Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 399/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra

2011 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou H., spol. s r. o., B., konajúcou advokátom Mgr. J. H., vedené

pod sp. zn. , , , , Rvp

2431/2011, , a sp. zn. , vo veci namietaného

porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 CoE

327/2010 z 31. marca 2011, sp. zn. z 31. marca 2011, sp. zn. 43 CoE

109/2011 zo 7. apríla 2011, sp. zn. z 20. júna 2011, sp. zn. 42 CoE

18/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn. 41 CoE

141/2011 z 31. mája 2011 a sp. zn. z 10. mája 2011 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

Rvp 2256/2011, , , , , Rvp

2440/2011 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 31. augusta

2011, 20. a 21. septembra 2011 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 31. marca 2011, sp. zn. z 31.

marca 2011, sp. zn. zo 7. apríla 2011, sp. zn. z 20.

júna 2011, sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn. z 31. mája

2011, sp. zn. z 31. mája 2011 a sp. zn. z 10. mája

2011 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou, ktorá

sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.

Na základe zmlúv o úvere uzavretých v období od júla 2005 až do augusta 2008 poskytla

viacerým fyzickým osobám (dlžníkom) úvery vo výške od 165,97 € do 2 655,51 €, ktoré

spolu s ďalšími poplatkami boli dlžníci povinní vrátiť v 9 až 12 mesačných splátkach.

Keďže dlžníci neuhradili niekoľko po sebe idúcich splátok, dostali sa do omeškania so

splácaním úveru, čím sa tento stal v zmysle podmienok úveru okamžite splatným.

Sťažovateľka opakovane vyzvala dlžníkov na úhradu úveru. Keďže dlžníci neuhradili dlžné

čiastky, začala sťažovateľka rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom zriadeným

zriaďovateľom S. a. s., B., v súlade s rozhodcovskou dohodou uzavretou medzi

sťažovateľkou a dlžníkmi. Rozhodcovské konanie skončilo vydaním nálezov

rozhodcovského súdu, ktoré majú podľa názoru sťažovateľky povahu exekučného titulu.

2.1. Vo veci vedenej pod sp. zn. bola 28. mája 2009 spísaná pred

súdnym exekútorom zápisnica (alebo návrh) na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor

následne na základe poverenia udeleného Okresným súdom Lučenec (ďalej len „okresný

súd“) 11. februára 2010 začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Okresný súd

z vlastného podnetu ex officio bez akéhokoľvek dokazovania či predchádzajúcej výzvy

uznesením sp. zn. z 11. októbra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 31. marca 2011 tak, že

potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne a právne správne.

2.2. Vo veci vedenej pod sp. zn. bola 7. mája 2009 spísaná pred

súdnym exekútorom zápisnica (alebo návrh) na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor

následne na základe poverenia udeleného okresným súdom 11. februára 2010 začal nútený

výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Okresný súd z vlastného podnetu ex officio bez

akéhokoľvek dokazovania či predchádzajúcej výzvy uznesením sp. zn.

z 8. októbra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti tomuto

uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 31. marca 2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného

súdu ako vecne a právne správne.

2.3. Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 12. augusta 2006 podaný návrh

na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne na základe poverenia udeleného okresným

súdom 22. februára 2007 začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Sťažovateľka

podala 27. augusta 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol poverený jej

vykonaním. Okresný súd z vlastného podnetu ex officio bez akéhokoľvek dokazovania či

predchádzajúcej výzvy uznesením sp. zn. z 25. januára 2011 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň týmto uznesením neudelil súhlas na

zmenu súdneho exekútora. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. zo 7. apríla

2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne a právne správne.

2.4. Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 21. augusta 2006 podaný návrh

na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne na základe poverenia udeleného okresným

súdom 27. septembra 2006 začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Sťažovateľka

podala 27. augusta 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol poverený jej

vykonaním. Okresný súd z vlastného podnetu ex officio bez akéhokoľvek dokazovania či

predchádzajúcej výzvy uznesením sp. zn. z 27. januára 2011 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O zmene súdneho exekútora okresný súd

nerozhodol. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 20. júna 2011 tak, že

potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne a právne správne.

2.5. Vo veci vedenej pod sp. zn. bola 7. mája 2009 spísaná pred

súdnym exekútorom zápisnica (alebo návrh) na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor

následne na základe poverenia udeleného okresným súdom 26. októbra 2009 začal nútený

výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Okresný súd z vlastného podnetu ex officio bez

akéhokoľvek dokazovania či predchádzajúcej výzvy uznesením sp. zn.

z 3. novembra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti tomuto

uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 31. mája 2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného

súdu ako vecne a právne správne.

2.6. Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 5. augusta 2006 podaný návrh

na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne na základe poverenia udeleného okresným

súdom 19. septembra 2006 začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Sťažovateľka

podala 16. septembra 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol poverený jej

vykonaním. Okresný súd z vlastného podnetu ex officio bez akéhokoľvek dokazovania či

predchádzajúcej výzvy uznesením sp. zn. z 25. februára 2011 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O zmene súdneho exekútora okresný súd

nerozhodol. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 31. mája 2011 tak, že

potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne a právne správne.

2.7. Vo veci vedenej pod sp. zn. bola 28. novembra 2009 spísaná

pred súdnym exekútorom zápisnica (alebo návrh) na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor

následne na základe poverenia udeleného okresným súdom 12. februára 2010 začal nútený

výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Okresný súd z vlastného podnetu ex officio bez

akéhokoľvek dokazovania či predchádzajúcej výzvy uznesením sp. zn.

z 31. januára 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti tomuto

uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 31. mája 2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného

súdu ako vecne a právne správne.

2.8. Vo veci vedenej pod sp. zn. bola 27. októbra 2009 spísaná pred

súdnym exekútorom zápisnica (alebo návrh) na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor

následne na základe poverenia udeleného okresným súdom 31. decembra 2009 začal nútený

výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Okresný súd z vlastného podnetu ex officio bez

akéhokoľvek dokazovania či predchádzajúcej výzvy uznesením sp. zn.

z 3. novembra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti tomuto

uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 10. mája 2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného

súdu ako vecne a právne správne.

3. Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu boli

porušené jej práva vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru v príčinnej súvislosti s právom podľa

čl. 1 dodatkového protokolu. Krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia

prvostupňových súdov o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení z dôvodu, že exekúciu

nemožno vykonať na základe predloženého rozhodcovského nálezu. Podľa krajského súdu

je rozhodcovská doložka v zmluvách o úvere neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto

bola už od počiatku neplatnou podľa . Dlžníci totiž

nemali možnosť voľby pri výbere spôsobu riešenia sporu. Z uvedeného dôvodu ani

rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemohol byť riadnym exekučným titulom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd označeným uznesením porušil

právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na

ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne

uviedla skutočnosti, ktoré podľa jej názoru mali spôsobiť porušenie jej práv. Sťažovateľka

poukázala na to, že okresný súd tým, že vydal poverenie súdnemu exekútorovi na

vykonanie exekúcie, vyvolal u sťažovateľky legitímne očakávanie vykonania exekúcie voči

majetku dlžníka, a tým ochranu jej majetku. Následne však okresný súd z vlastného

podnetu, t. j. bez podnetu exekútora, sťažovateľky alebo povinného začal konanie

o zastavenie exekúcie, pričom pred začatím tohto konania neposkytol možnosť účastníkom

exekučného konania vyjadriť sa k začatiu konania o zastavení exekúcie. Tým podľa

sťažovateľky bola porušená rovnosť strán. Sťažovateľka tiež namietala vykonanie

dokazovania, ku ktorému došlo z vlastného podnetu bez znalosti vôle strán, keď im nebol

daný priestor na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom a ani možnosť navrhnúť nové

dôkazy, ktoré by mohli zmeniť rozhodnutie o zastavení exekúcie. Sťažovateľka na podporu

svojich tvrdení interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu,

poukázala aj na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti uvedené v sťažnostiach sťažovateľka navrhla,

aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že napadnutými uzneseniami boli porušené

označené práva sťažovateľky, napadnuté uznesenia zruší, prizná sťažovateľke primerané

finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

7. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

Spoločné prerokovanie veci

8. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , , , ,

Rvp 2432/2011, a sp. zn. , a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

Namietané porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať

zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade

so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

11. Po oboznámení sa s obsahom námietok sťažovateľky, skutkovým stavom

v prejednávaných sťažnostiach, ako aj skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými

v napadnutých uzneseniach dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosti sú zjavne

neopodstatnené. Táto skutočnosť je dôvodom na ich odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd poukazuje na odôvodnenia svojich predošlých rozhodnutí

o skutkovo totožných sťažnostiach sťažovateľky, napr. , ,

, , , . Ústavný súd sa

stotožňuje s odôvodnením týchto rozhodnutí, ktoré boli sťažovateľke riadne doručené, preto

na ne v plnom rozsahu odkazuje.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti v nich uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011