Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/7/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Martina Piovartsyho

v trestnej veci obţalovaného P. R. a spol. pre trestný čin falšovania a pozmeňovania

peňazí a cenných papierov, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 140 ods. 1, ods. 3

písm. a/, písm. b/ v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) na verejnom

zasadnutí 8. júna 2011 v Bratislave o odvolaní obţalovaných P. R.,

Ing. M. W., V. M. a F. F., ktoré podali prostredníctvom obhajcov a o odvolaní krajského

prokurátora v Bratislave vo vzťahu k obţalovanému V. M. proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 27. apríla 2009, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

I.

Podľa , v znení neskorších predpisov

prvostupňový rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu,

vo vzťahu k obţalovanému V. M..

Na základe sa

2

obţalovaný V. M. , nar. X., trvale

bytom H., na slobode,

o d s u d z u j e

podľa Tr. zák., v znení , s pouţitím

Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon uloţeného trestu

z a r a ď u j e do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. obţalovanému V. M.

sa u k l a d á aj trest prepadnutia veci a to 13 850 € (trinásťtisícosemstopäťdesiat), ktoré

sú u l o ž e n é v depozite Krajskej prokuratúry v Bratislave, č. , pod poloţkou

34278-152-012.

II.

Podľa odvolania obţalovaných P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F.

sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2009, sp. zn. , boli

v bode I. rozsudku obţalovaní P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F. uznaní za vinných z trestného

činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov, spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, § 140 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a v bode II. rozsudku obţalovaný P. R.

z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe

obţalovaní P. R., Ing. M. W., V. M.. F. F.

3

I.

po vzájomnej dohode aj s obvineným J. N., voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené

z dôvodu jeho úmrtia, na zabezpečenie technickej a materiálnej prípravy v súvislosti

s prebiehajúcou výmenou a likvidáciou okolkovaných bankoviek nominálnej hodnoty 1 000

Kčs, v úmysle získať značný zdroj finančných prostriedkov zorganizovali a uskutočnili

výrobu falzifikátov kolkov nominálnej hodnoty 1 000 Sk tak, ţe:

- obţalovaní P. R., F. F. v období od presne nezisteného dňa v mesiaci marci 1993

do novembra 1993 spoločne s uţ nebohým J. N., zadováţili finančné zdroje a podkladové

vzory pre vyhotovenie falzifikátov, poskytli na ich výrobu sumu najmenej 20 000 DEM

a psychicky pôsobili na ich urýchlenú výrobu,

- obţalovaní Ing. M. W., V. M. po tom, čo od predchádzajúcich obvinených prevzali

sumu 20 000 DEM v dňoch 17.- 19.novembra 1993 v Bratislave v priestoroch súkromnej

firmy S., na laserovom kopírovacom stroji značky CANON CLC 200, na ich poţiadanie

vyrobili najmenej 91 000 kusov falzifikátov kolkov nominálnej hodnoty 1 000 Sk, ktoré dňa

19. novembra 1993 podľa pokynov obţalovaného P. R. odviezli do K., kde boli v noci dňa 19.

novembra 1993 spoločne všetci zadrţaní príslušníkmi polície na parkovisku pri benzínovom

čerpadle,

obţalovaný P. R.

II.

dňa 12. mája 1993 v S., pod zámienkou poskytnutia krátkodobého úveru na nákup

obuvi a osobných motorových vozidiel vylákal sumu 5 000 000 Sk (165 969,59 €), ktorú

v stanovenej lehote nevrátil, ale pouţil ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil škodu S.

v uvedenej sume.

Za to bol obţalovanému P. R. uloţený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák., s pouţitím § 35

ods. 1 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

18 mesiacov.

4

Obţalovaným Ing. M. W., V. M. a F. F. boli, kaţdému samostatne, tresty uloţené

podľa § 140 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 14 mesiacov.

Na výkon uloţených trestov boli všetci obţalovaní podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

zaradení do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa poškodená spoločnosť majetkový H., bola s nárokom

na náhradu škody odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania krajský prokurátor

v Bratislave, a to výlučne vo vzťahu k výroku o treste týkajúceho sa obţalovaného V. M.

a obţalovaní R., W., M. a F..

Krajský prokurátor v Bratislave v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 595- 597)

konštatoval, ţe vo vzťahu k výroku o treste týkajúcom sa obţalovaného M. v rozsudku

prvostupňového súdu absentuje výrok o uloţení trestu prepadnutia veci. Na hlavnom

pojednávaní krajský prokurátor v záverečnej reči navrhol tomuto obţalovanému, okrem iného

uloţiť aj trest prepadnutia veci a to sumy 13 850 €. Súd však takýto trest neuloţil, ani inak

nerozhodol o uvedenej čiastke a nevyhradil si ani rozhodnutie na verejné zasadnutie.

Konštatoval, ţe suma 13 850 € bol zaistená pri výkone domovej prehliadky

u obţalovaného M.. Obţalovaný v priebehu prípravného konania priznal, ţe za to,

ţe splnil poţiadavku spoluobţalovaného W. a vyrobil 91 000 kusov falzifikátov kolkov dostal

ako finančnú odmenu zálohu 20 000 DEM.

Navrhol preto, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol rozsudkom tak,

ţe obţalovanému V. M., okrem trestu odňatia slobody vo výmere ako mu ho uloţil aj

prvostupňový súd, uloţí aj trest prepadnutia veci, a to zaistenej sumy 13 850 €.

Obţalovaný P. R. sa odvolaním, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu

domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil vo výroku o vine

i vo výroku o treste podľa , , a vec vrátil súdu

na nové prejednanie a rozhodnutie. Poznamenal, ţe v posudzovanom prípade odvolací súd

5

prejednáva skutky z roku 1993, teda s 18 ročným časovým odstupom, ktorý však nebol

zapríčinený obţalovanými. S poukazom na poţiadavku spravodlivého prejednania veci

nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote, ktorá je zakotvená v Trestnom

poriadku, , Listine základných práv a slobôd, v Dohovore

o ochrane ľudských práv a je akcentovaná aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyslovil presvedčenie, ţe pokračovanie trestného stíhania je vzhľadom

na odstup času uţ neprípustné.

Obţalovaný Ing. M. W. sa odvolaním domáhal, aby vec bola vrátená prvostupňovému

súdu na nové prejednanie, alternatívne, aby rozhodol sám odvolací súd tak, ţe ho spod

obţaloby oslobodí.

Takýto odvolací návrh odôvodnil tým, ţe v priebehu konania nikdy nepopieral,

ţe dostal od spoluobţalovaného R. zákazku na výrobu kolkov, dostal za to aj zálohu 20 000

DEM, z ktorej časť poskytol obţalovanému M., ale išlo len o plagátovú formu kolkov

nakopírovaných na beţnom kopírovacom stroji a nadobudol presvedčenie, ţe kolky nebudú

zneuţité v peňaţnom styku, nebudú pouţité na bankovkách, ale budú pouţité len ako

plagátová propagácia v zahraničí.

Vyslovil tieţ presvedčenie, ţe o výrobe a prevoze kolkov boli informované štátne

orgány, a preto je dôvodné tvrdiť, ţe táto činnosť bola nimi priamo vyprovokovaná

prostredníctvom J. N., ktorý ani nebol s nimi zadrţaný políciou.

V ďalšej časti podaného odvolania, po analýze výpovedí svedkov, obţalovaný

konštatuje, ţe prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy smerujúce k falšovaniu

a pozmeňovaniu peňazí. Zdôraznil, ţe v inkriminovanej dobe bolo moţné okolkované

tisíckorunové bankovky vymeniť len v peňaţných ústavoch, bolo dokázané, ţe v čase ktorý

je povaţovaný za spáchanie trestného činu ním zabezpečené kolky uţ nemohli plniť funkciu

platidla. V inkriminovanej dobe ţalovanou činnosťou nemohol zasiahnuť do trestným

zákonom chráneného objektu, ktorým bola ochrana slovenských peňazí.

Obţalovaný V. M. v písomných dôvodoch odvolania namietal, ţe

6

- súd sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadal s otázkami vyprovokovania celej udalosti

štátnymi orgánmi, a to z pohľadu najmä svedeckých výpovedí vtedajších funkcionárov P.

a tvrdení ďalších osôb,

- súd nebral do úvahy obhajobné tvrdenia obţalovaných,

- súd nesprávne vyhodnotil dôkazy smerujúce k falšovaniu predmetných kolkov, ktoré v tom

čase uţ neboli platné,

- súd nevypočul všetkých svedkov,

- nebolo preukázané, ţe kolky by sa dali pouţiť ako pravé, neexistujú ţiadne priame dôkazy

o existencii tisíckorunových bankoviek, na ktoré by kolky mohli byť nalepené a uţ vôbec

nebolo dokázané, ţe by sa dali takéto peniaze vymeniť za nové peniaze a pouţiť ich

ako pravé.

Na základe uvedených skutočností ţiadal, aby odvolací súd podľa § 258 ods. 1

písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obţalovaný F. F. v písomných dôvodoch odvolania konštatoval,

ţe na hlavnom pojednávaní krajského súdu nebolo preukázané, ţe by svojim konaním naplnil

skutkovú podstatu ţalovaného trestného činu. Poloţil otázku, ţe si nevie vysvetliť v čom mala

spočívať jeho dohoda so spoluobţalovanými na zabezpečení technickej a materiálnej prípravy

v súvislosti s prebiehajúcou výmenou a likvidáciou okolkovaných bankoviek a ako mal práve

on organizovať a uskutočniť výrobu falzifikátov kolkov, keď obţalovaného M. videl prvýkrát

aţ na hlavnom pojednávaní. Zdôraznil, ţe robil pre J. N. iba šoféra

a on sám podnikal v tom čase v kúpe a predaji ojazdených aut.

Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obţaloby ho oslobodil.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení Z.z (ďalej len Trestný

poriadok), § 564 ods. 4 vo veciach, v ktorých bola podaná obţaloba na krajský súd

7

na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda

pred 1. januárom 2006, vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd podľa

doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu

vykoná Najvyšší súd podľa doterajších predpisov.

V posudzovanej veci obţaloba napadla 21. apríla 2004 na krajský súd ako súd

príslušný na konanie v prvom stupni, preto krajský súd vykonal konanie podľa doterajších

predpisov a tieţ Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, konal o opravných

prostriedkoch podľa doterajších predpisov, účinných do 1.januára 2006.

Na podklade podaných odvolaní podľa odvolací súd preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať

odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru,

ţe dôvodné je len odvolanie krajského prokurátora podané vo vzťahu k obţalovanému V. M.

vo výroku o treste a odvolania podané obţalovanými, ţe sú nedôvodné.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, ţe skutky boli súdom prvého stupňa

ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodrţaní zásad

bezprostrednosti priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obţalovaných

na obhajobu. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 5,

ods. 6

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyloţil, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé,

ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

zavinenia. Najvyšší súd sa preto v týchto smeroch stotoţňuje s presvedčivým a správne

odôvodneným rozsudkom krajského súdu.

Napriek obhajobným tvrdeniam obţalovaných ich vinu mal jednoznačne

a bez akejkoľvek pochybnosti preukázanú aj odvolací súd. Vychádzal jednak z prvotných

výpovedí obţalovaných R., W. a M. v rámci prípravného konania, v ktorých

8

sa k spáchaniu ţalovaného skutku priznali, ale i z ostatných dôkazov produkovaných v rámci

celého konania, výpovedí svedkov a listinných dôkazov a príloh, ktoré sú súčasťou spisu.

Obţalovaní v podstate ani nepopierali vyrobenie falošných kolkov,

ale ako najhlavnejšie obhajobné tvrdenia, ktoré ich mali zbaviť trestnej zodpovednosti

uvádzali fakt, ţe celá akcia bola vyprovokovaná štátnymi orgánmi, prostredníctvom J. N.,

ţe kolky boli vyrobené v čase, keď bolo moţné okolkované tisíckorunové bankovky vymeniť

len v peňaţných ústavoch a bolo dokázané, ţe v čase ktorý je povaţovaný

za spáchanie trestného činu, vyrobené falzifikáty kolkov uţ nemohli plniť funkciu platidla

a v neposlednom rade, ţe boli presvedčení, ţe kolky nebudú pouţité v peňaţnom styku,

ale budú slúţiť len ako letáková, propagačná záleţitosť.

Tieto obhajobné prednesy nemohol akceptovať ani odvolací súd. Z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe sa v prípade obţalovaných, ktorí samozrejme v rámci

svojej skupiny mali kaţdý iné úlohy, nejednalo o ojedinelú akciu výroby najmenej

91 000 kusov falzifikátov kolkov, ktoré mali byť vyvezené do M. a ţe táto akcia

by bola vyprovokovaná štátnymi orgánmi prostredníctvom J. N.. Z výpovede viacerých

svedkov (napr. A. B., M. J., P. J., Ing. J. K., L. S., Ing. V. Š. a pod.) vyplynulo, ţe obţalovaný

R. sa snaţil dlhšiu dobu, najmenej v období od marca do novembra 1993 získať z rôznych

zdrojov (z U., Č., M.) neokolkované bankovky, ktoré by boli opatrené falzifikátmi kolkov

a v peňaţnom ústave by zabezpečil ich výmenu za peniaze novej meny Slovenskej republiky.

Do zháňania neokolkovaných bankoviek zapojil obţalovaný veľa ľudí a podľa ich výpovedí,

pokiaľ mu nevyhoveli v intenciách jeho predstáv, bol aj agresívny.

Výpovede svedkov JUDr. J. S., pplk. M., JUDr. K., J. H. a pod. vyvrátili obhajobné

tvrdenia obţalovaných, ţe by akcia výroby falzifikátov kolkov bola vyprovokovaná štátnymi

orgánmi.

K moţnostiam výmeny falšovaných tisíckorunových bankoviek za pravé, a teda

aj k prevereniu obhajoby obţalovaných boli vypočutí viacerí svedkovia, zástupcovia rôznych

peňaţných ústavov (napr. Ing. M., Ing. T., Ľ. P. a pod.). Ich výpovede a výpoveď svedkyne

B., aj v nadväznosti na Vyhlášku Národnej banky Slovenska č. a zák. č.

neboli spôsobilé vyvrátiť obhajobné tvrdenia obţalovaných, ţe nemali moţnosť

9

v dobe, ktorá je povaţovaná za dobu spáchania trestnej činnosti vymeniť falošné bankovky

za novú menu Slovenskej republiky.

Neobstojí ani obrana obţalovaných W. a najmä obţalovaného M.,

ţe mysleli, ţe ide iba o akúsi propagačnú, reklamnú činnosť. Odvolací súd vychádzal jednak

zo sumy, ktorú obţalovaní za vyrobenie falzifikátov kolkov prevzali a jednak z dôkazov,

z ktorých vyplýva hrozba násilia voči nim v prípade, ak nesplnia poţiadavku výroby

falzifikátov kolkov a nesplnia ju v poţadovanom čase. Uţ samotná skutočnosť bez ďalšieho,

ţe falošné kolky vyrobili a odovzdali ich osobe, ktorá ich výrobu poţadovala, vytvorila

moţnosť ich zneuţitia.

Odvolací súd sa zaoberal iba týmito najzásadnejšími obhajobnými námietkami

obţalovaných, pričom v ostatných podrobnostiach odkazuje na dôvody rozsudku krajského

súdu, s ktorými sa stotoţňuje, tieto zodpovedajú ustanoveniu a ich opakovanie

by bolo duplicitné.

Obţalovaní P. R., Ing. M. W., V. M. a F. F. tým, ţe spoločným konaním, pričom

miera a spôsob ich zapojenia sa do páchania ţalovanej trestnej činnosti je vyjadrená

v skutkovej vete rozsudku, falšovali peniaze, v posudzovanom prípade išlo o kolky, ktoré aj

samotné majú zo zákona povahu peňazí, v úmysle dať ich

ako pravé, skutku sa dopustili ako členovia organizovanej skupiny a spáchali čin v značnom

rozsahu, naplnili pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu falšovania

a pozmeňovania peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 140

ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne rozviedol pojem

organizovanej skupiny v zmysle § 89 ods. 26 Tr. zák. a následne na to aplikovanej právnej

kvalifikácie konania obţalovaných podľa ods. 3 písm. a/ ako i pojmu čin spáchaný v značnom

rozsahu a následnej právnej kvalifikácie podľa ods. 3 písm. b/ § 140 Tr. zák. s argumentáciou

krajského súdu sa odvolací súd stotoţnil.

Krajský súd neopomenul zaoberať sa podrobne vo svojom rozhodnutí aj ustanovením

§ 16 Tr. zák. a správne ustálil, z dôvodov podrobne tam uvedených, ţe pre obţalovaných bolo

10

priaznivejšie posúdenie ich konania podľa (Tr. zák.) v znení

neskorších predpisov, konkrétne v znení zák. č. 248/4944 Z.z. Aj tento postup súdu prvého

stupňa odvolací súd povaţuje za zákonný a správny.

Vo vzťahu ku skutku v bode II. rozsudku aj odvolací súd mal vinu obţalovaného R.

za preukázanú, a to najmä na základe výpovedí svedkov I. J. a P. P. ako i súvisiacich

listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.

Obţalovaný P. R. tým, ţe sa úmyselným konaním obohatil na škodu cudzieho majetku

tým, ţe uviedol iného do omylu a spôsobil škodu veľkého rozsahu, naplnil pojmové znaky

skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestov jednotlivým obţalovaným veľmi dôsledne

zváţil všetky zákonné kritériá rozhodné pre voľbu druhu trestov a pre voľbu ich výmery.

Zohľadnil stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaných, ktorý je vysoký

vzhľadom na význam zákonom chráneného záujmu, ale zohľadnil aj predchádzajúci ţivot

obţalovaných a moţnosti ich nápravy.

Krajský súd v dôvodoch rozsudku veľmi podrobne objasnil aplikáciu ustanovenia § 40

ods. 1 Tr. zák. pri voľbe výmery ukladaných trestov, odôvodnenú neprimeranou dĺţkou

konania, rozhodne nezavinenou postupom obţalovaných. Odvolací súd sa s postupom

i argumentáciou krajského súdu plne stotoţnil.

Podľa orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné

veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené

. Podľa , kaţdý má právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. S poukazom na tieto ustanovenia ako i čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd neúmernú dĺţku konania môţe súd zohľadniť

pri výmere trestu. V posudzovanej veci skutky boli spáchané ešte v roku 1993, teda

pred osemnástimi rokmi, obţalovaní sa úkonom trestného stíhania podrobovali, po dobu

od spáchania skutkov, teda osemnásť rokov viedli riadny ţivot, ďalšej trestnej činnosti

sa uţ nedopustili, preto aj odvolací súd, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, za primerané

11

povaţoval tresty odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov u obţalovaného R.

a po štrnásť mesiacov u obţalovaných W., M. a F..

Zastavenie trestného stíhania výlučne z dôvodov neprimeranej dĺţky konania, hoc

aj nezavinenej konaním obţalovaných, by bola v rozpore so zákonom i ustálenou praxou

súdov.

Na výkon trestov do prvej nápravnovýchovnej skupiny boli obţalovaní zaradení

v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolania obţalovaných P. R., Ing. M. W., V. M.

a F. F. povaţoval za nedôvodné a ako také ich postupom podľa zamietol.

Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu aj vo vzťahu k obţalovanému M., odvolací

súd na podklade odvolania krajského prokurátora, postupom podľa § 258 ods. 1 písm. d/,

ods. 2 zrušil výrok o treste vo vzťahu k tomuto obţalovanému, pretoţe

sa stotoţnil s odvolacou námietkou prokurátora, ţe obţalovanému M. mal byť uloţený popri

nepodmienečnom treste odňatia slobody aj trest prepadnutia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s odvolacím tvrdením prokurátora,

ţe bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, ţe suma 13 850 €, ktorá bola zaistená

pri domovej prehliadke vykonanej u obţalovaného M., pochádza zo ţalovanej trestnej

činnosti. Obţalovaný M. sám vo výpovedi priznal, ţe túto sumu prevzal ako zálohu

na odmenu za výrobu falošných kolkov.

Podľa § 55 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd uloţí trest prepadnutia veci, ktorú páchateľ

získal trestným činom alebo ako odmenu zaň. Prepadnutie veci sa teda vzťahuje na to,

čo sa trestným činom získalo. V posudzovanom prípade to bola nepochybne suma 13 850 €

(ktoré sú v súčasnej dobe uloţené v depozite krajskej prokuratúry).

Odvolací súd preto postupom podľa vo veci rozhodol sám tak,

ţe obţalovanému M. uloţil trest odňatia slobody vo výmere totoţnej ako súd prvostupňový,

12

tieţ ho pre jeho výkon zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ale zároveň mu uloţil

aj trest prepadnutia veci a to finančnej čiastky 13 850 €.

Výrok o náhrade škody je zákonný a správny týmto rozhodnutím ostal nedotknutý.

S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 8. júna 2011

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová