Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 497/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., zastúpeného primátorom JUDr. P. H., P., právne

zastúpeného advokátom JUDr. A. N., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 5

Co 51/2011-163 z 10. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta

2011 doručená sťažnosť M. P., zastúpeného primátorom JUDr. P. H., P. (ďalej len

„sťažovateľ“), právne zastúpeného advokátom JUDr. A. N., P., pre namietané porušenie

jeho základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co

51/2011-163 z 10. mája 2011 vo výroku, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -143 zo 16. marca 2011.

Sťažovateľ bol žalovaný o náhradu za užívanie nehnuteľnosti s príslušenstvom. Na

základe odvolania žalobcu spoločnosť B., s. r. o., krajský súd ako súd odvolací zrušil

uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zastavení konania. Ako

dôvod zrušenia uznesenia súdu prvého stupňa uviedol odvolací súd „späťvzatie žaloby

žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom k späťvzatiu uvedenej

žaloby došlo skôr, než súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konania vo veci pod sp. zn.

, resp. že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci

pod sp. zn. “. Odvolací súd teda dospel k záveru, že z dôvodu späťvzatia

žaloby vo veci sp. zn. už táto nepredstavuje prekážku začatej veci vo vzťahu

ku konaniu vedenému pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Odvolací súd na jednej strane preukázal v odôvodnení svojho uznesenia, že týmto

jednotlivým procesným otázkam rozumie, ale na strane druhej, vyvodil záver, že späťvzatie

žaloby konvaliduje vznik prekážky začatej veci. Táto úvaha o zhojení prekážky

litispendencie späťvzatím žaloby sa javí ako neprípustná, arbitrárna a v rozpore

s konštantnou judikatúrou.

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa

21. 10. 2009, sp. zn. , podľa ktorého prekážka litispendencie patrí

k podmienkam konania a ak súd zistí, že v tej istej veci prebieha iné konanie, je povinný

začaté konanie zastaviť; rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky

litispendencie je stav v čase začatia konania. Pre uvedenú prekážku súd musí neskoršie

konanie zastaviť bez ohľadu na to, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť.

Z vyššie citovaného uznesenia ÚS SR ďalej vyplýva, že účinky začatia konania sa

totižto prejavujú v oblasti procesnej, ako aj v oblasti hmotnoprávnej (vecnej).

Procesnoprávnym účinkom je predovšetkým vznik procesnoprávneho vzťahu medzi

žalobcom a tým, proti komu návrh smeruje. Vznik tohto procesnoprávneho vzťahu zakladá

procesnú prekážku „ne bis in idem" (nie dvakrát o tom istom) pre vznik ďalšieho vzťahu na

základe totožného návrhu, teda aj prerokovaniu a rozhodnutiu tejto veci.

Aj z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim okamihom pre

posúdenie, či pôjde o prekážku litispendencie alebo nie, je okamih začatia konania, t. j. deň,

hodina, minúta, kedy bola žaloba doručená súdu, resp., deň, kedy bolo vydané uznesenie,

podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Vzhľadom na to, že prekážka začatej veci patrí k neodstrániteľným nedostatkom

podmienok konania, tento nedostatok nemôže byť zvrátený, resp. zhojený dispozičným

úkonom účastníka, akým späťvzatie žaloby nepochybne je.

Krajský súd v Prešove v napadnutom rozhodnutí uvedené otázky, ktoré boli

predmetom konania, vyriešil odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne

v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal s inými, resp. odlišnými právnymi závermi

vyslovenými v iných súdnych rozhodnutiach.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo M. P. podľa , ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 05. 2011, č. k. 5 Co

51/2011-163 vo výroku, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa

16. 03. 2011, č. k. -143 vo výroku o zastavení konania, porušené boli.

Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 05. 2011, č. k. 5 Co 51/2011-

163 vo výroku, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa

16. 03. 2011, č. k. -143 vo výroku o zastavení konania a vec vracia

Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť trovy konania M. P. v celkovej sume

314,18 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. A. N., P. v lehote do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie o nesprávnosti rozsudku krajského súdu

č. k. -163 z 10. mája 2011, ktorým krajský súd zrušil uznesenie okresného

súdu č. k. -108 z 11. januára 2011, ktorým súd toto konanie zastavil. Podľa

názoru sťažovateľa úvaha krajského súdu o zhojení prekážky litispendencie späťvzatím

žaloby sa javí ako neprípustná, arbitrárna a v rozpore s konštantnou judikatúrou. Odvolací

súd tak nekonal v súlade s princípom právnej istoty a porušil tým sťažovateľovo základné

právo zakotvené v čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Odvolací súd po oboznámení sa so spisom sp. zn. , ktorý sa pre tento

účel od súdu prvého stupňa vyžiadal, zistil, že aj v uvedenej veci zobral žalobca dňa

03. 01. 2011 žalobu späť. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca zobral žalobu vo veci sp. zn.

späť skôr, než prvostupňový súd rozhodol o zastavení konania v tejto veci,

t. j. vo veci sp. zn. ...

... Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon účastníka

konania, ktorým účastník konania realizuje svoje procesné právo. Jeho účinky znamenajú,

že konanie sa skončí bez meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Žalobca týmto svojim

procesným úkonom disponuje celým konaním a dôsledkom takéhoto procesného úkonu

účastníka je buď zastavenie konania alebo pokračovanie v ňom.

Keďže vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. došlo ku späťvzatiu

žaloby voči žalovanému skôr, než by sa začalo pojednávanie ( ), nesúhlas

žalovaného so späťvzatím žaloby je neúčinný, čo prvostupňový súd v napadnutom uznesení

opomenul. Keďže súd prvého stupňa vo veci zastavil konanie pre prekážku litispendencie vo

vzťahu k veci sp. zn. , bolo potrebné vychádzať zo skutočností, vyplývajúcich

z tejto veci.

Aj keď sa formálne javilo, že tu prekážka začatej veci je, v súvislosti so späťvzatím

návrhu na začatie konania vo veci je potrebné poukázať na to, že k nemu

došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, preto účinky takéhoto úkonu (späťvzatia žaloby

žalobcom) nemôže žalovaný zvrátiť. Absentuje tu totiž zákonný dôvod na taký postup súdu,

ktorým by mal tento pokračovať v konaní. Žalobca vzal žalobu späť pred začatím

pojednávania, preto súhlas žalovaného nebol potrebný a prípadný nesúhlas žalovaného by

nebol ani účinný a nemohol by zabrániť účinkom späťvzatia žaloby, teda zastaveniu

konania. Súd prvého stupňa preto nemôže vo veci sp. zn. rozhodnúť inak,

než zastavením konania.

V dôsledku takéhoto postupu je potom zrejmé, že vec sp. zn. nebude

tvoriť vo vzťahu k veci sp. zn. prekážku začatej veci.“

Vo vyjadrení predsedu kolégia krajského súdu sp. zn. Spr. 10131/2011 boli

zopakované dôvody na rozhodnutie, uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Na ich

základe odvolací súd ustálil, „že v dôsledku uvedených skutočností je potrebné považovať

podanie skoršej žaloby, vedenej pod sp. zn. v súvislosti s jej následným

späťvzatím za odstrániteľný nedostatok podmienky konania, v dôsledku čoho môže súd

prvého stupňa v súlade s citovaným ustanovením pokračovať v konaní

v tejto veci“.

Ústavný súd v prípadoch, keď riešil problematiku možného porušenia základného

práva na súdnu ochranu konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, uviedol, že právo na

spravodlivý súdny proces podľa neznamená právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať,

že neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie základného práva. Je

v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Ak tento výklad nie je

arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať (napr.

, , ).

Podľa bráni začatie konania tomu, aby o tej istej

veci prebiehalo na súde iné konanie. V tomto ustanovení vyjadrená prekážka veci začatej

(litispendencia) patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje konať

vo veci a rozhodnúť o veci, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Jej zmyslom je zabrániť

tomu, aby v tej istej veci prebiehalo viac ako jedno konanie a bolo prijaté viac ako jedno

meritórne rozhodnutie. Súd musí prekážku začatej veci z úradnej povinnosti odstrániť.

Spravidla súd zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Ak však súd v dôsledku

právoplatného rozhodnutia zastaví skoršie konanie, nastane nová procesná situácia, v ktorej

prekážka litispendencie odpadla, a pretože súd v skoršom konaní nerozhodol meritórne, iba

procesne, nevznikla ani prekážka veci rozhodnutej.

Ústavný súd z podania a vyžiadaného spisu krajského súdu zistil, že na okresnom

súde boli začaté v tej istej veci dve konania, čo v čase podania neskoršieho podania

predstavovalo vadu v konaní. Na základe dispozičného úkonu vzatia späť žalobcu došlo

neskôr k zastaveniu skôr začatého konania, čím bola vada v konaní zhojená. V tomto štádiu

už teda namietaná vada v konaní nemohla mať za následok porušenie zaručených

základných práv účastníkov konania. V čase, keď vo veci rozhodoval okresný súd a tiež aj

krajský súd, prebiehalo na súde už len jedno konanie, tvrdená prekážka začatej veci už bola

odstránená aj keď neprávoplatným rozhodnutím, otázku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu

nemožno odvolať, takže nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý

proces v konaní, v ktorom vystupoval ako žalovaný.

Ústavný súd dospel k záveru, že v dobe rozhodovania súdu prvého i druhého stupňa

bola už prekážka litispendencie odstránená. Krajský súd sa svojím postupom a rozhodnutím

nedopustil sťažovateľom tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces, len rozhodol

o tom, aby sa pokračovalo v neskoršie začatom konaní, pretože konanie, ktoré začalo ako

prvé, bolo právoplatne zastavené. Ak sa sťažovateľ odvoláva na rozhodnutie sp. zn.

, v tomto prípade bola opačná situácia ako v preskúmavanom prípade, pokiaľ

ide o späťvzatie žaloby.

Ústavný súd k veci dodáva, že všeobecný súd správne vykladal a používal

ustanovenia v súlade s účelom základného práva

na spravodlivé konanie. V súlade s § 1 procesnej normy postupoval tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania,

a poskytnúť tak materiálnu ochranu zákonnosti. V rozpore s požiadavkou materiálnej

ochrany práv zo strany súdnej moci môže byť aj príliš formalistický výklad práva, čo môže

mať za následok porušenie ústavných princípov práva na spravodlivý proces,

v posudzovanom prípade napr. v podobe odňatia práva konať pred súdom.

Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu

a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol v predmetnej sťažnosti, ústavný súd

nezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení , ktoré by mohli

vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom podľa a

dohovoru

Ústavný súd tak nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne

skutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím krajského súdu

a sťažovateľom označenými základnými právami, a preto jeho sťažnosť odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. novembra 2011