18. marca 2010.
V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 15 C/128/2003
z 18. marca 2010 zamietol ich žalobu „o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva“.
O odvolaní sťažovateľov rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 8 Co/118/2010
z 28. apríla 2011, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nepripustil zmenu žaloby
a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Sťažovatelia proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 2 Cdo/141/2012-464
z 27. septembra 2012 ich dovolanie odmietol.
Sťažovatelia sú toho názoru, že „uvedenými rozhodnutiami došlo k zásahu do jej
základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami a to
konkrétne k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok, práva na súkromie a rodinný
život, práva na ochranu životného prostredia, života a zdravia, práva na ochranu majetku,
k porušeniu práv jej dieťaťa, práva na súdnu a inú právnu ochranu.“.
Navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich sťažnosti týmto nálezom:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Postupom porušujúcim čl. 15, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 40, čl. 41, čl. 44, čl. 46,
čl. 20 Ústavy SR a čl. 6, čl. 8, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v znení neskorších dodatkových protokolov došlo zo strany porušovateľa v 1. rade
a porušovateľa v 2. rade k zásahu do uvedených práv sťažovateľov.
3. Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. č. k. 8Co/118/2010 zo dňa 28.04.2011
a rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 15C/128/2003-343 zo dňa 18.03.2010 sa zrušujú.
4. Vec sa vracia na ďalšie konanie.
5. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000€, ktoré
sú Okresný súd Prešov a Krajský súd Prešov povinný zaplatiť im do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. V rámci predbežného prerokovania veci ústavný súd zistil, že o návrhu
sťažovateľov vo vzťahu ku krajskému súdu už raz rozhodoval. V konaní vedenom pod
sp. zn. II. ÚS 394/2011 rozhodol uznesením zo 7. septembra 2011 tak, že sťažnosť odmietol
ako zjavne neopodstatnenú.
Sťažnosťou zo 16. januára 2013, doručenou ústavnému súdu 18. januára 2013,
sťažovatelia opätovne navrhujú rozhodnúť o porušení označených práv krajským súdom
jeho rozsudkom sp. zn. 8 Co/118/2010 z 28. apríla 2011.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť sťažnosti a preskúmavať napadnuté
rozhodnutie krajského súdu.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov v tejto
časti nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom
súde, a preto rozhodol o nej tak, že ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
2. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku okresného súdu
sp. zn. 15 C/128/2003 z 18. marca 2010, nie je daná právomoc ústavného súdu.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu poskytovať
ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Keďže proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný
prostriedok (čo sťažovatelia aj využili), nie je v právomoci ústavného súdu poskytnúť
ochranu označeným právam sťažovateľov vo vzťahu k okresnému súdu, preto ústavný súd
v tejto časti sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2013