Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 376/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa

Tkáčika vo veci sťažnosti V. Z., trvale bytom K., prechodne bytom Švajčiarsko, zastúpenej

advokátkou JUDr. A. Z., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. Er 912/1996 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

-52 z 27. októbra 2004 takto

rozhodol:

1. Základné právo V. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 912/1996 po právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -52 z 27. októbra 2004

p o r u š e n é b o l o .

2. V. Z. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia V. Z.

v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej advokátky JUDr.

A. Z., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -17

zo 14. septembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. Z., trvale bytom K., prechodne

bytom Švajčiarsko (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. Er 912/1996.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 12. mája 2011 uviedla, že na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 6. marca 2001 sa stala oprávnenou osobou

v exekučnej veci o vymoženie sumy 14 771,29 € vedenej okresným súdom pod sp. zn.

Er 912/1996. Ústavný súd už nálezom č. k. -52 z 27. októbra 2004 rozhodol

o porušení rovnakých základných práv a slobôd, ako namieta v tejto sťažnosti. Podľa názoru

sťažovateľky „je nemysliteľné, aby exekučné konanie, ktoré začalo dňa 23. 5. 1996 nebolo

právoplatne rozhodnuté ani po 15 rokoch odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie

a konajúci súd povoľoval povinnej vykonávať zjavne nezmyselné a neopodstatnené dôkazy“,

pričom v dôsledku uvedených skutočností dochádza k opätovnému porušovaniu jej

základných práv a slobôd.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. Er 912/1996 porušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , právo podľa dohovoru a právo podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať

bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 746,76 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. zo 7. júla

2011 vyjadril podpredseda okresného súdu, v ktorom uviedol, že po doručení nálezu

ústavného súdu č. k. -52 z 27. októbra 2004 boli vo veci vykonané tieto

úkony:

„- dňa 3. 1. 2005 vo veci konajúci zákonný sudca nariadil pojednávanie

na 7. 3. 2005,

- pojednávanie dňa 7. 3. 2005 bolo odročené na neurčito z dôvodu ospravedlnenia

povinnej, právny zástupca povinnej bol zároveň vyzvaný na predloženie plnej moci

s podpisom plnomocenstva a oznámenie predpokladaného termínu ukončenia

práceneschopnosti povinnej,

- právny zástupca povinnej prevzal výzvu súdu dňa 18. 3. 2005, na výzvu nereagoval

v stanovenej lehote,

- dňa 18. 5. 2005 vo veci konajúci zákonný sudca nariadil pojednávanie

na 11. 7. 2005,

- pojednávanie dňa 11. 7. 2005 odročené na 16. 11. 2005 z dôvodu, že povinná

udelila plnú moc na zastupovanie inej právnej zástupkyni, ktorá ospravedlnila svoju

neprítomnosť na pojednávaní pre kolíziu pojednávania s trestnou vecou,

- pojednávanie dňa 16. 11. 2005 odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti

sudcu,

- dňa 19. 1. 2006 vo veci konajúci zákonný sudca nariadil pojednávanie

na 24. 4. 2006,

- pojednávanie dňa 24. 4. 2006 po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito

z dôvodu doplnenia dokazovania oboznámením s inými spismi,

- dňa 24. 4. 2006 vo veci konajúci zákonný sudca nariadil pojednávanie

na 3. 7. 2006,

- pojednávanie dňa 3. 7. 2006 odročené z dôvodu práceneschopnosti sudcu

na 25. 9. 2006,

- pojednávanie dňa 25. 9. 2006 odročené z dôvodu práceneschopnosti sudcu

a neúčasti povinnej na pojednávaní (pobyt mimo územia Slovenskej republiky) na neurčito,

- dňa 18. 12. 2006 vo veci konajúci zákonný sudca nariadil pojednávanie

na 22. 1. 2007,

- pojednávanie dňa 22. 1. 2007 odročené na 1. 3. 2007 z dôvodu ospravedlnenia

povinnej, ktorá sa stále nachádzala mimo územia Slovenskej republiky,

- pojednávanie dňa 1. 3. 2007 po vykonanom dokazovaní odročené s výzvou právnej

zástupkyne povinnej a povinnej na predloženie dokladov,

- dňa 13. 11. 2007 vo veci konajúci zákonný sudca nariadil pojednávanie

na 10. 12. 2007 a zároveň požiadal o vypočutie svedkov dožiadaným súdom v Slovenskej

a Českej republike,

- pojednávanie dňa 10. 12. 2007 po vykonanom dokazovaní odročené s tým, že ďalší

termín pojednávania bude nariadený po doručení výsledkov dožiadania,

- dňa 15. 4. 2008 vo veci konajúci zákonný sudca nariadil pojednávanie

na 13. 6. 2008,

- pojednávanie dňa 13. 6. 2008 po vykonanom dokazovaní skončené, právnej

zástupkyni povinnej bola uložená povinnosť predložiť osobné údaje navrhovanej svedkyne

s uvedením okruhu otázok,

- dňa 25. 6. 2008 zmena zákonného sudcu,

- dňa 3. 9. 2008 vyzvaný exekútor na oznámenie, či došlo k úhrade pohľadávky

vzhľadom na jeho predchádzajúce vyjadrenie,

- dňa 6. 11. 2008 žiadosť o pripojenie spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.

14 C 1787/1999,

- od 6. 7. 2009 do 22. 9. 2009 spis pripojený k spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.

,

- dňa 5. 2. 2010 vo veci konajúci zákonný sudca nariadil pojednávanie

na 12. 4. 2010,

- pojednávanie dňa 12. 4. 2010 po vykonanom dokazovaní odročené na 31. 5. 2010,

- pojednávanie dňa 31. 5. 2010 odročené na 17. 6. 2010 z dôvodu ospravedlnenia

právnej zástupkyne povinnej, ktorá sa zúčastnila neodkladného lekárskeho vyšetrenia,

- pojednávanie dňa 17. 6. 2010 zrušené z dôvodu oznámenia právnej zástupkyne

povinnej, že povinná sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky,

- dňa 23. 9. 2010 vo veci konajúci zákonný sudca nariadil pojednávanie

na 25. 10. 2010,

- pojednávanie dňa 25. 10. 2010 odročené na neurčito,

- dosiaľ nie je právoplatne rozhodnuté o návrhu povinnej zo dňa 9. 12. 1999

o zastavení exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu úkonov vo veci možno konštatovať, že

po 26. 10. 2010 dochádza k prieťahom v konaní. Posúdenie dôvodnosti prieťahov nechávam

na zvážení ústavného súdu.

V tejto súvislosti ale pokladám za potrebné uviesť, že ide o pomerne náročnú vec

z hľadiska zistenia skutkového stavu a následného právneho posúdenia. Je potrebné

poukázať aj na správanie povinnej, ktorá využíva všetky procesné možnosti na sťaženie

zistenia skutkového stavu veci napriek tomu, že v konaní boli použité zákonne možnosti

na odstránenie príčin, na základe čoho nebolo možné vykonať určité úkony nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci.

V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na objektívne dôvody spočívajúce

v niekoľkonásobnej práceneschopnosti zákonného sudcu, ktorej trvanie neumožňovalo

zmenu zákonného sudcu v súlade so zákonom, a po zmene zákonného sudcu potreba

naštudovať pomerne rozsiahly spis.“

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení,

zistil z obsahu súdneho spisu aj ústavný súd s tým, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 10. júla 2011 návrh povinnej z 9. decembra 1999 na zastavenie exekúcie

zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. augusta 2011.

Predseda okresného súdu v liste sp. zn. z 3. októbra 2011 a právna

zástupkyňa sťažovateľky v liste zo 4. októbra 2011 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom

pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 912/1996.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. ,

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením veci podľa týchto troch kritérií,

pretože už nálezom č. k. -52 z 27. októbra 2004 vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 912/1996 a zároveň

okresnému súdu prikázal konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Ako vyplýva z uvedeného nálezu ústavného súdu, v čase, keď sa sťažovateľka stala

účastníčkou posudzovaného konania, prerokúval okresný súd návrh povinnej na prerušenie

exekúcie z 18. septembra 1998, návrh povinnej na zastavenie exekúcie z 9. decembra 1999

a návrh povinnej na prerušenie exekúcie z 3. januára 2000. O týchto troch návrhoch

rozhodol okresný súd uznesením č. k. -98 zo 6. augusta 2001. Na základe

odvolania povinnej Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -143

z 28. februára 2002 rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na

zastavenie exekúcie zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že

v ďalšom priebehu konania bude potrebné nariadiť pojednávanie a vykonať potrebné

dokazovanie týkajúce sa tvrdení povinnej.

V okolnostiach daného prípadu bola pre posúdenie sťažnosti sťažovateľky ústavným

súdom podstatná skutočnosť, že v čase jeho rozhodovania bolo uvedené konanie skončené,

keďže (ako je uvedené v I. časti odôvodnia tohto nálezu) okresný súd uznesením sp. zn.

z 10. júla 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. augusta 2011, návrh

povinnej z 9. decembra 1999 na zastavenie exekúcie zamietol. Ústavný súd považuje dĺžku

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. Er 912/1996 ako neprimerane dlhú, ktorá

nemôže byť v žiadnom prípade akceptovaná a ospravedlnená. Z tohto dôvodu ústavný súd

konštatuje, že okresný súd v posudzovanom konaní neposkytol sťažovateľke rýchlu

a účinnú ochranu jej práv podľa a , a teda

v končenom dôsledku porušil základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,

poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

Er 912/1996 ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €,

ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si v sťažnosti uplatnila trovy konania v sume

746,76 €.

Ústavný súd vychádzajúc z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume

314,18 €, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie sťažnosti) v hodnote po 123,50 € a dva režijné paušály v hodnote po 7,41 €

plus 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011