Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 335/2011
PDF · 155.57 KB
No categories available
I. ÚS 335/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2011 prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom
JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Co/225/2010-147
z 2. marca 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla
2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s. M. (ďalej len „sťažovateľka“), vo
veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 5 Co/225/2010-147 z 2. marca 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že bolo porušené jej základné právo
na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces tým spôsobom, že krajský súd svoje
rozhodnutie náležite nezdôvodnil, keďže nedal odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany. Sťažovateľka namieta, že krajský súd
nereagoval na jej v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu uvedené argumenty týkajúce
sa predovšetkým skutočností o oprávnenosti dofakturovania kúpnej ceny o daň z pridanej
hodnoty, o neprípustnosti podania určovacej žaloby, jednostranného vyhodnocovania
argumentov v prospech žalobcu a vytrhávania z kontextu faktov uvádzaných sťažovateľkou.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a ústavného súdu a závery krajského súdu označuje za „unáhlené a predčasné“.
3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky na
súdnu ochranu ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozsudku KS KE 5Co/225/2010 zo dňa
2. 3. 2011 porušené.
2. Ústavný súd SR v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušuje
rozsudku KS KE 5 Co/225/2010 zo dňa 2. 3. 2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. KS v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pre JUDr.
M. K. v celkovej sume 314,18 € (dvestodeväťdesiatdva eur) – (suma nie je uvedená v zhode
s číselným vyjadrením, pozn.) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom
orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa
namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci
predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo
slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
5. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co/225/2010 z 2. marca 2011.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je predovšetkým
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené
procesné podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť
každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci.
K problematike práva na spravodlivý proces je potrebné uviesť, že okrem prístupu k súdu sa
čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania, inak povedané, spravodlivý
proces.
Článok 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je prvotným východiskom pre
zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných
na poskytovanie právnej ochrany zaručenej ústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy
6. Ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru pripomína, že nie je zásadne
oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri
výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s ústavou, respektíve
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto
postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov
len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného
súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 82/04).
7. Krajský súd svojím rozsudkom vo veci č. k. 5 Co/255/2010-147 z 2. marca 2011
ako súd odvolací potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 6 C/89/2008-114 zo 7. júna 2010, odmietol odvolanie žalobcu i návrh žalovaného
uvedený v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 23. augusta 2010 proti výroku rozsudku
o vylúčení návrhu na samostatné konanie a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania.
8. Sťažovateľka argumentuje, že odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie,
v odôvodnení napadnutého rozsudku sa zaoberal jednostranne iba argumentmi v prospech
žalobcu, z kontextu naopak vytrhol skutočnosti a fakty, ktoré uviedla sťažovateľka
v odvolaní, v dôsledku čoho považuje závery krajského súdu za unáhlené a predčasné.
Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti podrobne uvádza skutočnosti, ktoré tvorili predmet
dokazovania už v konaní na okresnom súde a na základe ktorých považovala podané
odvolanie proti rozsudku okresného súdu za odôvodnené, avšak krajským súdom
v napadnutom rozhodnutí o odvolaní nezohľadnené. Sťažovateľka ďalej na podporu svojich
tvrdení, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu jej práva priznaného čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a ústavného súdu.
9. Argumenty sťažovateľky týkajúce sa nevykonania všetkých potrebných dôkazov
a ich nesprávneho vyhodnotenia považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnené.
Ústavný súd preskúmal odôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu a po
preštudovaní spisu okresného súdu a podrobnom oboznámení sa so všetkými
rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli vo veci vznesené, sa v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu. V napadnutom rozhodnutí krajský
súd uviedol: „Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vzal do úvahy iba
skutočnosti ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť,
ktorá z vykonaných dôkazov by vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je tu logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp. ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti..., výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až
135 O. s. p., ani jeden uplatnený odvolací dôvod nie je preto daný.“
10. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 6 C/89/2008 mal za
preukázané, že okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil
skutkové a právne závery, ktoré krajský súd považoval za opodstatnené a správne. Ústavný
súd dospel k záveru, že v konaní krajského súdu nedošlo k porušeniu práva na súdnu
ochranu, jeho rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne a bez náležitého odôvodnenia
a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.
11. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2011