Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 141/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa o sťažnosti spoločnosti G., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. RNDr. P. K.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa a 2

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 8. júla

2010 takto

rozhodol:

Sťažnosti spoločnosti G., a. s., n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -22 zo 6. apríla 2011 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť spoločnosti G., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. RNDr. P. K., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a 2 (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 8. júla 2010 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ bol v konaní vedenom krajským súdom pod

sp. zn. žalobcom proti Hlavnému banskému úradu v B. (ďalej len „žalovaný“),

za účasti S., s. r. o., B., vo veci vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.

1352-2523/2008, rozhodnutia Obvodného banského úradu v B. (ďalej len „obvodný banský

úrad“) sp. zn. , obvodného banského úradu sp. zn. 678-999/465/Ba-Go/2008

a obvodného banského úradu sp. zn. 1221-2064/Bo-Go/2008. Krajský súd rozhodol vo veci

žalovaného vedenej pod sp. zn. 1352-2523/2008 z 18. novembra 2008 a vo veci obvodného

banského úradu vedenej pod sp. zn. z 29. septembra 2008 tak, že zrušil tieto

rozhodnutia správnych orgánov. Nerozhodol však o ostatných ním napadnutých

rozhodnutiach, ktoré boli taktiež predmetom žaloby a nároku na ich rozhodnutie.

Rozhodnutie aj o týchto dvoch rozhodnutiach správneho orgánu mali a majú pre neho

zásadný význam a súvisia s rozhodnutiami, o ktorých krajský súd rozhodol. Uviedol, že

nenapáda rozhodnutie krajského súdu v tej časti, ktorou rozhodol o jeho nárokoch

uplatnených v správnej žalobe, napáda len tú časť rozhodnutia tohto súdu, v ktorej nebolo

rozhodnuté o jeho ďalších nárokoch, a preto žiadal, aby ústavný súd vydal vo veci tento

nález:

„1. Základné právo spoločnosti G., a. s., na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a 2 , a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nerozhodnutím o tej časti žaloby,

ktorou sa spoločnosť domáhala zrušenia oznámenia Obvodného banského úradu v B.

o zániku oprávnenia sťažovateľa na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore

P. – bituminózne horniny č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 3.4.2008 a oznámenia

Obvodného banského úradu v B. – doplnenia č. 1221-2064/465/Bo-Go/2008 zo dňa

18.7.2008 v ktorom bol určený nový deň zániku oprávnenia sťažovateľa na dobývanie

výhradného ložiska, porušené bolo.

2. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby rozhodol o tej časti

žaloby, ktorou sa spoločnosť domáhala zrušenia oznámenia Obvodného banského úradu

v B. o zániku oprávnenia sťažovateľa na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom

priestore P. – bituminózne horniny č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 3.4.2008

a oznámenia Obvodného banského úradu v B. – doplnenia č. 1221-2064/465/Bo-Go/2008

zo dňa 18.7.2008, v ktorom bol určený nový deň zániku oprávnenia sťažovateľa na

dobývanie výhradného ložiska,

alebo,

ak ústavný súd dospeje k záveru, že od rozhodnutia o opomenutej časti právnej veci

sú závislé aj výroky, ktoré sťažnosťou neboli dotknuté, ústavný súd zrušil celý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti G., a. s., trovy

právneho zastúpenia v sume 260,88 EUR... na účet jej právneho zástupcu JUDr. RNDr. P.

K. ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

3. Krajský súd na základe výzvy ústavného súdu z 27. apríla 2011 na vyjadrenie

k prijatej sťažnosti sa do rozhodnutia ústavného súdu písomne nevyjadril. Sťažovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavnému súdu listom zo 4. mája 2011 oznámil,

že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

4. Ústavný súd podľa upustil v danej veci od

ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia označených práv podľa

a dohovoru.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Namietaným rozhodnutím krajský súd rozhodol vo veci správnej žaloby sťažovateľa

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu tak, že zrušil oznámenie

žalovaného o vybavení sťažnosti sp. zn. 1352-2523/2008 z 18. novembra 2008, ako aj

rozhodnutie obvodného banského úradu sp. zn. z 29. septembra 2008.

Nerozhodol však vo veci ďalších rozhodnutí, ktorých nezákonnosť sťažovateľ namietal

a zrušenie ktorých navrhoval. Rozsudok krajského súdu obsahoval poučenie, že proti nemu

nie je prípustné odvolanie.

Významnou podmienkou ústavného súdu limitujúcou jeho rozhodovaciu právomoc

v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v citovanom čl. 127

ods. 1 je, že o ochrane základných práv alebo slobôd sťažovateľa, porušenie ktorých

pred ústavným súdom namieta, nerozhoduje iný súd (princíp subsidiarity).

Podmienkou konania o ústavnej sťažnosti je aj vyčerpanie opravných a iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon účinne poskytuje na ochranu základných práv a slobôd

a na ktoré je sťažovateľ oprávnený ( ).

Na základe výzvy ústavného súdu z 23. novembra 2010 adresovanej sťažovateľovi,

aby potvrdil informáciu krajského súdu o podaní odvolania proti namietanému rozhodnutiu

krajského súdu, sťažovateľ 6. decembra 2010 oznámil, že ide o mylnú informáciu, ktorá

nezodpovedá skutočnosti. Uviedol, že na krajský súd sa obrátil iba z dôvodu podania

správnej žaloby proti „inému, novšiemu rozhodnutiu Hlavného banského úradu č. 184-

2137/2010 zo dňa 27.10.2010“.

Keďže samotný sťažovateľ vyvrátil informáciu o podaní odvolania, v čase, keď

ústavný súd prijímal predmetnú sťažnosť na ďalšie konanie, nemal vedomosť o skutočnosti,

že sťažovateľ spolu s ústavnou sťažnosťou podal aj opravný prostriedok na všeobecnom

súde.

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd v súčinnosti

s krajským súdom zistil, že sťažovateľ 3. novembra 2011 doručil krajskému súdu podanie

označené ako „žiadosť o zaujatie stanoviska, resp. vydanie rozhodnutia vo veci sp. zn.

“, ktoré prvostupňový správny súd posúdil podľa jeho obsahu ako odvolanie proti

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 8. júla 2010. Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa

uznesením sp. zn. z 11. augusta 2011 tak, že odvolanie ako oneskorene

podané odmietol.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ, súc zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom v konaní pred všeobecnými súdmi, podal proti namietanému rozhodnutiu

krajského súdu odvolanie a súčasne sa v tej istej veci obrátil so sťažnosťou na ústavný súd.

Krajský súd odvolanie sťažovateľa spolu so spisom predložil najvyššiemu súdu ako

odvolaciemu súdu, ktorý o odvolaní konal a rozhodol o ňom.

Ústavný súd nie je oprávnený a povinný poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,

v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom

vlastnými dovolenými a ustanovenými procesnými úkonmi

(podobne napr. , , ). Ak všeobecný súd v súlade

so všeobecnou právomocou podľa má aj zákonom vymedzenú

právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody, v takom prípade

ústavný súd s prihliadnutím na princíp subsidiarity vyjadrený v nie je

oprávnený vo veci namietaného porušenia základného práva alebo slobody konať (obdobne

).

Pretože sťažovateľ požiadal ústavný súd o ochranu základného práva zaručeného

v a 2 a práva zaručeného v dohovoru vo vzťahu k postupu

a rozhodnutiu krajského súdu v súvislosti s otázkou, ktorá zároveň bola predmetom

odvolacieho konania najvyššieho súdu, nie je v tejto veci daná právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v tejto veci pripadalo do úvahy odmietnutie

sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2

, keďže uvedená rozhodná skutočnosť (podanie opravného

prostriedku sťažovateľom) vyšla najavo dodatočne, teda po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 11. augusta 2011 nebolo predmetom posúdenia ústavného súdu v tomto konaní, keďže

predmetom konania vymedzeným sťažovateľom v petite jeho sťažnosti, ako aj v uznesení

ústavného súdu o jej prijatí bolo namietané porušenie označených práv sťažovateľa

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 8. júla 2010.

Keďže v uvedenom prípade ústavný súd sťažnosti sťažovateľa nevyhovel, jeho

návrhmi na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu a na priznanie mu úhrady

trov konania sa pri svojom rozhodovaní už nezaoberal (obdobne napr. ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011