Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 141/2011
PDF · 156.58 KB
No categories available
II. ÚS 141/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa
Mészárosa o sťažnosti spoločnosti G., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. RNDr. P. K.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 8/2009 z 8. júla
2010 takto
rozhodol:
Sťažnosti spoločnosti G., a. s., n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 141/2011-22 zo 6. apríla 2011 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť spoločnosti G., a. s., B. (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. RNDr. P. K., B., vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 1 S 8/2009 z 8. júla 2010 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ bol v konaní vedenom krajským súdom pod
sp. zn. 1 S 8/2009 žalobcom proti Hlavnému banskému úradu v B. (ďalej len „žalovaný“),
za účasti S., s. r. o., B., vo veci vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.
1352-2523/2008, rozhodnutia Obvodného banského úradu v B. (ďalej len „obvodný banský
úrad“) sp. zn. 678-2826/2008, obvodného banského úradu sp. zn. 678-999/465/Ba-Go/2008
a obvodného banského úradu sp. zn. 1221-2064/Bo-Go/2008. Krajský súd rozhodol vo veci
žalovaného vedenej pod sp. zn. 1352-2523/2008 z 18. novembra 2008 a vo veci obvodného
banského úradu vedenej pod sp. zn. 678-2826/2008 z 29. septembra 2008 tak, že zrušil tieto
rozhodnutia správnych orgánov. Nerozhodol však o ostatných ním napadnutých
rozhodnutiach, ktoré boli taktiež predmetom žaloby a nároku na ich rozhodnutie.
Rozhodnutie aj o týchto dvoch rozhodnutiach správneho orgánu mali a majú pre neho
zásadný význam a súvisia s rozhodnutiami, o ktorých krajský súd rozhodol. Uviedol, že
nenapáda rozhodnutie krajského súdu v tej časti, ktorou rozhodol o jeho nárokoch
uplatnených v správnej žalobe, napáda len tú časť rozhodnutia tohto súdu, v ktorej nebolo
rozhodnuté o jeho ďalších nárokoch, a preto žiadal, aby ústavný súd vydal vo veci tento
nález:
„1. Základné právo spoločnosti G., a. s., na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1
a 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nerozhodnutím o tej časti žaloby,
ktorou sa spoločnosť domáhala zrušenia oznámenia Obvodného banského úradu v B.
o zániku oprávnenia sťažovateľa na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore
P. – bituminózne horniny č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 3.4.2008 a oznámenia
Obvodného banského úradu v B. – doplnenia č. 1221-2064/465/Bo-Go/2008 zo dňa
18.7.2008 v ktorom bol určený nový deň zániku oprávnenia sťažovateľa na dobývanie
výhradného ložiska, porušené bolo.
2. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby rozhodol o tej časti
žaloby, ktorou sa spoločnosť domáhala zrušenia oznámenia Obvodného banského úradu
v B. o zániku oprávnenia sťažovateľa na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom
priestore P. – bituminózne horniny č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 3.4.2008
a oznámenia Obvodného banského úradu v B. – doplnenia č. 1221-2064/465/Bo-Go/2008
zo dňa 18.7.2008, v ktorom bol určený nový deň zániku oprávnenia sťažovateľa na
dobývanie výhradného ložiska,
alebo,
ak ústavný súd dospeje k záveru, že od rozhodnutia o opomenutej časti právnej veci
sú závislé aj výroky, ktoré sťažnosťou neboli dotknuté, ústavný súd zrušil celý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti G., a. s., trovy
právneho zastúpenia v sume 260,88 EUR... na účet jej právneho zástupcu JUDr. RNDr. P.
K. ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
3. Krajský súd na základe výzvy ústavného súdu z 27. apríla 2011 na vyjadrenie
k prijatej sťažnosti sa do rozhodnutia ústavného súdu písomne nevyjadril. Sťažovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavnému súdu listom zo 4. mája 2011 oznámil,
že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
4. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od
ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia označených práv podľa ústavy
a dohovoru.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Namietaným rozhodnutím krajský súd rozhodol vo veci správnej žaloby sťažovateľa
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu tak, že zrušil oznámenie
žalovaného o vybavení sťažnosti sp. zn. 1352-2523/2008 z 18. novembra 2008, ako aj
rozhodnutie obvodného banského úradu sp. zn. 678-2826/2008 z 29. septembra 2008.
Nerozhodol však vo veci ďalších rozhodnutí, ktorých nezákonnosť sťažovateľ namietal
a zrušenie ktorých navrhoval. Rozsudok krajského súdu obsahoval poučenie, že proti nemu
nie je prípustné odvolanie.
Významnou podmienkou ústavného súdu limitujúcou jeho rozhodovaciu právomoc
v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v citovanom čl. 127
ods. 1 ústavy je, že o ochrane základných práv alebo slobôd sťažovateľa, porušenie ktorých
pred ústavným súdom namieta, nerozhoduje iný súd (princíp subsidiarity).
Podmienkou konania o ústavnej sťažnosti je aj vyčerpanie opravných a iných
právnych prostriedkov, ktoré zákon účinne poskytuje na ochranu základných práv a slobôd
a na ktoré je sťažovateľ oprávnený (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Na základe výzvy ústavného súdu z 23. novembra 2010 adresovanej sťažovateľovi,
aby potvrdil informáciu krajského súdu o podaní odvolania proti namietanému rozhodnutiu
krajského súdu, sťažovateľ 6. decembra 2010 oznámil, že ide o mylnú informáciu, ktorá
nezodpovedá skutočnosti. Uviedol, že na krajský súd sa obrátil iba z dôvodu podania
správnej žaloby proti „inému, novšiemu rozhodnutiu Hlavného banského úradu č. 184-
2137/2010 zo dňa 27.10.2010“.
Keďže samotný sťažovateľ vyvrátil informáciu o podaní odvolania, v čase, keď
ústavný súd prijímal predmetnú sťažnosť na ďalšie konanie, nemal vedomosť o skutočnosti,
že sťažovateľ spolu s ústavnou sťažnosťou podal aj opravný prostriedok na všeobecnom
súde.
Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd v súčinnosti
s krajským súdom zistil, že sťažovateľ 3. novembra 2011 doručil krajskému súdu podanie
označené ako „žiadosť o zaujatie stanoviska, resp. vydanie rozhodnutia vo veci sp. zn.
1S/8/2009“, ktoré prvostupňový správny súd posúdil podľa jeho obsahu ako odvolanie proti
rozsudku krajského súdu sp. zn. 1 S 8/2009 z 8. júla 2010. Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa
uznesením sp. zn. 5 Sžp 4/2010 z 11. augusta 2011 tak, že odvolanie ako oneskorene
podané odmietol.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ, súc zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom v konaní pred všeobecnými súdmi, podal proti namietanému rozhodnutiu
krajského súdu odvolanie a súčasne sa v tej istej veci obrátil so sťažnosťou na ústavný súd.
Krajský súd odvolanie sťažovateľa spolu so spisom predložil najvyššiemu súdu ako
odvolaciemu súdu, ktorý o odvolaní konal a rozhodol o ňom.
Ústavný súd nie je oprávnený a povinný poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,
v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom
vlastnými dovolenými a Občianskym súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi
(podobne napr. I. ÚS 85/97, II. ÚS 35/02, II. ÚS 78/02). Ak všeobecný súd v súlade
so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 ústavy má aj zákonom vymedzenú
právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody, v takom prípade
ústavný súd s prihliadnutím na princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je
oprávnený vo veci namietaného porušenia základného práva alebo slobody konať (obdobne
Pretože sťažovateľ požiadal ústavný súd o ochranu základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k postupu
a rozhodnutiu krajského súdu v súvislosti s otázkou, ktorá zároveň bola predmetom
odvolacieho konania najvyššieho súdu, nie je v tejto veci daná právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti v tejto veci pripadalo do úvahy odmietnutie
sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, keďže uvedená rozhodná skutočnosť (podanie opravného
prostriedku sťažovateľom) vyšla najavo dodatočne, teda po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.
Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžp 4/2010
z 11. augusta 2011 nebolo predmetom posúdenia ústavného súdu v tomto konaní, keďže
predmetom konania vymedzeným sťažovateľom v petite jeho sťažnosti, ako aj v uznesení
ústavného súdu o jej prijatí bolo namietané porušenie označených práv sťažovateľa
rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 S 8/2009 z 8. júla 2010.
Keďže v uvedenom prípade ústavný súd sťažnosti sťažovateľa nevyhovel, jeho
návrhmi na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu a na priznanie mu úhrady
trov konania sa pri svojom rozhodovaní už nezaoberal (obdobne napr. III. ÚS 30/03,
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2011