Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 189/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval sťažnosť Ing. arch. L. S., G., zastúpeného advokátom JUDr. P. C.

P., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. arch. L. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb

47/2000 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. arch. L. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Galanta p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. arch. L. S. priznáva náhradu trov konania v sume 310,02 € (slovom tristodesať

eur a dva centy), ktoré j e Okresný súd Galanta p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. P. C. P. do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -18 z 9. júna

2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. arch. L. S. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení

žalovaného je účastníkom preskúmavaného konania o zaplatenie sumy 29.456,85 €

s príslušenstvom, ktoré začalo 12. júla 2000 podaním žalobného návrhu na okresnom súde.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

právoplatne skončené, napriek ním podanej sťažnosti na prieťahy adresovanej

predsedníčke okresného súdu. Sťažovateľ porušenie označených základných práv podľa

a dohovoru videl vo viacerých časových úsekoch, keď okresný súd buď

vôbec nekonal alebo konal neefektívne, najmä v súvislosti so znaleckým dokazovaním

a v celkovej dobe doterajšieho konania, ktoré do podania ústavnej sťažnosti dosiahlo dobu

takmer 11 rokov.

3. Sťažovateľ sa preto domáha, aby ústavný súd vyslovil, že jeho základné právo

garantované a právo podľa dohovoru v označenom konaní

porušené bolo, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu

finančné zadosťučinenie v sume 33 300 € a náhradu trov konania k rukám jeho advokáta.

4. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľ odôvodnil tým, že v dôsledku

dlhotrvajúceho súdneho konania sa nachádza v stave právnej neistoty. Zároveň sťažovateľ

poukázal na to, že v priebehu konania podal voči žalobcovi protinávrh na zaplatenie sumy

42 384,45 € s príslušenstvom, ktorý bol rozhodnutím okresného súdu vylúčený na

samostatné konanie, a to sa prerušilo až do právoplatného skončenia preskúmavaného

konania. Ústavný súd by podľa názoru sťažovateľa mal pri rozhodovaní o primeranom

zadosťučinení prihliadať aj na túto skutočnosť.

5. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti z 21. februára 2011 zhrnula

doterajší priebeh konania s konštatovaním, že vec nie je právoplatne skončená ani po 10

rokoch. Celkovú dobu konania odôvodnila najmä zdĺhavým postupom viacerých znalcov,

ktorí boli v konaní ustanovení, keďže si ani v jednom prípade nesplnili svoju povinnosť

vyplývajúcu z právoplatných uznesení okresného súdu a v stanovenom čase nevypracovali

znalecký posudok. Spisy spolu so znaleckými posudkami vrátili až po urgenciách, uložení

poriadkovej pokuty a dokonca po signalizácii adresovanej na Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky. Zároveň však predsedníčka okresného súdu priznala čiastočnú

nečinnosť súdu, a to v čase od 28. novembra 2001 do 13. marca 2003. V závere

predsedníčka okresného súdu uviedla, že vo veci rozhodovali síce až traja sudcovia, ale táto

skutočnosť nemala vplyv na dĺžku konania, keďže sudcovia potom, ako im bola vec

pridelená, začali vo veci konať.

6. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu k namietaným

prieťahom. Následne ústavný súd pristúpil k prieskumu dĺžky konania z hľadiska tvrdených

porušení ústavne zaručených práv sťažovateľa.

7. Vo vzťahu k namietaným základným právam podľa a dohovoru ústavný

súd konštatuje, že pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn.

, ). Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, nemožno

primeranosť dĺžky civilného konania vyjadriť numericky, v zmysle určenia lehoty jej

trvania, ktorú je vždy potrebné považovať za primeranú a ktorej prekročenie by bez

ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho konania s následkami v podobe

porušenia označených základných práv. Primeranosť dĺžky civilného konania je potrebné

skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle konkrétnych okolností

prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre

Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno

posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ide

o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť,

rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania účastníkov a súdu

v priebehu konania či posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré môžu spôsobiť

prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa v hre,

resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999;

, , alebo ).

8. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd síce konštatuje, že predmetná

vec sa po skutkovej stránke javí zložitejšou, keď rozhodovanie o žalobnom návrhu môže

predstavovať vyšší stupeň zložitosti súvisiaci so znaleckým dokazovaním opodstatnenosti

nároku, ako aj určovaním jeho výšky, avšak zároveň podotýka, že ani charakter

prerokovávanej veci nemôže ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku konania (takmer 11

rokov) len v jednom stupni pred okresným súdom.

9. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe

celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru. Po preskúmaní napadnutého konania ústavný súd

ďalej konštatuje, že okresný súd v priebehu celého konania nepostupoval dôsledne,

neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných

dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. V (ďalej

len „OSP“) je dosť procesných inštitútov, ktorých správne použitie zabezpečí, aby bolo

rozhodnuté bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote (porov. § 6, § 100, § 114,

, a pod. ). Totiž požiadavku, aby ochrana práv bola poskytnutá v primeranej

dobe, netreba osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv

môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale

aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na

ostatných občanov.

10. Ústavný súd reagujúc na argumentáciu predsedníčky okresného súdu uvádza, že

všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku. Je pravdou, že konajúci

súd využil niektoré poriadkové opatrenia vo vzťahu k ustanoveným znalcom na účely

zabezpečenia adekvátnej dĺžky konania, avšak prihliadajúc na celkový priebeh konania

ústavný súd vyhodnotil využitie zákonných poriadkových opatrení okresným súdom za

nedostatočné. Na ťarchu okresného súdu bolo okrem iného posúdené najmä obdobie

nečinnosti od 28. novembra 2001 do 13. marca 2003, keď sa spis nachádzal u znalca bez

toho, aby okresný súd konal a využil relevantný procesný prostriedok smerujúci

k vypracovaniu znaleckého posudku v určenej dobe, a tým aj k zabezpečeniu rýchlosti

konania. Ďalšia neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva aj zo skutočnosti, že na

základe námietky znalca, že nie je v jeho kompetencii vypracovať dodatok k znaleckému

posudku, ktorý sám nevyhotovil, okresný súd uznesením č. k. -423

z 11. októbra 2010 zmenil svoje predošlé uznesenie č. k. -392 zo 7. novembra

2008 tak, že ustanovený znalec nie je už povinný vypracovať dodatok k pôvodnému

znaleckému posudku iného znalca, ale je povinný vypracovať nový znalecký posudok.

Ústavný súd hodnotí tento postup okresného súdu ako nesústredenú činnosť, ktorá taktiež

prispela k celkovej neúmernej dĺžke konania. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní

môže teda dôjsť nielen samotným nekonaním príslušného súdu (sudcu), ale aj takou jeho

neefektívnou činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho

konania, čiže k právoplatnému rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru nestačí, aby súd vec len

prerokoval alebo vykonal a vykonával rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale

je potrebné, aby vec právoplatne skončil.

11. Pri posudzovaní správania sťažovateľa v priebehu konania ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca sa nedostavili na nariadené

pojednávania 27. februára 2006 a 12. apríla 2006, svoju neúčasť však náležite ospravedlnili

a s prihliadnutím na celkový priebeh konania nemožno túto neúčasť považovať za zásadnú

pre vplyv na celkovú dĺžku konania. Správanie sťažovateľa možno inak hodnotiť ako

aktívne a súčinné.

12. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel, že ani

k týmto v konaní nedošlo. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, aký

význam má pre sťažovateľa predmetné konanie. V daných okolnostiach prípadu ústavný súd

prihliadol aj na to, že na okresnom súde je začaté iné konanie, ktoré bolo prerušené do

právoplatného skončenia preskúmavaného konania a v ktorom sa sťažovateľ v procesnom

postavení žalobcu domáha zaplatenia sumy 42 384,45 € s príslušenstvom, ktorá je potrebná

na výkon jeho ďalšej podnikateľskej činnosti. Preto sťažovateľ právom žiadal o urýchlené

skončenie veci a nastolenie právnej istoty.

13. Pri zvážení všetkých už uvedených kritérií ústavný súd dospel k záveru, že

doterajším neefektívnym postupom okresného súdu a celkovou dĺžkou konania došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

14. V nadväznosti na prvý bod výroku nálezu a v záujme efektívnosti poskytnutej

ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému

súdu podľa a konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže

ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa

náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd dospel k záveru, že iba

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Vzhľadom na povahu

veci a celkovú dĺžku konania ústavný súd považuje v danom prípade sumu 3 000 € za

zodpovedajúcu primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú zatiaľ

utrpel; nad túto sumu návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku).

16. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

17. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešného sťažovateľa.

Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 012,42 €, keď za základ

pre výpočet tarifnej odmeny považoval hodnotu sporu v namietanom konaní pred okresným

súdom. Ústavný súd k tomu uvádza, že konanie pred ústavným súdom vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

nemožno stotožniť s predmetom konania na okresnom súde, tak ako to učinil sťažovateľ pri

výpočte náhrady trov konania, a nemožno ho ani oceniť peniazmi. S poukazom na § 36

ods. 2 a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 310,02 € (1 úkon právnej pomoci v roku 2010 - prevzatie

a príprava zastúpenia podľa plnej moci z 11. novembra 2010 po 120,23 € + 7,21 € paušálna

náhrada hotových výdavkov a 1 úkon v roku 2011 - spísanie ústavnej sťažnosti po 123,50 €

+ 7,41 € paušálna náhrada hotových výdavkov, spolu 258,35 € + 51,67 € DPH). Priznanú

náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

18. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011