Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 344/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť R., B., B., zastúpenej advokátom JUDr. D. A., V., vo

veci namietaného porušenia základných práv podľa a Slovenskej

republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 7. apríla 2010 v spojení

s postupom Krajského súdu v Žiline v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 10. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája

2011 doručená sťažnosť R. B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základných práv na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a vlastníckeho práva podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 7. apríla 2010 v spojení

s postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 10. februára 2011.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol tento „skutkový stav“:

«... R. B. (ďalej len „sťažovateľ“) a P. s. r. o., L. dňa 18. 12. 2007 uzatvorili kúpnu

zmluvu predmetom ktorej mala byť predaj a kúpa drevnej hmoty, pozostávajúcej z topoľov.

V článku II v bode 2. zmluvy sa dohodlo, že drevná hmota sa nachádza na korení stromov,

ktoré tvoria stromové rady, ktoré sú vo vlastníctve predávajúceho a v bode 3. že kupujúci

uskutoční výrub stromov, odvoz drevnej hmoty a vyčistenie miesta od uskutočneného

výrubu. Predajná cena sa dohodla v sume 200.000,- Sk a pri podpise zmluvy mala byť

zaplatená záloha 100.000,- Sk a zvyšná suma mala byť vyplatená po dokončení výrubu.

Podľa čl. IV zmluvy kupujúci mal uskutočniť na vlastné náklady výrub stromov, odvoz

drevnej hmoty a vyčistenie miesta, kde sa výrub uskutoční... Zmluva bola uzatvorená v

zmysle ust. a nasl. .

... 17. 06. 2009 predávajúci (t. j. sťažovateľ, pozn.) podáva návrh na vydanie

platobného rozkazu na tom skutkovom a právnom základe, že odporca dokončil výrub

31. 03. 2008 t. j. týmto dňom prevzal aj tovar a že týmto dňom zvyšná časť kúpnej ceny bola

v zmysle zmluvy aj splatná. Keďže kupujúci v zmysle kúpnej zmluvy po výrube stromov sa

dostal do omeškania, predávajúci okrem zvyšku kúpnej ceny účtuje mu aj úrok z omeškania

v zmysle § 369 ods. 1 Obchz. vo výške 13,25 % p. a...

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 8. 7. 2009 vo veci platobný rozkaz sp. zn.

1 -10 a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 319,39 € so 14,25 %

úrokom z omeškania ročne od 1. 4. 2008 do 31. 12. 2008, s 13,25 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 3 319,19 € od 1. 1. 2009 do zaplatenia...

Proti platobnému rozkazu podáva odporca odpor, ktorý doručil súdu dňa 28. 07.

2009 na tom skutkovom a právnom základe, nakoľko žiadnym spôsobom navrhovateľ

nepreukázal oprávnenosť a odôvodnenosť jeho uplatňovanému nároku a síce uznáva

zaplatenie zálohy z kúpnej ceny ale podľa jeho tvrdenia k plneniu predmetu zmluvy nedošlo.

Podľa jeho názoru odporca má voči navrhovateľovi pohľadávku...

Okresný súd Liptovský Mikuláš svojim rozsudkom č. k. -97 zo dňa

7. 4. 2010 vo veci rozhodol tak, že návrh zamietol a odporcovi priznal aj náhradu trov

konania. Súd prvého stupňa zamietol náš návrh z dôvodu, že na základe vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, že by dňa 18. 12. 2007 prípadne došlo k platnému

uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, ktorej predmet plnenia by bol riadne určený a písomnú

kúpnu zmluvu považuje za absolútne neplatnú, keďže podľa súdu bližšie predmet kúpy v

zmluve nie je určený... Súd ďalej uviedol, že navrhovateľ ako predávajúci nedodal

odporcovi ako kupujúcemu tovar určený, čo do množstva a druhu a ani nepreviedol na neho

vlastnícke právo k tovaru...

Proti tomuto rozsudku podali sme odvolanie prostredníctvom nášho právneho

zástupcu, v ktorom sme namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne

posúdenie pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy a nesprávne právne posúdenie

a nesprávne skutkové zistenia pokiaľ ide o záver súdu v tom, že navrhovateľ nedodal

odporcovi tovar určený čo do množstva, druhu a ani nepreviedol na neho vlastnícke právo...

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim rozsudkom č. k. -131,

zo dňa 10. 02. 2011, ktorý nám bol doručený 21. 03. 2011 potvrdil napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa a nás zaviazal na zaplatenie trov odvolacieho konania. Odvolací súd vo

všetkom sa stotožňuje so súdom prvého stupňa a iba opisuje v odôvodnení rozsudku

argumentáciu súdu prvého stupňa a s našimi argumentáciami sa vôbec nevysporiadal

a nedáva odpovede na relevantné právne otázky. Teda krajský súd sa s odvolacími dôvodmi

vysporiadal tým spôsobom, že sa sústredil na tie otázky, na ktoré súd prvého stupňa určitým

spôsobom odpovedal, ale naopak opomenul reagovať na tie skutkové a právne relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré síce sme v konaní pred súdom prvého

stupňa (a následne v odvolaní) uviedli, avšak z určitých dôvodov ostali mimo pozornosti

okresného súdu a neskôr aj krajského súdu....»

3. Podľa názoru sťažovateľky „týmto svojvoľným postupom a následným

arbitrárnym rozhodnutím súdov oboch stupňov došlo vlastne aj k oslabeniu zákonnej

ochrany vlastníckeho práva našej cirkvi“, ako aj k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu ( ) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru).

4. Sťažovateľka odvolaciemu súdu najmä vytýka, že za daných okolností „bolo

ústavnou povinnosťou odvolacieho súdu na nami uvedené žalobné a odvolacie

argumentácie primeraným a ústavne konformným spôsobom reagovať. Odvolací súd však

odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú odpoveď na podstatné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany a nereagoval ani na podstatné odvolacie námietky...

Odvolací súd rovnako ako aj súd prvého stupňa vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne

a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení a odvolací súd našu

podstatnú argumentáciu právne ani neposúdil ale sa uspokojil s jednostranným

a formalistickým odôvodnením súdu prvého stupňa.

Vychádzajúc z uvedených sme toho názoru, že rozsudkom odvolacieho súdu bolo

porušené naše základné právo na súdnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 a naše právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ako aj právo na ochranu

vlastníckeho práva podľa ...

Za týchto okolností rozsudok odvolacieho súdu považujeme za arbitrárny

a svojvoľný, a zároveň vychádzajúc z ustanovení o dovolaní za týchto okolností bolo nám

znemožnené sa obrátiť na najvyšší súd.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 07. apríla 2010 v spojení s postupom Krajského súdu

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Cob/338/20lO a jeho rozsudkom z 10. 02. 2011 vo

veci o zaplatenie 3.319,39 € bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a jej právo na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd ako aj jej právo na ochranu vlastníckeho práva podľa

Slovenskej republiky.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. -131 zo dňa 10. 02. 2011

sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na

ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj

vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

8. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie v petite označených práv napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu.

II.A.

K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv postupom a rozhodnutím

okresného súdu

9. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého rozsudku okresného súdu

preto, lebo na základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti namietanému rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 7. apríla 2010 podala riadny opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti,

v ktorej sa namieta porušenie práv sťažovateľky predmetným rozsudkom okresného súdu.

Z uvedeného dôvodu sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

II.B.

K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 10. februára 2011

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo...

má rovnaký zákonný obsah a ochranu... Podľa každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. Článkom 46 ods. 1 sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, predovšetkým

práva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces, ktorému ochranu poskytuje aj čl. 6

ods. 1 dohovoru. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru by došlo vtedy, ak by

komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať

o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby () vrátane návrhu

o námietke zaujatosti, alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol

opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal

a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím (,

).

12. V prípade sťažovateľky však nešlo o odmietnutie spravodlivosti majúce za

následok porušenie základných práv, ale o prípad, keď právo na súdnu a inú právnu ochranu

a právo na spravodlivé súdne konanie bolo v celom rozsahu realizované, aj keď nie podľa

subjektívnych názorov sťažovateľky. Nespokojnosť sťažovateľky s obsahom rozhodnutia

krajského súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve ().

14. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu,

ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím sú zlúčiteľné

s označeným článkom a dohovoru.

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu dospel

k záveru, že tento svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Krajský súd v podstatnom uviedol:

«Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa

a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. ,

3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie

podľa

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez

nariadenia pojednávania podľa sa poukazuje na uznesenie Krajského

súdu v Žiline č. k. -127 zo dňa 22. 12. 2010 a doručenie upovedomenia

o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov

podľa doručeniek na č. l. 126 spisu s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením

v zmysle už citovaného uznesenia krajského súdu, v danom prípade jeho vyvesením na

úradnej tabuli krajského súdu dňa 02. februára 2011, na základe čoho boli splnené

podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline bez nariadenia

pojednávania za rešpektovania ust. ,

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia bolo základom aplikovanie vyššie

citovaného zákonného ustanovenia, keď krajský súd sa stotožnil s vysloveným skutkovým

a právnym názorom v rozhodnutí okresného. súdu a na správnosť dôvodov rozhodnutia

viažucich sa k napadnutému výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá odkazuje s tým, že len

na zvýraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia uvádza nasledovné dôvody.

K námietke, nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia

absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového

súdu, ktorý vyhodnotil úkon Kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2007 (č. l. 6 spisu) uzavretej

medzi účastníkmi sporu ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1

. Zvýrazňuje, že kúpna zmluva v zmysle ust. a nasl.

je dvojstranným hmotnoprávnym úkonom, a ako taký musí spĺňať

požiadavky stanovené všeobecnou časťou , konkrétne ust.

ods. 2 , podľa znenia ktorého strany sa nemôžu odchýliť od

základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení,

ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. Zo základného ustanovenia

vyplýva, že kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje

dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu

a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Predmetný dvojstranný hmotnoprávny úkon však okrem uvedených základných náležitostí

musí spĺňať i požiadavky stanovené všeobecnou časťou , menovite

ustanovení § 37 a nasl. pre právne úkony ako prejavy vôle účastníkov obchodno-právnych

vzťahov, aplikovateľného cez ust. . Právny úkon musí byť

okrem iného určitý a zrozumiteľný; inak je neplatný ( ).

Len pri dodržaní predmetnej požiadavky je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa

musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 409 a nasl.

, a to prioritne určenie predmetu zmluvy s uvedením množstva

a druhu (tovar) ako i určenie ceny takto špecifikovaného tovaru k momentu uzavretia tohto

dvojstranného právneho úkonu. Pri požiadavkách kladených na platnosť kúpnej zmluvy

z hľadiska jej určitosti okresný súd precízne skúmal obsah písomnej dohody medzi

účastníkmi a vykonal dokazovanie. Stotožňuje sa krajský súd so záverom okresného súdu, že

medzi účastníkmi sporu nebol jednoznačne a určito vymedzený predmet zmluvy. Pokiaľ

žalobca odvodzoval svoj nárok z písomne uzavretej kúpnej zmluvy a poukazoval na výpis

z Lesného hospodárskeho plánu, výpis z plochovej tabuľky, výrez z porastovej mapy

vypracovaný národným lesníckym centrom – Ústav pre hospodársku úpravu lesov,

z ktorého jednoznačne vyplýva, že platnosť Lesného hospodárskeho plánu (LHP) je od roku

2000 do roku 2009, t. z. na desať rokov s tvrdením, že boli podkladom pre uzavretie kúpnej

zmluvy, tak krajský súd konštatuje, že z celého znenia dojednaní právneho úkonu kúpnej

zmluvy nevyplynul odkaz na lesný hospodársky plán, resp. dojednanie, že neoddeliteľnú

prílohu kúpnej zmluvy tvorí lesný hospodársky plán, resp. výpis z plochovej tabuľky, výrez

z porastovej mapy, ktorý by tak špecifikoval množstvo a druh predmetu kúpnej zmluvy.

Pristupuje k tomu i osobitná právna úprava, na ktorú odkázal okresný súd vzhľadom na

charakter tovaru – drevná hmota, a to konkrétne o lesoch v znení

vyhlášky č. , vyhlášky č. o lesnej hospodárskej evidencii

upravujúca spôsob vykonávania ťažby, zásady vykonávania ťažby. Zvýrazňuje krajský súd,

že ani s použitím výkladových pravidiel podľa ust. nebolo

možné z rokovaní o uzavretí zmluvy produkovaných účastníkmi pred prvostupňovým súdom,

vyvodiť jasnosť a určitosť predmetu kúpnej zmluvy, pričom ani následné správanie sa strán

túto jasnosť do vymedzenia predmetu nevnieslo. Súhlasí preto krajský súd s vysloveným

záverom okresného súdu o neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy v zmysle § 37 ods. 1

. Rovnako súhlasí odvolací súd, že ani samotné vyplatenie zálohy

podľa listinného dôkazu, a to príjmového pokladničného dokladu č. 09/2008 vo väzbe na

výdavkový pokladničný doklad zo dňa 18. 12. 2007 (č. l. 8 spisu) v deň podpisu zmluvy dňa

18. 12. 2007 neurčitosť predmetu zmluvy sám osebe neodstránil. V tejto súvislosti

poukazuje krajský súd i na znenie ust. , podľa znenia ktorého

účastníci sú povinný dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by

mohlo viesť k vzniku rozporov. Práve vada neurčitosti prejavu vôle zmluvných strán vo

vymedzení predmetu tak spôsobila absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmluvy

uzatvorenej medzi účastníkmi v zmysle ust. .

Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke nesprávneho skutkového zistenia

a nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom, ktorý uzavrel, že žalobca nepreukázal

dodanie tovaru žalovanému a prevod vlastníckeho práva, súhlasí krajský súd so záverom

prvostupňového súdu v celom rozsahu. Odvolací súd dodáva a poukazuje na samotné

tvrdenia účastníkov viažuce sa k rokovaniam o uzavretí kúpnej zmluvy a následnej ťažbe

drevnej hmoty, ktorú mal vykonať žalovaný – kupujúci, a to rozpor ohľadne vykonanej

ťažby, keď zástupca žalobcu uvádzal ako osobu splnomocnenú žalovaným na vykonanie

ťažby p. P., pričom žalovaný tvrdil vo vzťahu k osobe p. P. len jeho postavenie ako

sprostredkovateľa obchodu, ale vykonanie ťažby touto osobou a dodanie drevnej hmoty,

popieral. Svedok Ing. J. L. – odborný lesný hospodár, ktorý na základe zmluvy o dielo

uzavretej so žalobcom, vykonával funkciu odborného lesného hospodára a v písomnom

vyjadrení zo dňa 23. 09. 2009 (č. l. 25 spisu) uviedol, že vykonal vyznačenie rubnej ťažby

v JPRL č. 473b na lesnom majetku a zároveň vydal súhlas na vykonanie ťažby č. 1/2008 zo

dňa 1. 2. 2008 v rozsahu 410 ks stromov v drevine a v množstve 326m3 topoľ a 4 m3 vŕba.

Súhlas bol vydaný na meno D. P., ktorá mala prostredníctvom svojej spoločnosti vykonať

ťažbu dreva pre kupujúceho a to spoločnosť P., s. r. o., pričom uviedol, že: „Na

zaevidovanie ťažby dreva som požiadal p. P., manžela p. P.“. Do zápisnice o pojednávaní

pred okresným súdom dňa 27. 1. 2010 (č. l. 73-76 spisu) Ing. J. L. po zákonnom poučení

podľa okrem iného uviedol:

... „Ja som sa koncom januára 2008 stretol v B. s pánom farárom, doviedol ma tam

p. P. a bol účastný toho rozhovoru. Dozvedel som sa tam, že odporca kúpil drevo na koreni.

Ťažbu má vykonať p. P., resp. firma jeho manželky. Tam sme sa potom s navrhovateľom

dohodli na uzavretí zmluvy medzi mnou a navrhovateľom o výkone odborného lesného

hospodára“. Na otázku samosudkyne, či sa niekedy svedok stretol s odporcom alebo jeho

pracovníkom, uviedol: ... „Myslím, že nie. Nespomínam si“. Ďalej uviedol: ... ,,Ja som

komunikoval so štatutárom navrhovateľa a p. P.“. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že

vydal potvrdenie, ako je v spise na č. l. 26 a že sa s kupujúcim nestretol. Konštatoval, že

nevie, kým bolo drevo navozené, fyzicky pri tom nebol, keďže nebolo jeho povinnosťou byť

fyzicky pri výrube a odvoze dreva. Z listinného dôkazu Súhlas na ťažbu dreva zo dňa 16. 1.

2008 s platnosťou do dňa 28. 2. 2008 (č. l. 30 v spojení s č. l. 74 spisu) bolo nepochybné, že

ťažbu mal vykonať subjekt D. P. Výpovede svedkov Ing. J. L. a J. K. nepreukázali existenciu

zmluvného vzťahu medzi žalovaným a p. P., tvrdeného žalobcom, predmetom ktorého bola

ťažba dreva. Je nepochybné, že na to, aby mohol žalovaný ťažiť, musel disponovať

písomným súhlasom odborného lesného hospodára v zmysle

Z. z. vo väzby na ust. , na ktorý poukazoval odvolateľ, pričom

takýto súhlas viažuci sa k žalovanému však preukázaný nebol. Naopak, práve žalovaný

tvrdenia žalobcu vyvracal i s poukazom na e-mailovú komunikáciu zo dňa 15. 12. 2008 (č. l.

66 spisu) so žalobcom, v ktorom sa sám žalobca vyjadril, že vec s p. P. dá do poriadku,

ktorú žalobca nevyvrátil. Sám žalobca nespochybnil skutočnosť, že tovar sa do dispozície

žalovaného nedostal, keďže po uzavretí kúpnej zmluvy komunikoval len s p. P. Pokiaľ

v konaní pred prvostupňovým súdom nebolo tvrdené a ani preukázané udelené

plnomocenstvo žalovaným p. P. v zmysle ust. , nie je možné

jeho samotnú prítomnosť pri rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy bez ďalšieho vyhodnocovať

v rovine oprávnenia vystupovať v mene žalovaného. Dotvrdzuje to i výpoveď svedka Ing. L.,

ktorý potvrdil, že práve p. P. sa ústne hlásil, že uskutoční aj zalesnenie na mieste výrubu.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo preukázané konanie p. P. v zmysle § 31

a nasl. , potom nebolo možné ustáliť, že konal v mene žalovaného.

V konaní tak žalobcom nebolo preukázané, že dodal a reálne previedol vlastnícke právo

k bližšie neurčenému vymedzenému predmetu kúpnej zmluvy na žalovaného. Z vyššie

uvedených dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne

správny podľa s tým, že v podrobnostiach krajský úd na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu odkazuje...»

16. Predmetné rozhodnutie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok

skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery

boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II.

ÚS 4/94, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

17. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje

znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových

postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia

nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť

do právneho názoru krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je

a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

18. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom

prípade sú zlúčiteľné so sťažovateľom označenými právami podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v tejto jej časti ako zjavne neopodstatnenú.

II.C.

K namietanému porušeniu základných práv zaručených

19. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ,

) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné

právo vyplývajúce z , ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný

súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až , resp.

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inak povedané, o prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20

ods. 1 (a aj ods. 4) by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany

všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.

ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich

porušením. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených skutočností a zo záverov odmietol

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

20. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011