Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 214/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

o prijatej sťažnosti S. T., Ž., zastúpeného Advokátskou kanceláriou, s. r. o., Ž., v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. M. Ch., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Martin v konaní o návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo S. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Martin v konaní o návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. S. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e

Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť S. T. trovy konania v sume 314,18 €

(slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátska

kancelária, s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 10. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. T., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom o návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom exekučného konania

na strane oprávneného, v ktorom okresný súd 18. októbra 2006 udelil poverenie

na vykonanie exekúcie. V priebehu exekučného konania došlo k čiastočnému uspokojeniu

pohľadávky sťažovateľa (1/8 pohľadávky zo sumy 136 758,95 €), avšak právny zástupca

oprávneného z dôvodu nespokojnosti s postupom poverenej súdnej exekútorky doručil

2. novembra 2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Dôvodom nespokojnosti sťažovateľa

bola „skutočnosť, že počas exekučného konania – hoci časť pohľadávky bola vymožená –

došlo k úniku majetku povinného“. O jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodla

vyššia súdna úradníčka okresného súdu uznesením z 9. februára 2010, proti ktorému podal

sťažovateľ odvolanie. V čase doručenia sťažnosti o odvolaní sťažovateľa nebolo

rozhodnuté. Sťažovateľ postup okresného súdu v označenom konaní hodnotí ako porušenie

svojho základného práva podľa .

Ústavný súd 6. apríla 2011 vyzval predsedníčku okresného súdu na vyjadrenie

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a zaslanie relevantného súdneho spisu.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 27. apríla 2011. V jeho

prílohe predsedníčka okresného súdu predložila súdny spis a podrobnú chronológiu úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti (zhodné so zisteniami ústavného súdu z predloženého súdneho spisu).

Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil, v podstatných častiach zhodne

s vyjadrením predsedníčky okresného súdu, tento priebeh a stav konania:

Na základe žiadosti podanej 9. septembra 2006 okresný súd 18. októbra 2006 udelil

poverenie na vykonanie exekúcie.

Dňa 2. novembra 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

sťažovateľa označené ako „návrh oprávneného na zmenu exekútora“.

Dňa 28. decembra 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa

na predloženie originálu plnej moci, ktorý mu bol predložený 14. januára 2010.

Dňa 9. februára 2010 okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľa na zmenu

exekútora.

Dňa 15. marca 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu,

ktorým okresný súd rozhodol o nevyhovení návrhu sťažovateľa na zmenu súdneho

exekútora.

Dňa 23. júla 2010 okresný súd predložil súdny spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Prípisom z 30. septembra 2010 krajský súd vrátil súdny spis späť okresnému súdu

ako predčasne predložený. Poukázal v ňom na znenie § 374 ods. 4 tretej vety zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s tým, aby sudkyňa opätovne rozhodla o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Uznesením z 23. marca 2011 okresný súd rozhodol uznesením o návrhu na zmenu

súdneho exekútora.

Dňa 4. apríla 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti jeho

uzneseniu z 23. marca 2011.

Súdny spis bol na základe výzvy doručený ústavnému súdu 27. apríla 2011 a vrátený

okresnému súdu bol vrátený 7. júna 2011.

Podľa oznámenia okresného súdu z 23. júna 2011 mal byť v tomto období súdny spis

predložený odvolaciemu súdu.

Následne po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku

okresného súdu, ako aj sťažovateľa, aby sa vyjadrili, či súhlasia s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo doručené 23. júna 2011 a vyjadrenie sťažovateľa

bolo doručené 22. júla 2011. Okresný súd, ako aj sťažovateľ vo svojich vyjadreniach

súhlasili s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. , ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(, , ), pričom v takéto

konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru

Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby

vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“

na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať

za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (obdobne ).

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa zo strany

okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

neexistujú dôvody, ktoré by umožňovali hodnotiť namietanú fázu (rozhodovanie o zmene

súdneho exekútora) exekučného konania ako právne alebo fakticky zložitú.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ

prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ bol aktívny, na výzvy súdu reagoval

včas, podal aj sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd už vo svojich viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že požiadavku

na rýchly a efektívny postup súdu pri rozhodovaní v rámci konania týkajúceho sa núteného

výkonu rozhodnutia je vzhľadom na jeho charakter a účel potrebné posudzovať ešte

dôraznejšie ako v konaní „o práve samom“, ktoré mu predchádzalo (napr. ,

). K tomu je možné navyše uviesť, že urgentnú povahu konania a rozhodnutia

súdu o zmene súdneho exekútora v exekučnom konaní potvrdil aj zákonodarca, keď v § 44

ods. 8 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. septembra 2005) ustanovil povinnosť

súdu rozhodnúť o zmene súdneho exekútora do 30 dní od ich doručenia súdu.

Nedôsledným a prieťahmi sa vyznačujúcim postupom v tomto type konania je priamo

ohrozovaná vymožiteľnosť už právoplatne priznaného práva oprávneného.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

V danom prípade ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný od 15. marca 2010,

keď mu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu, ktorým okresný súd rozhodol

o nevyhovení návrhu sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora, až do vydania uznesenia

z 23. marca 2011 (viac ako rok, pozn.), pričom počas tohto obdobia vykonal iba jeden

jednoduchý úkon (predloženie súdneho spisu krajskému súdu). K uvedenému úkonu navyše

ústavný súd uvádza, že ho považuje za nadbytočný a neefektívny, v dôsledku ktorého sa len

predĺžilo rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora.

Vychádzajúc z uvedených zistení a s prihliadnutím na jeho nesústredený

a neefektívny postup v konaní ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v tomto konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku nálezu).

Na základe zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

nečinnosť a tiež neefektívny postup v konaní a rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho

exekútora, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde a všetky

okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 314,18 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2010

v sume 741 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 123,50 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,41 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Advokátska kancelária je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena

a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov

konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto činí sumu 314,18 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011