Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 269/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. G. a J. G., obaja bytom L., vo veci namietaného

porušenia ich práv podľa „čl. 15, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 40, čl. 41, čl. 44, čl. 46, čl. 20

SR a , , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 28. apríla 2011 a rozsudkom

Okresného súdu Prešov sp. zn. z 18. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. G. a J. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2013 doručená sťažnosť M. G. a J. G. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného

porušenia ich práv podľa «čl. 15, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 40, čl. 41, čl. 44, čl. 46, čl. 20

SR (ďalej len „ústava“) a , , Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“)» rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 28. apríla 2011 a rozsudkom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. marca 2010.

V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 18. marca 2010 zamietol ich žalobu „o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva“.

O odvolaní sťažovateľov rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 28. apríla 2011, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nepripustil zmenu žaloby

a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Sťažovatelia proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie. Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. -464

z 27. septembra 2012 ich dovolanie odmietol.

Sťažovatelia sú toho názoru, že „uvedenými rozhodnutiami došlo k zásahu do jej

základných práv a slobôd garantovaných SR a medzinárodnými zmluvami a to

konkrétne k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok, práva na súkromie a rodinný

život, práva na ochranu životného prostredia, života a zdravia, práva na ochranu majetku,

k porušeniu práv jej dieťaťa, práva na súdnu a inú právnu ochranu.“.

Navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich sťažnosti týmto nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Postupom porušujúcim čl. 15, čl. 19, čl. 20, čl. 21, čl. 40, čl. 41, čl. 44, čl. 46,

SR a , , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v znení neskorších dodatkových protokolov došlo zo strany porušovateľa v 1. rade

a porušovateľa v 2. rade k zásahu do uvedených práv sťažovateľov.

3. Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. č. k. zo dňa 28.04.2011

a rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -343 zo dňa 18.03.2010 sa zrušujú.

4. Vec sa vracia na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000€, ktoré

sú Okresný súd Prešov a Krajský súd Prešov povinný zaplatiť im do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. V rámci predbežného prerokovania veci ústavný súd zistil, že o návrhu

sťažovateľov vo vzťahu ku krajskému súdu už raz rozhodoval. V konaní vedenom pod

sp. zn. rozhodol uznesením zo 7. septembra 2011 tak, že sťažnosť odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažnosťou zo 16. januára 2013, doručenou ústavnému súdu 18. januára 2013,

sťažovatelia opätovne navrhujú rozhodnúť o porušení označených práv krajským súdom

jeho rozsudkom sp. zn. z 28. apríla 2011.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť sťažnosti a preskúmavať napadnuté

rozhodnutie krajského súdu.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov v tejto

časti nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom

súde, a preto rozhodol o nej tak, že ju podľa odmietol.

2. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 18. marca 2010, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Keďže proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok (čo sťažovatelia aj využili), nie je v právomoci ústavného súdu poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľov vo vzťahu k okresnému súdu, preto ústavný súd

v tejto časti sťažnosť sťažovateľov podľa odmietol

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2013