Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 395/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátkou

JUDr. A. K. V., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2011

doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu 17. mája 2007 sa

sťažovateľka proti odporcovi domáhala zaplatenia sumy 1 742 866,04 Sk s prísl. z titulu

nezaplatenia zročných faktúr za dodávku tovaru. Keďže v priebehu konania odporca časť

pohľadávky voči sťažovateľke postupne zaplatil, sťažovateľka opakovanými návrhmi

zobrala v časti uhradenej sumy návrh späť, v dôsledku čoho okresný súd sčasti konanie aj

zastavil, avšak podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd tak urobil v nesprávnom rozsahu,

pretože dôsledne nezohľadnil všetky jej podania, z čoho plynuli viaceré nedorozumenia

a nadbytočné výzvy okresného súdu smerujúce k sťažovateľke, aby upresnila výšku ňou

žalovanej sumy.

Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla:

„Správne malo byť zastavené konanie ohľadne istiny 357 198,39 Sk, teda súd

neakceptoval opravu čiastočného späťvzatia návrhu vykonanú navrhovateľom podaním zo

dňa 21. 06. 2007. Rozdiel predstavuje sumu 16 364,88 Sk. Taktiež neakceptoval návrh na

čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 24. 09. 2007. ...

Opakujem, že opätovné výzvy súdu vyplývali len z pochybenia na strane súdu, ktorý

nezohľadnil všetky doručené podania navrhovateľa. ...

Súd rozhodol správne o predmete konania t. j. v súlade s návrhmi navrhovateľa

uznesením -581 zo dňa 17. 06. 2010 až po viac ako troch rokoch.“

Okrem uvedeného sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu tvrdí, že

okresný súd prispel k neprimeranému predĺženiu konania aj tým, že neúčelne využíval

pojednávania, na ktorých nevypočul účastníkov konania, aj keď boli prítomní, a tiež tým, že

opakovane odročoval pojednávania nevyužívajúc pritom procesné prostriedky dané mu

zákonom na zabezpečenie plynulosti konania.

V týchto súvislostiach sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„K pojednávaniu (ktoré sa konalo 24. júna 2009, pozn.) poznamenávam, že na tomto

pojednávaní len súd odovzdal navrhovateľovi odporcom predložené listinné dôkazy (ktoré

už mal k dispozícii pred pojednávaním), bez ďalšieho prejednania veci a bez toho, aby

umožnil prítomným účastníkom vyjadriť sa k meritu veci. Celé pojednávanie trvalo cca

5 minút. ...

Ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 14. 07. 2010 súd opätovne odročil z dôvodu PN

konateľky.

Máme zato, že pokiaľ súd neprejednal na pojednávaní meritórne vec z dôvodu PN

konateľky odporcu, nie je to oprávnený dôvod na to, aby vo veci nekonal, pretože odporca

je právnická osoba, ktorá hoci má aj len jedného konateľa, ktorý je PN, má tento subjekt

ako účastník konania možnosť zabezpečiť účasť na pojednávaní prostredníctvom

zamestnanca povereného štatutárnym orgánom v zmysle ust. ,

alebo štatutárny orgán podľa ust. môže konať prostredníctvom zástupcu, teda

existujú aj iné zákonné možnosti účasti odporcu na pojednávaní.“

Sťažovateľka tak sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote najmä v dôsledku neefektívnej a benevolentnej činnosti

okresného súdu, ktorá, aj napriek opakovaným sťažnostiam na prieťahy v konaní

adresovaným predsedovi okresného súdu, účinne nesmerovala k meritórnemu prejednaniu

a rozhodnutiu v danej veci.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež okrem iného uviedla:

«V priebehu rokov 2009 a 2010 súd síce vytýčil 8 pojednávaní, avšak v dôsledku

laxného postupu súdu, ako aj benevolentnému prístupu súdu k ospravedlneniam odporcu,

bolo napriek pripravenosti navrhovateľa, v celom priebehu súdneho konania od podania

návrhu v roku 2007 uskutočnené len jediné pojednávanie na ktorom súd ani nevypočul vo

veci samej, hoci boli na pojednávaní prítomní a bola zachovaná lehota na prípravu

pojednávania.

Ďalších vytýčených 7 termínov pojednávaní bolo fakticky zmarených z dôvodov na

strane odporcu a postupu súdu. Súd na zabezpečenie prejednania veci nevyužíva

prostriedky, ktoré mu právne predpisy poskytujú.

Vzhľadom k uvedenému má navrhovateľ zato, že postup súdu, aj po opakovaných

urgenciách a sťažnostiach doručených predsedovi súdu, je naďalej postupom, ktorý

spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, dôsledkom ktorých odporcovi vznikol časový priestor

na vykonanie všetkých úkonov súvisiacich s jeho podnikaním a „uprataním majetku“ tak,

aby v prípade, ak bude navrhovateľ v konaní úspešný, jeho nárok bol reálne nevymožiteľný.

Sťažovateľ zdôrazňuje nutnosť včasného výkonu spravodlivosti aj v spojitosti s

vykonávaním dôkazov, keďže plynutím času sa dokazovanie vzhľadom na odstup od udalosti

stáva tak z faktických dôvodov (zánik niektorých inštitúcií, likvidácia dokladov), ako i s

prihliadnutím na ľudský faktor - schopnosť pamätať si významné okolnosti po niekoľkých

rokoch podstatne sťažuje. ...

Súd síce formálne vykazoval určitú činnosť v súdnom konaní. Takáto činnosť však

neviedla k posunu vo objasnení merita veci sporného medzi účastníkmi a nesmerovala k

včasnému rozhodnutiu vo veci samej. Naopak u sťažovateľa viedla k frustrácii ohľadom

možnosti, že jeho právna neistota bude v primeranom čase súdom odstránená a nestalo sa

tak doposiaľ.

Sťažovateľ týmto konštatuje, že konaním okresného súdu vo veci od podania návrhu v

roku 2007 doposiaľ (t. j. materiálna nečinnosť viac takmer 4 roky bez vydania

právoplatného rozhodnutia a meritórneho prejednania veci), došlo k prieťahom v konaní v

dôsledku čoho došlo postupom zo strany okresného súdu k porušeniu jeho základného

práva upraveného v a práva vyplývajúceho z ust. v

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo spoločnosti A., s. r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod

spisovou značkou porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje v konaní vedenom pod sp. značkou 36

Cb/198/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti A., s. r. o... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

(slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť spoločnosti A., s. r. o. trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. K. V., advokátky so sídlom v R... do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.

, , , ).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vyžiadaného súdneho spisu pre posúdenie prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

.

Žalobou podanou okresnému súdu 23. mája 2007 sa sťažovateľka domáhala od

žalovaného zaplatenia sumy 1 742 866,04 Sk s prísl. z dôvodu čiastočného nezaplatenia

zročných faktúr, pričom konanie o tomto návrhu bolo okresným súdom najprv vedené pod

sp. zn. . Dňa 12. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila

súdny poplatok za žalobu. Podaním doručeným okresnému súdu 21. júna 2007 sťažovateľka

zobrala čiastočne žalobu späť z dôvodu čiastočného uhradenia žalovanej sumy žalovaným

po podaní žaloby a 25. júna 2007 sťažovateľka opäť zobrala čiastočne žalobu späť z dôvodu

čiastočného uhradenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby. Dňa 28. júna 2007

sťažovateľka uhradila súdny poplatok a 8. augusta 2007 okresný súd previedol vec z registra

„Rob“ do registra „Cb“ pod sp. zn. .

Podaním doručeným okresnému súdu 6. septembra 2007 sťažovateľka opäť zobrala

čiastočne žalobu späť z dôvodu čiastočného uhradenia žalovanej sumy žalovaným po

podaní žaloby a 3. októbra 2007 okresný súd uznesením čiastočne zastavil konanie, pričom

4. októbra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v zmysle svojich späťvzatí upravila

svoju žalobu. Dňa 8. októbra 2007 sťažovateľka opäť zobrala čiastočne žalobu späť

z dôvodu čiastočného uhradenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby a 15. októbra

2007 sťažovateľka upravila výšku žalovanej sumy.

Proti uzneseniu z 3. októbra 2007 o čiastočnom zastavení konania, a to proti výroku,

ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sťažovateľke trovy konania, podal žalovaný

26. novembra 2007 odvolanie a 3. decembra 2007 sťažovateľka urgovala konanie vo veci.

Uznesením z 11. februára 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku (odvolanie nepodala

sťažovateľka ale žalovaný, pozn.), aby odstránila nedostatky odvolania a aby uviedla, čo

ním sleduje. Dňa 4. marca 2008 sa sťažovateľka vyjadrila k sporu a 8. apríla 2008 okresný

súd predložil spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením

sp. zn. z 27. novembra 2008 potvrdil uznesenie okresného súdu z 3. októbra

2007 vo výroku o trovách, a 3. decembra 2008 bol spis vrátený z krajského súdu späť

okresnému súdu.

Okresný súd 18. decembra 2008 nariadil pojednávanie na 11. marec 2009

a uznesením z 19. decembra 2008 okresný súd poučil účastníkov konania o ich procesných

právach a súčasne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Dňa 23. februára 2009

okresný súd z dôvodu „mimoriadnej dovolenky sudcu“ zmenil nariadený termín

pojednávania z 11. marca 2009 na 24. jún 2009. Žalovaný sa 22. júna 2009 vyjadril

k žalobe.

Pojednávanie konané 24. júna 2009 bolo po vypočutí právnych zástupkýň obidvoch

účastníkov konania a potom, ako sťažovateľka predložila aktualizovaný zoznam svojich

pohľadávok voči žalovanému, odročené na 18. november 2009 pre účely predloženia

návrhov na ďalšie dokazovanie účastníkmi konania. Dňa 19. októbra 2009 sťažovateľka

predložila svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného z 22. júna 2009. Žalovaný

16. novembra 2009 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o jeho

odročenie a o nariadenie nového termínu pojednávania, súčasne sa písomne ospravedlnila aj

právna zástupkyňa žalovaného. Pojednávanie konané 18. novembra 2009 bolo z dôvodu

neprítomnosti účastníkov (právna zástupkyňa sťažovateľky tiež neprišla potom, ako jej

okresný súd telefonicky oznámil, že žalovaný a jeho právna zástupkyňa sa ospravedlnili)

odročené na 10. marec 2010. Dňa 26. novembra 2009 sťažovateľka urgovala postup

v konaní a 9. marca 2010 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom

na 10. marec 2010 z dôvodu práceneschopnosti svojej konateľky. Pojednávanie konané

10. marca 2010 bolo z dôvodu neprítomnosti žalovaného odročené na 31. marec 2010.

Z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu okresný súd 29. marca 2010 zmenil termín

pojednávania z 31. marca 2010 na 14. apríl 2010. Dňa 13. apríla 2010 žalovaný opäť

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 14. apríl 2010 z dôvodu

práceneschopnosti svojej konateľky.

Pojednávanie konané 14. apríla 2010 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov

konania odročené na 2. jún 2010 a 19. apríla 2010 sťažovateľka podala predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Žalovaný 1. júna 2010 opäť ospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 2. jún 2010 z dôvodu práceneschopnosti

svojej konateľky, a preto okresný súd pojednávanie konané 2. júna 2010 odročil na 14. júl

2010 a súčasne mimo pojednávania okresný súd vypočul konateľa sťažovateľky a tiež jej

právnu zástupkyňu, ktorá navrhla nariadiť vo veci znalecké dokazovanie.

Žalovaný 3. júna 2010 ospravedlnil svoju neúčasť aj na pojednávaní nariadenom na

2. jún 2010 z dôvodu práceneschopnosti svojej konateľky a 4. júna 2010 okresný súd žiadal

žalovaného, aby oznámil, či ho v súdnom konaní zastupuje aj nejaký právny zástupca,

a súčasne žiadal ošetrujúcu lekárku konateľky žalovaného, aby oznámila, či jej zdravotný

stav bránil jej účasti na pojednávaniach. Dňa 14. júna 2010 ošetrujúca lekárka konateľky

žalovaného oznámila, že jej zdravotný stav jej bránil zúčastniť sa pojednávania a súčasne

sťažovateľka svojím podaním upravila žalobný návrh. Uznesením zo 17. júna 2010 okresný

súd pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle návrhu sťažovateľky a 13. júla 2010

okresný súd mailom oznámil sťažovateľke, že žalovaný sa ospravedlnil z účasti na

pojednávaní nariadenom na 14. júl 2010. Pojednávanie konané 14. júla 2010 bolo z dôvodu

neprítomnosti účastníkov konania, ako aj z dôvodu potreby nariadiť znalecké dokazovanie

okresným súdom odročené na neurčito.

Dňa 15. júla 2010 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby oznámili, aké otázky

chcú položiť súdnemu znalcovi z odboru účtovníctva, zároveň sťažovateľka urgovala

rýchlosť konania. Sťažovateľka 10. augusta 2010 oznámila otázky pre súdneho znalca

a žalovaný tak učinil 2. septembra 2010. Uznesením z 20. septembra 2010 okresný súd

nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, avšak 14. októbra 2010

ustanovená súdna znalkyňa oznámila, že z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nemôže

vypracovať znalecký posudok, preto okresný súd uznesením z 20. októbra 2010 zmenil

osobu ustanoveného súdneho znalca a 23. novembra 2010 okresný súd zaslal spis súdnej

znalkyni pre účely spracovania posudku. Ustanovená súdna znalkyňa 4. apríla 2011 žiadala

o predĺženie lehoty na vypracovanie a predloženie znaleckého posudku do „konca júna

2011“ a uznesením zo 6. mája 2011 okresný súd predĺžil znalkyni lehotu na predloženie

znaleckého posudku do 30. júna 2011. Dňa 14. júla 2011 okresný súd telefonicky zisťoval

u znalkyne stav znaleckého dokazovania, pričom znalkyňa oznámila, že spis neobsahuje

dostatočné podklady na spracovanie posudku a bude potrebné žiadať od účastníkov ďalšie

podklady.

Spisový materiál okresného súdu vedený pod sp. zn. sa v čase prijatia

tohto rozhodnutia stále nachádzal u súdnej znalkyne.

Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

označených práv ani nie tak v súvislosti s nekonaním okresného súdu v jej veci, ale skôr

v súvislosti s neefektívnym postupom okresného súdu. Neefektívnosť v postupe okresného

súdu sťažovateľka vidí v tom, že okresný súd uznesením z 3. októbra 2007 rozhodol

v nesprávnom rozsahu o čiastočnom zastavení konania, pretože toto zastavenie

nekorešpondovalo s podaniami sťažovateľky, takže v dôsledku toho okresný súd

opakovanými výzvami adresovanými sťažovateľke na úpravu predmetu konania neúmerne

predlžoval konanie. Sťažovateľka tiež namieta, že okresný súd neefektívne využíval

pojednávania, keď napr. na pojednávaní konanom 24. júna 2009 okresný súd podľa

sťažovateľky vôbec nedal účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k veci. Napokon podľa

sťažovateľky okresný súd na urýchlené vedenie konania dostatočne nevyužil procesné

prostriedky dané mu zákonom.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd v prvom rade pripomína aj

zásadu „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži svoje práva“), ktorá zdôrazňuje aj vlastné

pričinenie sa pri ochrane svojich práv a ktorá vyžaduje, aby aj sťažovateľka sama sledovala

svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich

ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že sťažovateľka musí využiť

prostriedky, ktoré jej na ochranu jej práv poskytuje zákon (napr. ).

V danom prípade bola sťažovateľka v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

kvalifikovane právne zastúpená, takže pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu

z 3. októbra 2007, ktorým okresný súd čiastočne zastavil konanie a ktorého nesprávnosť

s dopadom na celé konanie sťažovateľka okresnému súdu vyčíta, ústavný súd podotýka, že

sťažovateľka mohla túto ňou tvrdenú nesprávnosť v tomto uznesení odvrátiť, resp. domáhať

sa jej nápravy už po vydaní tohto uznesenia, a to podaním odvolania voči nemu, čo však

sťažovateľka neurobila, takže v tejto súvislosti sťažovateľka nemôže prenášať aj svoju

zodpovednosť výlučne iba na okresný súd.

Obdobne ústavný súd zistil, že na pravde sa nezakladá ani tvrdenie sťažovateľky, že

by okresný súd na pojednávaní konanom 24. júna 2009 nedal účastníkom konania možnosť,

aby sa vyjadrili k veci. Ústavný súd zistil, že na predmetnom pojednávaní boli okresným

súdom riadne vypočuté právne zástupkyne obidvoch účastníkov konania.

Pokiaľ ide o ostatný postup okresného súdu, ústavný súd v tomto postupe nezistil

žiadne významnejšie 4 mesiace presahujúce obdobie nečinnosti, ktoré by bolo možné po

prijatí veci na ďalšie konanie kvalifikovať ako zbytočný prieťah v zmysle ústavnej

požiadavky vyjadrenej v a dohovoru.

Ústavný súd tiež poznamenáva, že v súvislosti s hodnotením sťažovateľkou

namietaného postupu okresného súdu dobu, počas ktorej v predmetnej veci konal odvolací

krajský súd, nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu.

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011