Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 388/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. F. K., S., zastúpeného

advokátom JUDr. T. S., PhD., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jeho

základného práva uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa

Slovenskej republiky a základného práva vykonávať inú hospodársku činnosť podľa čl. 26

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 6

C/165/2010-83 z 25. októbra 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3

Co/28/2011-118 z 26. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. F. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2011

doručená sťažnosť JUDr. PhDr. F. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. T. S., PhD., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jeho základného

práva uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa

(ďalej len „ústava“) a základného práva vykonávať inú hospodársku činnosť podľa čl. 26

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Okresného súdu

Trebišov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -83 z 25. októbra 2010 a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -118

z 26. apríla 2011.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«... Sťažovateľ uzatvoril dňa 1. 7. 2008 s pani R. P. dohodu o odmene za poskytnuté

služby.

Na základe dohody o odmene bola zmluvne ustálená odmena za právne služby, ktoré

sťažovateľ poskytol menovanej v rokoch 2008 a 2009. Predmetná odmena je určená

vo výške 15% zo sumy dlžného výživného uznaného v sporovom konaní s tým, že uvedenú

odmenu mala menovaná zaplatiť sťažovateľovi do 10 dní od úspešného ukončenia konania.

Predmetné služby predstavovali písomné podania, konzultácie, nahliadnutie do spisu

a komplexné poradenstvo menovanej pri rozvode jej manželstva, úprave práv a povinností

k jej maloletým deťom, majetkového vyporiadania s bývalým manželom a jej pozície

poškodenej pri trestnom stíhaní jej manžela.

Rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 1. 10. 2008 určil dlžné výživné v sume

105.000,-Sk, čo prestavuje 3.485,-€. Dohodnutá odmena teda predstavuje sumu 522,-€.

Menovaná tak, ako sa v dohode zaviazala, v dohodnutej lehote odmenu sťažovateľovi

nevyplatila. Sťažovateľ predžalobnou výzvou zo dňa 24. 4. 2010 vyzval menovanú

na plnenie do 15. 5. 2010. Menovaná svojim listom zo dňa 14. 5. 2010 odmietla plnenie

realizovať.

Sťažovateľ svojim podaním zo dňa 25. mája 2010 podal návrh na vydanie

platobného rozkazu na zaplatenie sumy 522,-€ s prísl.

Okresný súd v Trebišove na základe uvedeného podania vydal platobný rozkaz sp.

zn. zo dňa 15. 6. 2010, voči ktorému podala menovaná odpor dňa 30. 6.

2010. Na základe vyššie uvedeného nariadil Okresný súd v Trebišove pojednávanie a

následne vydal dňa 25. 10. 2010 rozsudok, ktorým žalobný návrh sťažovateľa zamietol.

Dôvodom zamietnutia návrhu sťažovateľa napadnutým rozsudkom Okresného súdu

v Trebišove je podľa názoru prvostupňového súdu skutočnosť, že dohoda o odmene

za poskytnuté právne služby je absolútne neplatná v zmysle ust. a to preto, že

dotknutá zmluva je v rozpore s ust. Z. č. o advokácii.

Sťažovateľ má za to, že prvostupňový súd právny vzťah založený medzi sťažovateľom

a menovanou dohodou o poskytnutí odmeny za poskytnuté právne služby subsumoval pod

nesprávnu právnu normu, teda o advokácii.

Zo spisovej dokumentácie i samotného rozsudku plynie, že sťažovateľ nie je

advokátom, ani inou osobou tak, ako to zakladá ust.

o advokácii. Ust. , ktorý je fundamentom napadnutého

rozsudku, nezakladá vo svojom jazykovom, logickom, či systematickom výklade označenie

toho, kto môže poskytovať na území SR právne služby /za odmenu/, ale to, že na území SR

poskytujú advokáti a ostatné osoby uvedené v tomto zákone právne služby podľa zákona

o advokácii, teda len v jeho rozsahu a spôsobom. Zakladá to ostatne i samotný názov

ust. § 1 dotknutého zákona, ktorý znie „Poslanie advokácie.“ V žiadnom prípade nemožno

ustáliť, že z predmetného ustanovenia plynie, že všetky iné osoby ako tie, ktoré sú uvedené

v ust. , majú zakázané vykonávať právne služby za

odmenu.

Keďže nielen v zákone o advokácii, ale ani v iných zákonoch nie je zakázané, aby

osoba s právnickým vzdelaním nemohla vykonať právnu službu za odmenu a uzatvoriť

dohodu o odmene za právne služby, platí ústavný princíp v zmysle SR a to, že

každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,

čo zákon neukladá.

Predmetný právny vzťah medzi sťažovateľom a menovanou je teda založený

a subsumovaný týmto ústavným princípom a následnou dispozičnou voľnosťou zmluvných

strán, ktorá je typická pre súkromnoprávny charakter občianskoprávnych vzťahov...

Napadnutý rozsudok zakladá, že dotknutý právny úkon, teda dohoda o odmene za

poskytnuté právne služby, je v rozpore so zákonom, teda, že je právnym úkonom právom

reprobovaným.

o živnostenskom podnikaní, upravuje v ust. negatívne

vymedzenie toho, čo v zmysle zákona nie je živnosťou.

Podľa ust. ./ 3. živnosťou nie je činnosť pri

výkone povolaní advokátov podľa zákona o advokácii.

Podľa ust. g/ živnosťou ďalej nie je

poskytovanie právnych služieb za odmenu.

Z uvedeného jednoznačne plynie, že zákonodarca pri koncipovaní ust. § 3 zákona

č. explicitne pomenoval právom aprobované činnosti, ktoré nie sú živnosťou.

Súčasne výslovne pomenúva

zákonom danú existenciu dvoch osobitých činností a to jednak činnosť pri výkone povolaní

advokáta podľa a jednak poskytovanie právnych služieb za

odmenu, ktoré jednoznačne môžu existovať popri sebe.

Ak zákonodarca v určitej právnej norme pomenoval poskytovanie právnych služieb

za odmenu ako činnosť existujúcu a právom aprobovanú a zároveň platí princíp vnútornej

nerozpornosti právneho normatívneho systému, je nepochybne aj poskytnutie právnych

služieb za odmenu sťažovateľa menovanej konaním právom aprobovaným a teda je v súlade

so zákonom i dotknutá dohoda o odmene za poskytnuté právne služby, ktorú prvostupňový

súd v Trebišove označil za absolútne neplatnú.

Voči rozsudku Okresného súdu v Trebišove podal sťažovateľ v zákonnej lehote

odvolanie. Výsledkom inštančného konania na Krajskom súde v Košiciach je rozsudok

zo dňa 26. 4. 2011 sp. zn. , ktorým inštančný súd potvrdil rozsudok Okresného

súdu v Trebišove z dôvodu, prezentovaného na str. 5 rozsudku Krajského súdu a to, že

okresný súd správne posúdil dohodu sťažovateľa s menovanou za absolútne neplatnú

z dôvodu jej rozporu so zákonom a to s ust. o advokácii

a zároveň tým, že citované ustanovenie je kogentnou právnou normou na základe slovného

spojenia, že právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti...»

Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd rozsudkom č. k. -83

z 25. októbra 2010 a krajský súd rozsudkom č. k. -118 z 26. apríla 2011

porušujú jeho základné právo uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1

a základné právo vykonávať inú hospodársku činnosť podľa listiny.

Porušenie svojich práv vidí v tom, že krajský súd rozsudkom č. k. -118

z 26. apríla 2011 zamietol odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu

č. k. -83 z 25. októbra 2010, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľa

o zaplatenie 522 € z titulu dohody o odmene za poskytnuté právne služby.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Okresný súd v Trebišove rozsudkom sp. zn. zo dňa 25. 10. 2010,

ktorým zamietol žalobný návrh sťažovateľa, porušil základné právo sťažovateľa na

vykonávanie inej zárobkovej činnosti podľa

a čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 26. 4. 201, ktorým

zamietol odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Trebišove sp. zn. zo dňa

25. 10. 2010, porušil základné právo sťažovateľa na vykonávanie inej zárobkovej činnosti

podľa a Listiny základných práv

a slobôd.

3. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 26. 4. 2011 sa

zrušuje.

4. Rozsudok Okresného súdu v Trebišove sp. zn. zo dňa 25. 10. 2010 sa

zrušuje.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky vec vracia Okresnému súdu v Trebišove

na ďalšie konanie.

6. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie

peňažnú sumu vo výške 10.000,-€, ktorú je povinný zaplatiť Okresný súd v Trebišove,

a sumu 20.000,-€, ktorú je povinný zaplatiť Krajský súd v Košiciach, a to všetko do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Okresný súd v Trebišove a Krajský súd v Košiciach sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy konania za dva úkony právnych služieb (podľa § 11 ods. 3, § 14

ods. 1 písm. a, b vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky, dvakrát po 123,50 eur, plus

režijný paušál dvakrát po 7,41 eur podľa vyhlášky č. ) spolu vo

výške 261,82 eur k rukám advokáta JUDr. T. S., PhD. so sídlom v K., do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa tohto návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 26 ods. 1 listiny každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť.

1. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. -83 z 25. októbra 2010,

preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni princíp subsidiarity

zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (). Takýmto

súdom bol krajský súd, ktorý svojím rozsudkom č. k. -118 z 26. apríla 2011

napadnutý rozsudok preskúmal v odvolacom konaní. V tejto časti ústavný súd sťažnosť

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavnú

neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorých by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Teda úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nie je, aby určil, či

preskúmavanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorých

z práv alebo slobôd zaručených alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a stala sa súčasťou jej právneho poriadku, ale spočíva len v tom, aby

určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.

Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Základnou námietkou sťažovateľa obsiahnutou v odôvodnení jeho sťažnosti bolo

jeho presvedčenie, že krajský súd, ktorý vo veci konal a rozhodoval, nesprávne posúdil

dohodu o odmene za poskytnuté právne služby ako neplatnú z dôvodu rozporu so zákonom

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne vyslovuje názor, že nie je v zásade

oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov, ku

ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali základom pre ich

rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, ).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za

následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

V odôvodnení rozsudku krajského súdu č. k. -118 z 26. apríla 2011 sa

uvádza:

«... Podstata odvolacích námietok žalobcu spočíva v nesúhlase s právnym posúdením

právneho úkonu dohody zo dňa 1. júla 2008. Súd prvého stupňa správne posúdil dohodu

zo dňa 1. 7. 2008 ako neplatnú pre jej rozpor so zákonom, a to ust. § 1 ods. 3 zákona

č. .

V súlade s ust. o advokácii právne služby

na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické

osoby uvedené v ust. § 30 písm. b/, c/, d/, e/ a i/ za podmienok a spôsobom ustanoveným

týmto zákonom.

Ustanovenie § 1 ods. 3 tohto zákona je kogentnou normou vyjadrenou slovným

spojením: „právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti..." Dobrovoľné

zastúpenie na základe plnomocenstva ( a nasl. ) a plnomocenstva na zastupovanie

v občianskom súdnom konaní ( a nasl. ) je aj typickým príkladom činnosti

advokátov, avšak zastúpenie účastníka, ktorýmkoľvek občanom spôsobilým na právne úkony

v súlade s ust. nie je právnou službou.

Odvolací súd preto stotožňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa

o absolútnej neplatnosti právneho úkonu dohody o odmene za poskytnuté služby zo dňa

1. 7. 2008 podľa potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej ako vecne správny podľa ..»

Skutkové a právne závery krajského súdu sú v danom prípade jasne zdôvodnené

a toto zdôvodnenie je i náležite a obšírne zhodnotené. Krajský súd sa vysporiadal

s námietkami obsiahnutými v odvolaní sťažovateľa ústavne predvídaným spôsobom. Závery

krajského súdu sú logickým pokračovaním dokazovania vykonaného prvostupňovým

a druhostupňovým súdom a podradené príslušným právnym ustanoveniam, ktorými sa daná

právna vec spravuje. Sťažovateľ ani žiadne námietky, pokiaľ ide o jeho súdnu ochranu

zaručenú a nasl. , nevzniesol. Ústavný súd preto nemá dôvod hodnotiť postup

všeobecného súdu smerom k týmto garanciám.

Ústavný súd nepovažuje odôvodnenie rozsudku krajského súdu č. k.

118 z 26. apríla 2011 za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné, resp. udržateľné do tej miery, aby malo za následok porušenie

označených ústavnoprocesných práv sťažovateľa. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ

s rozhodnutím najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne skutočnosti signalizujúce

možnosť porušenia základného práva sťažovateľa uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

podľa a základného práva vykonávať inú hospodársku činnosť podľa

čl. 26 ods. 1 listiny, preto sťažnosť v časti namietajúcej rozsudok krajského súdu

č. k. -118 z 26. apríla 2011 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal len porušenie základného práva

uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa a základného práva

vykonávať inú hospodársku činnosť podľa čl. 26 ods. 1 listiny. Sťažovateľ nenamietal

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa . Ústavný súd

odmietol sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 35

ods. 1 a základného práva podľa listiny v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou () vychádzajúc z toho, že absencia porušenia ústavnoprávnych

princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie

základných práv sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru. Ústavný súd totiž v súlade

so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. ) zastáva názor, že všeobecný súd

zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného

charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až . V opačnom prípade by

ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom

ochrany ústavnosti podľa v spojení s . Ústavný súd by

takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných

súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby

sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné

právne normy.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez ďalšieho právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi vznesenými v petite sťažnosti, ktoré sa viažu na úspech

o merite veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011