Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 402/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. U., I., a P. K., Š., zastúpených advokátom

JUDr. J. K., Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na obhajobu podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd opatrením

Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo 16. júna 2011 o ustanovení náhradného

obhajcu a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. U. a P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2011

doručená sťažnosť M. U. a P. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na obhajobu podľa

(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) opatrením

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. júna 2011

o ustanovení náhradného obhajcu.

Proti sťažovateľom je okresným súdom pod sp. zn. vedené trestné

stíhanie pre prípravu trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 13 ods. 1 k

a (ďalej len „Trestný

zákon“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že prvé verejné zasadnutie, ktorého predmetom malo

byť predbežné prejednanie obžaloby vo veci sťažovateľov, bolo stanovené na 28. október

2011. Toto bolo odročené na základe žiadosti obhajcu sťažovateľov. Ďalší termín verejného

zasadnutia bol určený na 3. marec 2011. O odročenie tohto verejného zasadnutia požiadal

obhajca sťažovateľov žiadosťou z 28. februára 2011.

Ďalší termín verejného zasadnutia bol okresným súdom stanovený na 16. jún 2011,

pričom obhajca sťažovateľov 9. júna 2011 „ako poslanec MsZ T. dostal vo večerných

hodinách pozvánku na Zasadnutie MsZ T. na deň 16.06.2011 o 10,00 hod“.

Obhajca sťažovateľov následne 10. júna 2011 zaslal okresnému súdu žiadosť

o odročenie verejného zasadnutia, pričom túto odôvodnil zasadnutím „MsZ T., kde ako

poslanec a predseda komisie, predkladám materiály na schválenie Mestskému

zastupiteľstvu T. a o 09,00 hod. je zvolaný vždy pred zasadnutím MsZ poslanecký klub

v budove MsÚ T.“.

Okresný súd prostredníctvom telefaxu 15. júna 2011 obhajcovi sťažovateľov

oznámil, že jeho ospravedlnenie neakceptuje. Obhajca sťažovateľov sa pojednávania

z časových dôvodov nezúčastnil, v dôsledku čoho bolo verejné zasadnutie odročené.

Okresný súd zároveň uznesením podľa Trestný

poriadok (ďalej len „“) uložil obhajcovi sťažovateľov poriadkovú pokutu

vo výške 500 € a následne opatrením ustanovil sťažovateľom náhradných obhajcov podľa

a .

Podľa názoru sťažovateľov opatrením o ustanovení náhradných obhajcov došlo

k porušeniu ich práva na obhajobu, preto navrhli, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto

nálezom:

„Základné právo obž. M. U. a P. K. na obhajobu, vyjadrenú v

SR, čl. 40 ods. 3 listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b, c/ dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd a práva na obhajobu , bolo Opatrením

OS Trenčín, sp. zn.: zo dňa 16.06.2011 o ustanovení náhradného obhajcu,

porušené.

Opatrenie OS Trenčín, sp. zn.: zo dňa 16.06.2011 o ustanovení

náhradných obhajcov, sa zrušuje.

OS Trenčín je povinný uhradiť obž. M. U. a P. K. trovy konania v sume 123,50 € + r.

p. 7,41 € = 130,91 € x 20% (26,18 €) = 157,09 € na účet ich právneho zástupcu

JUDr. J. K.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťoval, či nie

sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej príčinnej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej

strane a namietaným konaním, rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci

do takého práva alebo slobody na strane druhej. Za zjavne neopodstatnenú preto možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , , ).

Sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namietali porušenie svojho

základného práva na obhajobu podľa a listiny a práv podľa

čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru, pričom hneď v úvode musí ústavný súd konštatovať,

že aj keď sťažovatelia namietajú porušenie (v intenciách ) svojich práv,

v skutočnosti sa rozhodujúca časť odôvodnenia sťažnosti zameriava iba na polemiku –

zjavne ich obhajcu – s postupom okresného súdu pokiaľ, ide o jeho ospravedlnenia sa

z neúčasti na verejných pojednávaniach, a jej súvislosť s namietaným porušením práv

sťažovateľov, či už priamu, alebo nepriamu, možno v tom len ťažko nájsť.

Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti navrhli vysloviť tiež porušenie práva

na obhajobu podľa . Ústavný súd s ohľadom na vymedzenie

svojho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ústavnosti v a právomoci

vo vzťahu k rozhodovaniu o predmete individuálnej sťažnosti podľa ,

ako aj s ohľadom na premietnutie sťažovateľmi namietaného porušenia práva na obhajobu

upraveného v v označených článkoch , listiny

a dohovoru ustálil predmet konania tak, ako je vyjadrený v záhlaví tohto uznesenia

a namietaným porušením sa osobitne nezaoberal.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

tieto minimálne práva: b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú.

Podľa ak je dôvodná obava, že by mohlo byť

zmarené hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre neprítomnosť ustanoveného

alebo zvoleného obhajcu, môže byť obvinenému popri zvolenom alebo ustanovenom

obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.

Podľa náhradný obhajca má rovnaké práva

a povinnosti ako obhajca zvolený alebo ustanovený, na hlavnom pojednávaní alebo

verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného alebo

ustanoveného obhajcu.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľov na obhajobu podľa čl. 50

ods. 3 , listiny a a dohovoru ustanovením

náhradného obhajcu opatrením súdu ústavný súd už v minulosti konštatoval, že

ustanovením náhradného obhajcu na základe opatrenia v trestnom konaní v medziach

upraveného zákonného sudcovského uváženia všeobecný súd nemôže porušiť základné

právo sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdom (napr. ,

).

Podľa opakovane judikovaného názoru ústavného súdu „inštitút náhradného

obhajcu je osobitný inštitút trestného práva procesného, ktorý súvisí so vznikom situácie, v

ktorej dochádza k snahe o marenie účelu trestného konania zo strany obvineného ako jednej

z procesných strán... Ustanovenie obhajcu z úradnej moci aj proti vôli obvineného však nie

je v rozpore s dohovorom, ak si to vyžadujú záujmy spravodlivosti. Je preto primerané

a spravodlivé, aby riadny výkon súdnictva nebol ohrozovaný takými okolnosťami, ktoré

samotný štát ako procesná strana nemôže ovplyvniť. Sem spadajú nielen snahy obvineného

vyhnúť sa dôsledkom spojeným s trestným stíhaním, t. j. konanie nesúce znaky procesnej

obštrukcie, ale aj snahy sledujúce mimoprocesné ciele. Takýmto javom, ktoré na úkor štátu

ako procesnej strany zreteľne vybočujú z ústavne chránených procesných zásad, ako aj

z rámca štátu ako právneho štátu je však potrebné čeliť.“ ()

Sťažovatelia vo svojej žiadosti nijakým spôsobom nepreukázali, že by v danom

prípade došlo zo strany okresného súdu k ustanoveniu náhradných obhajcov v rozpore

s citovanými ustanoveniami . Zo znenia týchto ustanovení je zrejmé, že

sťažovateľom boli náhradní obhajcovia v uvedenom konaní ustanovení zo zákonom

predpokladaného dôvodu, ktorým bola hrozba zmarenia verejného zasadnutia v dôsledku

neprítomnosti zvoleného obhajcu, pričom potreba ustanovenia náhradného obhajcu bola

v tomto prípade zvýraznená aj skutočnosťou, že na základe žiadostí zvoleného obhajcu bolo

verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby už trikrát odročené (28. októbra

2010, 3. marca 2011 a 16. júna 2011). V tejto súvislosti ústavný súd tiež zdôrazňuje, že

postup súdneho orgánu (v tomto prípade okresného súdu), ktorý koná v súlade

s procesnoprávnymi predpismi konania v trestnoprávnej veci (§ 40a ods. 1 a 2 Trestného

poriadku), nie je možné považovať za porušenie základného práva alebo slobody fyzickej

osoby ako účastníka súdneho konania podľa až (napr. ).

Napokon k tomu ústavný súd už len fakticky poznamenáva, že napriek prezentovanému

nesúhlasu sťažovateľov s napadnutým opatrením okresného súdu sa ustanovením

náhradných obhajcov právo na obhajobu skôr rozširuje, než obmedzuje.

V intenciách uvedeného ústavný súd nevidí ani možnosť vyslovenia zásahu do práv

sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovatelia porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru

vo svojej sťažnosti namietali totiž iba v súvislosti s tvrdeným porušením ich práva

na obhajobu a žiadne iné skutočnosti nasvedčujúce jeho porušeniu neuviedli a nevyplývajú

ani z obsahu odôvodnenia sťažnosti.

Keďže ústavný súd nezistil v postupe a namietanom rozhodnutí okresného súdu

porušenie označených základných práv zaručených a práv zaručených dohovorom

a listinou, odmietol sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú

(napr. , , , , ).

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2011