Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4ca/363566.80ce1c.pdf
PDF · 151.44 KB
No categories available
3To/7/2009
N a j v y š š í s ú d 3 To 7/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Martina Piovartsyho
v trestnej veci obţalovaného P. R. a spol. pre trestný čin falšovania a pozmeňovania
peňazí a cenných papierov, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 140 ods. 1, ods. 3
písm. a/, písm. b/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) na verejnom
zasadnutí 8. júna 2011 v Bratislave o odvolaní obţalovaných P. R.,
Ing. M. W., V. M. a F. F., ktoré podali prostredníctvom obhajcov a o odvolaní krajského
prokurátora v Bratislave vo vzťahu k obţalovanému V. M. proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 27. apríla 2009, sp. zn. 7T 1/2005, rozhodol
t a k t o :
I.
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. por.) prvostupňový rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu,
vo vzťahu k obţalovanému V. M..
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. sa
obţalovaný V. M. , nar. X., trvale
bytom H., na slobode,
o d s u d z u j e
podľa § 140 ods. 3 Tr. zák., v znení zákona č. 248/1994 Z.z., s pouţitím § 40 ods. 1
Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon uloţeného trestu
z a r a ď u j e do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. obţalovanému V. M.
sa u k l a d á aj trest prepadnutia veci a to 13 850 € (trinásťtisícosemstopäťdesiat), ktoré
sú u l o ž e n é v depozite Krajskej prokuratúry v Bratislave, č. 3 Kv 20/1993, pod poloţkou
34278-152-012.
II.
Podľa § 256 Tr. por. odvolania obţalovaných P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F.
sa z a m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2009, sp. zn. 7T 1/2005, boli
v bode I. rozsudku obţalovaní P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F. uznaní za vinných z trestného
činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov, spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2, § 140 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a v bode II. rozsudku obţalovaný P. R.
z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe
obţalovaní P. R., Ing. M. W., V. M.. F. F.
I.
po vzájomnej dohode aj s obvineným J. N., voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené
z dôvodu jeho úmrtia, na zabezpečenie technickej a materiálnej prípravy v súvislosti
s prebiehajúcou výmenou a likvidáciou okolkovaných bankoviek nominálnej hodnoty 1 000
Kčs, v úmysle získať značný zdroj finančných prostriedkov zorganizovali a uskutočnili
výrobu falzifikátov kolkov nominálnej hodnoty 1 000 Sk tak, ţe:
- obţalovaní P. R., F. F. v období od presne nezisteného dňa v mesiaci marci 1993
do novembra 1993 spoločne s uţ nebohým J. N., zadováţili finančné zdroje a podkladové
vzory pre vyhotovenie falzifikátov, poskytli na ich výrobu sumu najmenej 20 000 DEM
a psychicky pôsobili na ich urýchlenú výrobu,
- obţalovaní Ing. M. W., V. M. po tom, čo od predchádzajúcich obvinených prevzali
sumu 20 000 DEM v dňoch 17.- 19.novembra 1993 v Bratislave v priestoroch súkromnej
firmy S., na laserovom kopírovacom stroji značky CANON CLC 200, na ich poţiadanie
vyrobili najmenej 91 000 kusov falzifikátov kolkov nominálnej hodnoty 1 000 Sk, ktoré dňa
19. novembra 1993 podľa pokynov obţalovaného P. R. odviezli do K., kde boli v noci dňa 19.
novembra 1993 spoločne všetci zadrţaní príslušníkmi polície na parkovisku pri benzínovom
čerpadle,
obţalovaný P. R.
II.
dňa 12. mája 1993 v S., pod zámienkou poskytnutia krátkodobého úveru na nákup
obuvi a osobných motorových vozidiel vylákal sumu 5 000 000 Sk (165 969,59 €), ktorú
v stanovenej lehote nevrátil, ale pouţil ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil škodu S.
v uvedenej sume.
Za to bol obţalovanému P. R. uloţený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák., s pouţitím § 35
ods. 1 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
18 mesiacov.
Obţalovaným Ing. M. W., V. M. a F. F. boli, kaţdému samostatne, tresty uloţené
podľa § 140 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 14 mesiacov.
Na výkon uloţených trestov boli všetci obţalovaní podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
zaradení do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. poškodená spoločnosť majetkový H., bola s nárokom
na náhradu škody odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania krajský prokurátor
v Bratislave, a to výlučne vo vzťahu k výroku o treste týkajúceho sa obţalovaného V. M.
a obţalovaní R., W., M. a F..
Krajský prokurátor v Bratislave v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 595- 597)
konštatoval, ţe vo vzťahu k výroku o treste týkajúcom sa obţalovaného M. v rozsudku
prvostupňového súdu absentuje výrok o uloţení trestu prepadnutia veci. Na hlavnom
pojednávaní krajský prokurátor v záverečnej reči navrhol tomuto obţalovanému, okrem iného
uloţiť aj trest prepadnutia veci a to sumy 13 850 €. Súd však takýto trest neuloţil, ani inak
nerozhodol o uvedenej čiastke a nevyhradil si ani rozhodnutie na verejné zasadnutie.
Konštatoval, ţe suma 13 850 € bol zaistená pri výkone domovej prehliadky
u obţalovaného M.. Obţalovaný v priebehu prípravného konania priznal, ţe za to,
ţe splnil poţiadavku spoluobţalovaného W. a vyrobil 91 000 kusov falzifikátov kolkov dostal
ako finančnú odmenu zálohu 20 000 DEM.
Navrhol preto, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol rozsudkom tak,
ţe obţalovanému V. M., okrem trestu odňatia slobody vo výmere ako mu ho uloţil aj
prvostupňový súd, uloţí aj trest prepadnutia veci, a to zaistenej sumy 13 850 €.
Obţalovaný P. R. sa odvolaním, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil vo výroku o vine
i vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. por. a vec vrátil súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie. Poznamenal, ţe v posudzovanom prípade odvolací súd
prejednáva skutky z roku 1993, teda s 18 ročným časovým odstupom, ktorý však nebol
zapríčinený obţalovanými. S poukazom na poţiadavku spravodlivého prejednania veci
nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote, ktorá je zakotvená v Trestnom
poriadku, Ústave Slovenskej republiky, Listine základných práv a slobôd, v Dohovore
o ochrane ľudských práv a je akcentovaná aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovil presvedčenie, ţe pokračovanie trestného stíhania je vzhľadom
na odstup času uţ neprípustné.
Obţalovaný Ing. M. W. sa odvolaním domáhal, aby vec bola vrátená prvostupňovému
súdu na nové prejednanie, alternatívne, aby rozhodol sám odvolací súd tak, ţe ho spod
obţaloby oslobodí.
Takýto odvolací návrh odôvodnil tým, ţe v priebehu konania nikdy nepopieral,
ţe dostal od spoluobţalovaného R. zákazku na výrobu kolkov, dostal za to aj zálohu 20 000
DEM, z ktorej časť poskytol obţalovanému M., ale išlo len o plagátovú formu kolkov
nakopírovaných na beţnom kopírovacom stroji a nadobudol presvedčenie, ţe kolky nebudú
zneuţité v peňaţnom styku, nebudú pouţité na bankovkách, ale budú pouţité len ako
plagátová propagácia v zahraničí.
Vyslovil tieţ presvedčenie, ţe o výrobe a prevoze kolkov boli informované štátne
orgány, a preto je dôvodné tvrdiť, ţe táto činnosť bola nimi priamo vyprovokovaná
prostredníctvom J. N., ktorý ani nebol s nimi zadrţaný políciou.
V ďalšej časti podaného odvolania, po analýze výpovedí svedkov, obţalovaný
konštatuje, ţe prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy smerujúce k falšovaniu
a pozmeňovaniu peňazí. Zdôraznil, ţe v inkriminovanej dobe bolo moţné okolkované
tisíckorunové bankovky vymeniť len v peňaţných ústavoch, bolo dokázané, ţe v čase ktorý
je povaţovaný za spáchanie trestného činu ním zabezpečené kolky uţ nemohli plniť funkciu
platidla. V inkriminovanej dobe ţalovanou činnosťou nemohol zasiahnuť do trestným
zákonom chráneného objektu, ktorým bola ochrana slovenských peňazí.
Obţalovaný V. M. v písomných dôvodoch odvolania namietal, ţe
- súd sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadal s otázkami vyprovokovania celej udalosti
štátnymi orgánmi, a to z pohľadu najmä svedeckých výpovedí vtedajších funkcionárov P.
a tvrdení ďalších osôb,
- súd nebral do úvahy obhajobné tvrdenia obţalovaných,
- súd nesprávne vyhodnotil dôkazy smerujúce k falšovaniu predmetných kolkov, ktoré v tom
čase uţ neboli platné,
- súd nevypočul všetkých svedkov,
- nebolo preukázané, ţe kolky by sa dali pouţiť ako pravé, neexistujú ţiadne priame dôkazy
o existencii tisíckorunových bankoviek, na ktoré by kolky mohli byť nalepené a uţ vôbec
nebolo dokázané, ţe by sa dali takéto peniaze vymeniť za nové peniaze a pouţiť ich
ako pravé.
Na základe uvedených skutočností ţiadal, aby odvolací súd podľa § 258 ods. 1
písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obţalovaný F. F. v písomných dôvodoch odvolania konštatoval,
ţe na hlavnom pojednávaní krajského súdu nebolo preukázané, ţe by svojim konaním naplnil
skutkovú podstatu ţalovaného trestného činu. Poloţil otázku, ţe si nevie vysvetliť v čom mala
spočívať jeho dohoda so spoluobţalovanými na zabezpečení technickej a materiálnej prípravy
v súvislosti s prebiehajúcou výmenou a likvidáciou okolkovaných bankoviek a ako mal práve
on organizovať a uskutočniť výrobu falzifikátov kolkov, keď obţalovaného M. videl prvýkrát
aţ na hlavnom pojednávaní. Zdôraznil, ţe robil pre J. N. iba šoféra
a on sám podnikal v tom čase v kúpe a predaji ojazdených aut.
Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obţaloby ho oslobodil.
Podľa prechodných a záverečných ustanovení zák. č. 301/2005 Z.z (ďalej len Trestný
poriadok), § 564 ods. 4 vo veciach, v ktorých bola podaná obţaloba na krajský súd
na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda
pred 1. januárom 2006, vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd podľa
doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu
vykoná Najvyšší súd podľa doterajších predpisov.
V posudzovanej veci obţaloba napadla 21. apríla 2004 na krajský súd ako súd
príslušný na konanie v prvom stupni, preto krajský súd vykonal konanie podľa doterajších
predpisov a tieţ Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, konal o opravných
prostriedkoch podľa doterajších predpisov, účinných do 1.januára 2006.
Na podklade podaných odvolaní podľa § 254 ods. 1 Tr. por. odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať
odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru,
ţe dôvodné je len odvolanie krajského prokurátora podané vo vzťahu k obţalovanému V. M.
vo výroku o treste a odvolania podané obţalovanými, ţe sú nedôvodné.
Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, ţe skutky boli súdom prvého stupňa
ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodrţaní zásad
bezprostrednosti priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obţalovaných
na obhajobu. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 5,
ods. 6 Tr. por.
Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyloţil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé,
ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
zavinenia. Najvyšší súd sa preto v týchto smeroch stotoţňuje s presvedčivým a správne
odôvodneným rozsudkom krajského súdu.
Napriek obhajobným tvrdeniam obţalovaných ich vinu mal jednoznačne
a bez akejkoľvek pochybnosti preukázanú aj odvolací súd. Vychádzal jednak z prvotných
výpovedí obţalovaných R., W. a M. v rámci prípravného konania, v ktorých
sa k spáchaniu ţalovaného skutku priznali, ale i z ostatných dôkazov produkovaných v rámci
celého konania, výpovedí svedkov a listinných dôkazov a príloh, ktoré sú súčasťou spisu.
Obţalovaní v podstate ani nepopierali vyrobenie falošných kolkov,
ale ako najhlavnejšie obhajobné tvrdenia, ktoré ich mali zbaviť trestnej zodpovednosti
uvádzali fakt, ţe celá akcia bola vyprovokovaná štátnymi orgánmi, prostredníctvom J. N.,
ţe kolky boli vyrobené v čase, keď bolo moţné okolkované tisíckorunové bankovky vymeniť
len v peňaţných ústavoch a bolo dokázané, ţe v čase ktorý je povaţovaný
za spáchanie trestného činu, vyrobené falzifikáty kolkov uţ nemohli plniť funkciu platidla
a v neposlednom rade, ţe boli presvedčení, ţe kolky nebudú pouţité v peňaţnom styku,
ale budú slúţiť len ako letáková, propagačná záleţitosť.
Tieto obhajobné prednesy nemohol akceptovať ani odvolací súd. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe sa v prípade obţalovaných, ktorí samozrejme v rámci
svojej skupiny mali kaţdý iné úlohy, nejednalo o ojedinelú akciu výroby najmenej
91 000 kusov falzifikátov kolkov, ktoré mali byť vyvezené do M. a ţe táto akcia
by bola vyprovokovaná štátnymi orgánmi prostredníctvom J. N.. Z výpovede viacerých
svedkov (napr. A. B., M. J., P. J., Ing. J. K., L. S., Ing. V. Š. a pod.) vyplynulo, ţe obţalovaný
R. sa snaţil dlhšiu dobu, najmenej v období od marca do novembra 1993 získať z rôznych
zdrojov (z U., Č., M.) neokolkované bankovky, ktoré by boli opatrené falzifikátmi kolkov
a v peňaţnom ústave by zabezpečil ich výmenu za peniaze novej meny Slovenskej republiky.
Do zháňania neokolkovaných bankoviek zapojil obţalovaný veľa ľudí a podľa ich výpovedí,
pokiaľ mu nevyhoveli v intenciách jeho predstáv, bol aj agresívny.
Výpovede svedkov JUDr. J. S., pplk. M., JUDr. K., J. H. a pod. vyvrátili obhajobné
tvrdenia obţalovaných, ţe by akcia výroby falzifikátov kolkov bola vyprovokovaná štátnymi
orgánmi.
K moţnostiam výmeny falšovaných tisíckorunových bankoviek za pravé, a teda
aj k prevereniu obhajoby obţalovaných boli vypočutí viacerí svedkovia, zástupcovia rôznych
peňaţných ústavov (napr. Ing. M., Ing. T., Ľ. P. a pod.). Ich výpovede a výpoveď svedkyne
B., aj v nadväznosti na Vyhlášku Národnej banky Slovenska č. 228/1993 Z.z. a zák. č.
26/1993 Z.z. neboli spôsobilé vyvrátiť obhajobné tvrdenia obţalovaných, ţe nemali moţnosť
v dobe, ktorá je povaţovaná za dobu spáchania trestnej činnosti vymeniť falošné bankovky
za novú menu Slovenskej republiky.
Neobstojí ani obrana obţalovaných W. a najmä obţalovaného M.,
ţe mysleli, ţe ide iba o akúsi propagačnú, reklamnú činnosť. Odvolací súd vychádzal jednak
zo sumy, ktorú obţalovaní za vyrobenie falzifikátov kolkov prevzali a jednak z dôkazov,
z ktorých vyplýva hrozba násilia voči nim v prípade, ak nesplnia poţiadavku výroby
falzifikátov kolkov a nesplnia ju v poţadovanom čase. Uţ samotná skutočnosť bez ďalšieho,
ţe falošné kolky vyrobili a odovzdali ich osobe, ktorá ich výrobu poţadovala, vytvorila
moţnosť ich zneuţitia.
Odvolací súd sa zaoberal iba týmito najzásadnejšími obhajobnými námietkami
obţalovaných, pričom v ostatných podrobnostiach odkazuje na dôvody rozsudku krajského
súdu, s ktorými sa stotoţňuje, tieto zodpovedajú ustanoveniu § 125 Tr. por. a ich opakovanie
by bolo duplicitné.
Obţalovaní P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F. tým, ţe spoločným konaním, pričom
miera a spôsob ich zapojenia sa do páchania ţalovanej trestnej činnosti je vyjadrená
v skutkovej vete rozsudku, falšovali peniaze, v posudzovanom prípade išlo o kolky, ktoré aj
samotné majú zo zákona povahu peňazí, v úmysle dať ich
ako pravé, skutku sa dopustili ako členovia organizovanej skupiny a spáchali čin v značnom
rozsahu, naplnili pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu falšovania
a pozmeňovania peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 140
ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení zákona č. 248/1994 Z.z.
Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne rozviedol pojem
organizovanej skupiny v zmysle § 89 ods. 26 Tr. zák. a následne na to aplikovanej právnej
kvalifikácie konania obţalovaných podľa ods. 3 písm. a/ ako i pojmu čin spáchaný v značnom
rozsahu a následnej právnej kvalifikácie podľa ods. 3 písm. b/ § 140 Tr. zák. s argumentáciou
krajského súdu sa odvolací súd stotoţnil.
Krajský súd neopomenul zaoberať sa podrobne vo svojom rozhodnutí aj ustanovením
§ 16 Tr. zák. a správne ustálil, z dôvodov podrobne tam uvedených, ţe pre obţalovaných bolo
10 3 To 7/2009
priaznivejšie posúdenie ich konania podľa zákona č. 140/1961 Zb. (Tr. zák.) v znení
neskorších predpisov, konkrétne v znení zák. č. 248/4944 Z.z. Aj tento postup súdu prvého
stupňa odvolací súd povaţuje za zákonný a správny.
Vo vzťahu ku skutku v bode II. rozsudku aj odvolací súd mal vinu obţalovaného R.
za preukázanú, a to najmä na základe výpovedí svedkov I. J. a P. P. ako i súvisiacich
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
Obţalovaný P. R. tým, ţe sa úmyselným konaním obohatil na škodu cudzieho majetku
tým, ţe uviedol iného do omylu a spôsobil škodu veľkého rozsahu, naplnil pojmové znaky
skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Prvostupňový súd pri ukladaní trestov jednotlivým obţalovaným veľmi dôsledne
zváţil všetky zákonné kritériá rozhodné pre voľbu druhu trestov a pre voľbu ich výmery.
Zohľadnil stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaných, ktorý je vysoký
vzhľadom na význam zákonom chráneného záujmu, ale zohľadnil aj predchádzajúci ţivot
obţalovaných a moţnosti ich nápravy.
Krajský súd v dôvodoch rozsudku veľmi podrobne objasnil aplikáciu ustanovenia § 40
ods. 1 Tr. zák. pri voľbe výmery ukladaných trestov, odôvodnenú neprimeranou dĺţkou
konania, rozhodne nezavinenou postupom obţalovaných. Odvolací súd sa s postupom
i argumentáciou krajského súdu plne stotoţnil.
Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné
veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené
ústavou. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. S poukazom na tieto ustanovenia ako i čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd neúmernú dĺţku konania môţe súd zohľadniť
pri výmere trestu. V posudzovanej veci skutky boli spáchané ešte v roku 1993, teda
pred osemnástimi rokmi, obţalovaní sa úkonom trestného stíhania podrobovali, po dobu
od spáchania skutkov, teda osemnásť rokov viedli riadny ţivot, ďalšej trestnej činnosti
sa uţ nedopustili, preto aj odvolací súd, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, za primerané
11 3 To 7/2009
povaţoval tresty odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov u obţalovaného R.
a po štrnásť mesiacov u obţalovaných W., M. a F..
Zastavenie trestného stíhania výlučne z dôvodov neprimeranej dĺţky konania, hoc
aj nezavinenej konaním obţalovaných, by bola v rozpore so zákonom i ustálenou praxou
súdov.
Na výkon trestov do prvej nápravnovýchovnej skupiny boli obţalovaní zaradení
v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolania obţalovaných P. R., Ing. M. W., V. M.
a F. F. povaţoval za nedôvodné a ako také ich postupom podľa § 256 Tr. por. zamietol.
Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu aj vo vzťahu k obţalovanému M., odvolací
súd na podklade odvolania krajského prokurátora, postupom podľa § 258 ods. 1 písm. d/,
ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o treste vo vzťahu k tomuto obţalovanému, pretoţe
sa stotoţnil s odvolacou námietkou prokurátora, ţe obţalovanému M. mal byť uloţený popri
nepodmienečnom treste odňatia slobody aj trest prepadnutia veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s odvolacím tvrdením prokurátora,
ţe bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, ţe suma 13 850 €, ktorá bola zaistená
pri domovej prehliadke vykonanej u obţalovaného M., pochádza zo ţalovanej trestnej
činnosti. Obţalovaný M. sám vo výpovedi priznal, ţe túto sumu prevzal ako zálohu
na odmenu za výrobu falošných kolkov.
Podľa § 55 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd uloţí trest prepadnutia veci, ktorú páchateľ
získal trestným činom alebo ako odmenu zaň. Prepadnutie veci sa teda vzťahuje na to,
čo sa trestným činom získalo. V posudzovanom prípade to bola nepochybne suma 13 850 €
(ktoré sú v súčasnej dobe uloţené v depozite krajskej prokuratúry).
Odvolací súd preto postupom podľa § 259 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak,
ţe obţalovanému M. uloţil trest odňatia slobody vo výmere totoţnej ako súd prvostupňový,
12 3 To 7/2009
tieţ ho pre jeho výkon zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ale zároveň mu uloţil
aj trest prepadnutia veci a to finančnej čiastky 13 850 €.
Výrok o náhrade škody je zákonný a správny týmto rozhodnutím ostal nedotknutý.
S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
V Bratislave 8. júna 2011
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová