Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 335/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom

JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -147

z 2. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s. M. (ďalej len „sťažovateľka“), vo

veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -147 z 2. marca 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že bolo porušené jej základné právo

na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces tým spôsobom, že krajský súd svoje

rozhodnutie náležite nezdôvodnil, keďže nedal odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany. Sťažovateľka namieta, že krajský súd

nereagoval na jej v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu uvedené argumenty týkajúce

sa predovšetkým skutočností o oprávnenosti dofakturovania kúpnej ceny o daň z pridanej

hodnoty, o neprípustnosti podania určovacej žaloby, jednostranného vyhodnocovania

argumentov v prospech žalobcu a vytrhávania z kontextu faktov uvádzaných sťažovateľkou.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a ústavného súdu a závery krajského súdu označuje za „unáhlené a predčasné“.

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľky podľa ) na

súdnu ochranu ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozsudku KS KE zo dňa

2. 3. 2011 porušené.

2. Ústavný súd SR v zmysle a zrušuje

rozsudku KS KE zo dňa 2. 3. 2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. KS v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pre JUDr.

M. K. v celkovej sume 314,18 € (dvestodeväťdesiatdva eur) – (suma nie je uvedená v zhode

s číselným vyjadrením, pozn.) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie (napr. , , , ).

5. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 2. marca 2011.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je predovšetkým

poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené

procesné podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť

každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci.

K problematike práva na spravodlivý proces je potrebné uviesť, že okrem prístupu k súdu sa

priznáva aj určitá kvalita súdneho konania, inak povedané, spravodlivý

proces.

Článok 46 ods. 1 a dohovoru je prvotným východiskom pre

zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany zaručenej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ).

6. Ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru pripomína, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s , respektíve

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

7. Krajský súd svojím rozsudkom vo veci č. k. -147 z 2. marca 2011

ako súd odvolací potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -114 zo 7. júna 2010, odmietol odvolanie žalobcu i návrh žalovaného

uvedený v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 23. augusta 2010 proti výroku rozsudku

o vylúčení návrhu na samostatné konanie a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania.

8. Sťažovateľka argumentuje, že odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie,

v odôvodnení napadnutého rozsudku sa zaoberal jednostranne iba argumentmi v prospech

žalobcu, z kontextu naopak vytrhol skutočnosti a fakty, ktoré uviedla sťažovateľka

v odvolaní, v dôsledku čoho považuje závery krajského súdu za unáhlené a predčasné.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti podrobne uvádza skutočnosti, ktoré tvorili predmet

dokazovania už v konaní na okresnom súde a na základe ktorých považovala podané

odvolanie proti rozsudku okresného súdu za odôvodnené, avšak krajským súdom

v napadnutom rozhodnutí o odvolaní nezohľadnené. Sťažovateľka ďalej na podporu svojich

tvrdení, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu jej práva priznaného čl. 46 ods. 1

a dohovoru uvádza judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a ústavného súdu.

9. Argumenty sťažovateľky týkajúce sa nevykonania všetkých potrebných dôkazov

a ich nesprávneho vyhodnotenia považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnené.

Ústavný súd preskúmal odôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu a po

preštudovaní spisu okresného súdu a podrobnom oboznámení sa so všetkými

rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli vo veci vznesené, sa v plnom rozsahu stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu. V napadnutom rozhodnutí krajský

súd uviedol: „Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vzal do úvahy iba

skutočnosti ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť,

ktorá z vykonaných dôkazov by vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je tu logický rozpor v hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp. ktoré vyšli

najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti..., výsledok

hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až

135 , ani jeden uplatnený odvolací dôvod nie je preto daný.“

10. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. mal za

preukázané, že okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil

skutkové a právne závery, ktoré krajský súd považoval za opodstatnené a správne. Ústavný

súd dospel k záveru, že v konaní krajského súdu nedošlo k porušeniu práva na súdnu

ochranu, jeho rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne a bez náležitého odôvodnenia

a preto sťažnosť podľa odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

11. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011