Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 391/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. Š., R., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., s. r. o.,

B., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. M. B., pre namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa , základného práva

na prezumpciu neviny podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho trestným rozkazom z 21. júna 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2011

doručená sťažnosť P. Š., R. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa , základného práva

na prezumpciu neviny podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho trestným rozkazom z 21. júna 2010.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:

«Trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 21. 6. 2010, č. k.

som bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa

a bol mi uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov, výkon ktorého mi bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 mesiacov.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu, JUDr. M. K., advokáta so sídlom B. som

v stanovenej lehote podal proti uvedenému trestnému rozkazu odpor. Administratívnou

chybou sa stalo, že predmetný odpor bol odoslaný na adresu Okresného súdu v Pezinku. O

tejto skutočnosti som sa dozvedel až po tom, ako bolo podanie z Okresného súdu v Pezinku

vrátené môjmu obhajcovi. Bezprostredne po zistení uvedenej administratívnej chyby bol

odpor odoslaný Okresnému súdu v Prievidzi. Okresný súd v Prievidzi listom zo dňa 18. 11.

2010 zaslal môjmu obhajcovi vyrozumenie k odporu proti trestnému rozkazu sp. zn.

, v ktorom sa uvádza, že odpor nebol podaný v lehote na príslušnom súde (do

8. 7. 2010) a dodatočné podanie nemožno považovať za spôsobilé byť dôvodnou žiadosťou

o navrátenie lehoty. Následne môj právny zástupca listom zo dňa 13. 12. 2010 požiadal

Okresný súd v Prievidzi o navrátenie lehoty. O tejto žiadosti rozhodol Okresný súd v

Prievidzi uznesením zo dňa 20. 4. 2011, č. k. , ktorým mi nepovolil navrátenie

lehoty na podanie odporu...

Okresný súd v Prievidzi tým, že neprejednal moju trestnú vec na hlavnom

pojednávaní porušil moje základné právo na súdnu ochranu. Tento zásah zo strany

Okresného súdu v Prievidzi stále trvá. Podľa ustanovenia

„Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť

písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami

podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez

zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo

elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť

písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.“

V zmysle tohto ustanovenia sa podanie posudzuje vždy podľa jeho obsahu, i keď je

v rozpore s ním nesprávne označené. Podľa obsahu podania sa určuje príslušnosť orgánu

na jeho vybavenie. Na základe uvedeného mám zato, že i keď bol odpor proti trestnému

rozkazu podaný na nepríslušnom súde lehota na podanie odporu ostala zachovaná

a napadnutý trestný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť tak, ako to uvádza Okresný

súd v Prievidzi.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo (sloboda) P. Š. upravené v čl. čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a 50

ods. 2 SR 46 a nas. a v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Rozhodnutie Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 21. 6. 2010, sp. zn.

sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. P. Š. priznáva trovy právneho zastúpenia v sume 261,82 €, ktoré je Okresný súd v

Prievidzi povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie M., s. r. o. č. 292 583 7848/1100

vedený v ... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal postup okresného súdu vo veci vedenej pod

sp. zn. a v tejto súvislosti tvrdil, že aj napriek tomu, že prostredníctvom

svojho obhajcu podal odpor proti trestnému rozkazu z 21. júna 2010 v zákonom ustanovenej

lehote, avšak omylom na nepríslušnom súde, mala mu podľa jeho názoru ostať zachovaná

lehota na podanie odporu a okresný súd mal nariadiť hlavné pojednávanie. Tým, že okresný

súd nenariadil hlavné pojednávanie a nepovolil mu navrátenie lehoty na podanie odporu,

porušil jeho základné práva podľa , a a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ v petite sťažnosti výslovne uviedol, že namieta postup okresného súdu

v jeho trestnej veci, ale zároveň žiadal, aby ústavný súd zrušil trestný rozkaz okresného

súdu sp. zn. z 21. júna 2010.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojich práv

trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. z 21. júna 2010, ústavný súd

vychádzal z princípu subsidiarity podľa . Toto ustanovenie limituje

hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich

v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného

práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu

poskytnúť všeobecné súdy.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že nemá právomoc na

preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu, ak je proti nemu prípustný opravný

prostriedok. V danom prípade bol proti trestnému rozkazu prípustný opravný prostriedok –

odpor, ktorý je špecifickou formou riadneho opravného prostriedku v tom zmysle, že o ňom

nerozhoduje nadriadený súd, a teda odpor nemá devolutívny účinok. Podaním odporu sa

trestný rozkaz ruší zo zákona a samosudca nariadi hlavné pojednávanie.

Aj keď podstata sťažovateľovho problému spočíva práve v tom, že okresný súd

po podaní odporu nenariadil hlavné pojednávanie, ústavný súd nemá právomoc

na preskúmanie samotného trestného rozkazu, a teda nemôže ho v zmysle požiadaviek

sťažovateľa ani zrušiť, pretože taký postup ústavného súdu je viazaný na vyhovenie

sťažnosti ( ).

Vzhľadom na to, že na preskúmanie trestného rozkazu nemá ústavný súd právomoc,

keďže ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré po podaní odporu, nariadení hlavného

pojednávania a rozhodnutia vo veci samej je ešte stále preskúmateľné súdom druhého

stupňa, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť

v časti, ktorá smerovala voči trestnému rozkazu, odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie (obdobne napr. , , , ,

, ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv

podľa , a a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu vo veci sp. zn. a jeho uznesením z 20. apríla 2011,

ktorým mu nebolo povolené navrátenie lehoty na podanie odporu proti trestnému rozkazu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za

nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj

keď je nesprávne označené.

Podľa ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo

zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku,

povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty.

O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky.

Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide

o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od

doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

Podľa obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať

v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor.

Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia.

Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota

končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho

obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie

lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že trestným rozkazom okresného

súdu č. k. -164 z 21. júna 2010 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania

prečinu ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu

s prečinom výtržníctva podľa , za čo mu bol uložený

podmienečný výkon trestu odňatia slobody v trvaní osem mesiacov a skúšobnou dobou

v trvaní pätnásť mesiacov.

Proti trestnému rozkazu podal sťažovateľ v zákonnej lehote ôsmich dní

prostredníctvom svojho obhajcu odpor z 30. júna 2010, ktorý bol omylom doručený

nepríslušnému Okresnému súdu Pezinok. Až potom, ako Okresný súd Pezinok tento odpor

vrátil obhajcovi sťažovateľa späť, bol opravný prostriedok podaný príslušnému okresnému

súdu.

Na podanie odporu reagoval okresný súd listom sp. zn. z 18. novembra

2010, v ktorom okrem iného uviedol:

„... Vám oznamujem, že o Vašom odpore proti trestnému rozkazu podanom

12. 07. 2010 došlom 14. 07. 2010 sa konať nebude, pretože bol podaný oneskorene

po uplynutí zákonnej osemdňovej lehoty, a tak trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť

podľa dňa 09. 07. 2010.

Trestný rozkaz č. k. . zo dňa 21. 06. 2010, Vám bol doručený poštou dňa

30. 6. 2010 a obhajcovi 28. 06. 2010, čo vyplýva z poštových doručeniek. Posledný deň na

podanie odporu tak pripadal na deň 08. 07. 2010.

Z vyhlásenia obhajcu, priloženého k odporu vyplýva, že tento bol podaný omylom na

Okresný súd Pezinok v lehote (odoslaný poštou 30. 06. 2010 - došlý 02. 07. 2010 o 09:10 h

v jednom exemplári). Po zistení omylu bol obhajcom zaslaný so sprievodným listom

Okresnému súdu Prievidza dňa 12. 07. 2010...

Po preskúmaní spisu má súd za to, že odpor nebol podaný v lehote na príslušnom

súde (do 08. 07. 2010) a dodatočné podanie nemožno považovať za spôsobilé byť dôvodnou

žiadosťou o navrátenie lehoty.

Obvinený prostredníctvom obhajcu len oznamuje, že došlo k zaslaniu odporu na

nepríslušný súd omylom, nežiada o navrátenie lehoty, neuvádza kedy a ako sa dozvedel, že

odpor bol podaný na nepríslušný súd, nedoložil podací lístok resp. obálku z pôvodnej

zásielky (súdu nie je zrejmé ako sa jediné podanie, ktoré mal prevziať Okresný súd Pezinok,

dostalo opäť do dispozície advokáta - a bolo následne priložené k odporu adresovanému

tunajšiemu súdu).“

Následne sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu listom z 13. decembra 2010

žiadal o navrátenie lehoty na podanie odporu proti trestnému rozkazu. V žiadosti uviedol,

že on samotný nezavinil, aby bol odpor podaný na nepríslušnom Okresnom súde Pezinok,

a podľa jeho vyjadrenia ani jeho obhajca nemal v úmysle podať odpor na nepríslušnom

súde. V tejto súvislosti dodal, že hneď potom, ako vyšla táto skutočnosť najavo, pracovníčka

advokátskej kancelárie jeho obhajcu zaslala odpor príslušnému okresnému súdu aj so

sprievodným listom. Sťažovateľ súčasne uviedol, že o vzniknutej situácii sa dozvedel 10.

decembra 2010 v kancelárii svojho obhajcu, a preto žiadal, aby mu bol umožnený

spravodlivý proces a aby okresný súd považoval podaný odpor za odpor podaný v zákonom

ustanovenej lehote.

O žiadosti sťažovateľa o navrátenie lehoty na podanie odporu proti trestnému

rozkazu rozhodol okresný súd uznesením č. k. -180 z 20. apríla 2011 tak, že

navrátenie lehoty nepovolil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval:

«Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. zo dňa 21.6.2010

bol obvinený Š. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví...

Trestný rozkaz prevzal dňa 30. 6. 2010 obvinený Š. Trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 9. 7. 2010. Podaním zo dňa 12. 7. 2010, ktoré bolo doručené Okresnému

súdu Prievidza dňa 14. 7. 2010, podal obvinený Š. prostredníctvom obhajcu odpor voči

uvedenému trestnému rozkazu, pričom súčasťou predloženého materiálu bol aj odpor

z 30. 6. 2010, doručený dňa 2. 7. 2010 omylom Okresnému súdu Pezinok a tiež odpor voči

trestnému rozkazu z 30. 6. 2010 doručený dňa 14. 7. 2010 Okresnému súdu Prievidza.

V podaní zo dňa 12. 7. 2010, doručené Okresnému súdu Prievidza dňa 14. 7. 2010 obvinený

Š. prostredníctvom obhajcu nežiadal o navrátenie lehoty na podanie odporu voči trestnému

rozkazu podľa . Urobil tak až v podaní zo dňa 13. 12. 2010, ktoré

bolo doručené Okresnému súdu Prievidza faxom 13. 12. 2010 a poštou 16. 12. 2010...

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žiadosť o navrátenie

lehoty na podanie odporu, ktorá bola podaná až dňa 13. 12. 2010 bola podaná po lehote

uvedenej v a tiež podľa názoru súdu skutočnosť, že odpor bol

pôvodne podaný na nepríslušnom súde, nie je možné považovať za „dôležitý dôvod“

odôvodňujúci povolenie navrátenia lehoty, nakoľko z citácie jasne

vyplýva, že odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal. Preto súd nepovolil

obvinenému Š. navrátenie lehoty na podanie odporu voči trestnému rozkazu Okresného

súdu Prievidza č. zo dňa 21. 6. 2010, právoplatným dňa 9. 7. 2010.»

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd, pokiaľ ide o proces, v rámci ktorého

sťažovateľ žiadal o navrátenie lehoty, postupoval spôsobom súladným so zákonom.

Vo svojom rozhodnutí veľmi presne opísal okolnosti súvisiace s tým, že sťažovateľ

prostredníctvom svojho obhajcu nepodal odpor proti trestnému rozkazu príslušnému súdu.

Okresný súd sa vysporiadal s tým, z akého dôvodu nepovolil sťažovateľovi navrátenie

lehoty. V tejto súvislosti argumentoval tým, že sťažovateľ nepožiadal o navrátenie lehoty do

troch dní od odpadnutia prekážky tak, ako to ustanovuje ,

keďže o navrátenie lehoty požiadal až listom z 13. decembra 2010, a o tom, že odpor nebol

podaný príslušnému súdu v zákonnej lehote, vedel minimálne už 12. júla 2010, keď bol

odpor zaslaný príslušnému okresnému súdu.

Ustanovenie ustanovuje, za akých okolností

všeobecný súd povolí navrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku. Musí ísť

o kumulatívne splnenie týchto predpokladov, a teda, že musí nastať dôležitý dôvod, na

základe ktorého oprávnené osoby zmeškajú lehotu, tieto musia o navrátenie lehoty požiadať

a ak opravný prostriedok ešte nepodali, musia ho k žiadosti o navrátenie lehoty pripojiť.

Ústavný súd zastáva názor, že žiadosť o navrátenie lehoty na podanie opravného

prostriedku je výslovným právnym úkonom, z ktorého musí byť zjavné, že sťažovateľ žiada

o navrátenie takejto lehoty. Podľa názoru ústavného súdu v tomto smere nemôže stačiť, že

sťažovateľ sa odvoláva na , podľa ktorého podanie sa

posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Tento argument je vo vzťahu

k zisteniam ústavného súdu úplne irelevantný, pretože v tomto smere ani nezáleží na tom,

ako bola daná písomnosť sťažovateľa, ktorú doručil okresnému súdu spolu s odporom hneď

potom, ako sa jeho obhajca dozvedel, že odpor bol podaný nepríslušnému Okresnému súdu

Pezinok, označená. Podstatné je, že podľa posúdenia okresného súdu sťažovateľ ani jeho

obhajca v tejto písomnosti nepožiadali o navrátenie lehoty. Učinili tak až neskôr.

Okresný súd dôvod svojho rozhodnutia, ktorým nepovolil navrátenie lehoty

na podanie odporu, neodôvodnil len tým, že sťažovateľ tak nespravil do troch dní

od odpadnutia prekážky, ale zároveň vyslovil názor, že za „dôležitý dôvod“, aký má

na mysli , nemožno považovať skutočnosť, že odpor bol

omylom zaslaný na nepríslušný súd, navyše ak explicitne

ustanovuje, že odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal. Ústavný súd sa

stotožňuje s vysloveným názorom okresného súdu a k uvedenému považuje za potrebné

poznamenať, že takýmto dôležitým dôvodom je objektívna situácia, ktorá môže byť

vyvolaná rôznymi nepredvídanými okolnosťami, ktoré nezávisia od vôle sťažovateľa či jeho

obhajcu (napr. choroba, úmrtie v rodine a podobne). Podanie odporu omylom

na nepríslušnom súde takýmto objektívnym a dôležitým dôvodom nie je.

V tomto kontexte považuje ústavný súd za potrebné poukázať na ustanovenia

, ktoré upravujú práva a povinnosti obhajcu. V zmysle a

je obhajca povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc,

na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené

v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti,

ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú. Okrem toho je obhajca

oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene

žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto

zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený,

a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že v rámci tohto konania nebolo

jeho úlohou posúdiť, či sa sťažovateľovi v rámci trestného procesu dostalo poskytnutia

právnej pomoci v požadovanej kvalite.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako

primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky

rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. , ) zahŕňa

zároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania

vyplývajúcich z čl. 6 dohovoru v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Vychádzajúc zo svojej judikatúry a s prihliadnutím na výsledok konfrontácie medzi

námietkami sťažovateľa a postupom okresného súdu vo veci sp. zn.

z hľadiska namietaného porušenia práva na spravodlivý proces ( ,

ods. 2 a dohovoru) dospel ústavný súd k záveru, že postup okresného

súdu bol konformný so zákonom. Zároveň jeho rozhodnutie, ktorým nebolo sťažovateľovi

povolané navrátenie lehoty na podanie odporu, považuje ústavný súd za dôvodné,

odôvodnené a v žiadnom ohľade nevykazujúce prejavy svojvôle. Taktiež nebolo zistené,

aby sa označeným postupom a rozhodnutím okresný súd dopustil porušenia zásady

prezumpcie neviny, a tým aj porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 50 ods. 2

.

Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom

okresného súdu vo veci sp. zn. (ani jeho uznesením z 20. apríla 2011)

a namietaným porušením označených práv sťažovateľa, sťažnosť v tejto časti už

na predbežnom prerokovaní podľa odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011