Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 359/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

13. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. M., S., zastúpeného advokátom

JUDr. O. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupmi Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2011 doručená sťažnosť V. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Dňa 30.09.1994 bola na moju osobu

podaná obžaloba na Mestský súd v Bratislave pre trestný čin falšovania a pozmeňovania

peňazí a cenných papierov podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 140 ods. 1, ods. 2 písm. a), b)

Tr. zák...

Dňa 28.02.1995 bola vec podľa predchádzajúceho odseku Uznesením Mestského

súdu, sp.zn.: vrátená prokurátorovi na došetrenie, podľa § 188 ods. 1, písm. e)

..

Po uvedenom v predchádzajúcom odseku bola následne opätovne podaná Obžaloba,

ktorá bola opätovne vrátená do prípravného konania a „až" v roku 2004 bola podaná

Obžaloba o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave Rozsudkom zo dňa 27.04.2009, sp. zn.:

, ktorý bol Rozsudkom NS SR zo dňa 08.06.2011, sp.zn.: zrušený

vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k mojej osobe.

Od podania Obžaloby v roku 2004 až do rozhodnutia NS SR v roku 2011 uplynulo

7 rokov v konaní pred súdom.

Po spočítaní doby v konaní pred súdom od roku 1994 je možné konštatovať, že dĺžka

konania o mojej veci vo vzťahu čl. 48 ods. 2 bola neprimerane dlhá, pričom sa počas tejto

doby vykonalo viacero zbytočných úkonov, ktoré možno jednoznačne považovať za prieťahy

v konaní o veci.

Potrestanie mojej osoby, vo vzťahu k neúmerne dlhej dobe konania o mojej veci, sa

minulo akémukoľvek účinku, nakoľko až viac ako 17 rokov od spáchania skutku

vyprovokovaného štátom mi pribudol záznam do Registra trestov a plynie mi skúšobná

doba.

Predmetným dlhotrvajúcim konaním, a to najmä konaním Krajského súdu

v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v konaní pred súdom prebiehajúcim

od roku 2004 „až" do roku 2011 bolo jednoznačne poručené moje ústavné právo k tomu,

aby moja vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov.»

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný vydal tento nález:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil právo

V. M..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48, ods. 2

.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušil právo V. M..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

, ods. 2 .

3. V. M..., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľ vyčísli do 3

dní od rozhodnutia v merite veci.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. O zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri

predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa

(obdobne napr. , ).

Podľa prvej vety súdy rozhodujú o občianskoprávnych

a trestných veciach.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3

To 7/2009 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

K odstráneniu právnej neistoty dochádza právoplatným rozhodnutím vo veci. Ústavný súd

preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS

22/01, , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už

nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých

dôvodov skončilo toto porušovanie (). Uvedený názor vychádza tiež zo

skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v

porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , III. ÚS

305/07).

Z obsahu sťažnosti ústavný súd zistil, že v trestnej veci sťažovateľa rozhodol krajský

súd rozsudkom z 27. apríla 2009 sp. zn. a najvyšší súd rozsudkom

z 8. júna 2011 sp. zn. , teda konanie bolo právoplatne skončené už 8. júna 2011.

Sťažovateľ sa však na ústavný súd obrátil so svojím podaním až 8. augusta 2011,

teda v čase, keď porušenie označeného základného práva podľa a práva podľa

dohovoru na krajskom súde a tiež na najvyššom súde už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti

pred ústavným súdom už nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , aj právu podľa dohovoru (mutatis mutandis

), a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011