Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 505/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. M., V., zastúpeného advokátom Mgr. R. V., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011

doručená sťažnosť Ľ. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. apríla 2011

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil na

základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -58 zo 17. septembra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

„Predmetným rozsudkom zaviazal okresný súd oboch žalovaných zaplatiť

žalobcovi/sťažovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 80 000.- Sk s úrokom z omeškania

trovami konania.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade odvolanie, v ktorom uplatnil

námietku premlčania, ktorú uplatnil aj v prvostupňovom konaní.

Pretože však bolo toto odvolanie podané oneskorene, odvolací súd podané odvolanie

zamietol.

Generálny prokurátor uviedol ako zákonný dôvod na podanie mimoriadneho

dovolania proti tomuto rozsudku tú skutočnosť, že prvostupňový súd sa v odôvodnení

rozsudku nevyporiadal s námietkou premlčania, ktorú žalovaný v 1. rade v konaní vzniesol.

Podľa názoru generálneho prokurátora táto skutočnosť dovolacím dôvodom podľa ust.

, písm. f) , t. j. že postupom prvostupňového súdu spočívajúceho v tom, že sa

v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku nevyporiadal so vznesenou námietkou

premlčania, bola žalovanému v prvom rade odňatá možnosť konať.“

Sťažovateľ sa v časti svojej sťažnosti vyjadruje (nekonzistentne polemizuje)

k podanému mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora:

«Alogizmus tvrdenia prokurátora je obsiahnutý už v tom, že sám prokurátor uvádza,

že účastník konal, keď jeho konanie spočíva v tom, že námietku premlčania vzniesol. Ďalší

alogizmus je v tom, že ak by aj súd sa s touto účastníkom vznesenou námietkou premlčania

v odôvodnení nevyporiadal, tak týmto svojim „postupom“ neodňal účastníkovi konať, t. j.

túto námietku uplatniť. Tretí alogizmus spočíva v tom, že generálny prokurátor vyčíta súdu

jeho postup ku ktorému došlo v čase, keď už účastník konal – námietku premlčania vzniesol

- a preto je fakticky nemožné, aby súd postupom, ku ktorému malo dôjsť už po vykonanom

konaní účastníka, mu mohol v tomto už vykonanom konaní zabrániť vykonať ho. Ide

o vecný, chronologický a logický nezmysel - reálnu nemožnosť. Rovnako je reálne nemožné

aby súd nevyporiadaním sa s účastníkom vznesenou námietkou premlčania v písomnom

vyhotovení rozsudku, k vyhotoveniu ktorého došlo po vznesení tejto námietky premlčania

účastníkom, mohol zabrániť účastníkovi konať pred súdom, t. j. uplatniť námietku

premlčania, čo aj skutočne vykonal. Ide o vecnú aj časovú nemožnosť.

Odôvodnenie mimoriadneho dovolania tak neodôvodňuje zákonný odvolací dôvod

uvedený v »

K (veci) samotnému napadnutému uzneseniu uviedol:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím uvedeným vyššie porušil

základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces zaručený mu citovanými ustanoveniami

a Dohovoru.

Prvé porušenie tohto práva sťažovateľa najvyšším súdom spočíva - paradoxne... –

v jeho rovnakej procesnej vade ako je tá, ktorú vytkol prvostupňovému súdu a ktorá

procesná vada - aj podľa názoru najvyššieho súdu uvedeného v jeho rozhodnutí - privodila

porušenie práva na spravodlivý proces.

Touto procesnou vadou je to, že aj najvyšší súd, rovnako ako pred ním prvostupňový

súd, porušil ust. § 157 ods. 2 O. s. p tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa

nevysporiadal s námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho vyjadrení k mimoriadnemu

dovolaniu k vznesenej námietke premlčania ako dôvodu mimoriadneho dovolaniu.

Najvyšší súd uvádza, že námietka premlčania vznesená žalovaným môže mať zásadný

význam pre výsledok sporu. Preto ma takýto rovnaký zásadný význam tak nielen jej

uplatnenie žalovaným a na vysporiadanie sa prvostupňového súdu s ňou v odôvodnení

prvostupňového rozhodnutia, ale argumentácia žalobcu proti jej uplatneniu v dovolacom

konaní a nevysporiadame sa s ňou dovolacím súdom v dovolacom rozhodnutí.

Preto ak má byť podľa názoru najvyššieho súdu porušením práva žalovaného na

spravodlivý proces procesná vada prvostupňového súdu spočívajúca v tom, že sa

prvostupňový súd nevysporiadal v odôvodnení písomného vyhotovenia prvostupňového

rozhodnutia so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, tak je - logicky - rovnako

porušením práva žalobcu na spravodlivý proces tá istá procesná vada, ktorej sa dopustil

dovolací súd vo svojom dovolacom rozhodnutí, t. j. že sa dovolací súd nevysporiadal

v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia s námietkami sťažovateľa k tejto istej

otázke, t. j. k námietke premlčania ako takej a zvlášť ako k dôvodu na podanie

mimoriadneho dovolania.

Ide o rub a líc tej istej mince.

Ak mal žalovaný právo na vysporiadanie sa prvostupňovým súdom s jeho námietkou

premlčania v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, tak sťažovateľ mal rovnaké právo

na vyporiadanie sa dovolacieho súdu s jeho námietkami smerujúcich k tomu, že nie je daný

dovolací dôvod na nej založený, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu

dovolaniu.

Zásada rovnosti zbraní - rovnosti pred zákonom - si to vyžaduje.

Preto ak najvyšší súd povedal, že nevysporiadaním sa s predmetnou námietkou

v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

na strane žalovaného, tak to povedal jedným dychom rovnako aj o svojom dovolacom

rozhodnutí trpiacim rovnakou vadou vo vzťahu k žalobcovi, t. j. že týmto došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces na strane žalobcu.

Druhé porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľa najvyšším súdom spočíva

v ústavne nekonformnom výklade a aplikácii ust. , písm. f) , teda vo výklade a

aplikácii odporujúcim ust. SR.

Z jednoznačného normatívneho textu (pozri ) riešiace ústavne

konformný výklad právnych predpisov všeobecnými súdmi pri jednoznačnom normatívnom

texte právnej normy (ust. ). „V odôvodnení rozhodnutia súd uvedie...“

je jednoznačné a nepochybné, že riadne odôvodnenie rozhodnutia nie je procesným právom

účastníka, ale zákonnou povinnosťou súdu „...súd uvedie“.

Nakoniec táto skutočnosť nepochybne vyplýva podľa kritérií vecnej logiky aj z toho

nespochybniteľného faktu, že písomne vyhotovenie rozsudku vyhotovuje súd a nie účastník

konania.

Nemožno preto zákonnú povinnosť súdu konať tak, že riadne odôvodní rozsudok

zamieňať s právom účastníka konať spôsobom priznaným mu (ktoré by mu malo byť

riadnym neodôvodnením rozsudku súdom odňaté). Povinnosť súdu konať tak, že riadne

odôvodní rozsudok nie je totiž právom účastníka konať pri odôvodňovaní rozsudku.

Účastník nemá zákonom priznané právo nejako konať - odôvodňovať rozsudok.

Preto právo účastníka na povinnosť súdu riadne odôvodniť rozsudok súdu, nie je

právom účastníka konať spôsobom uvedeným v zákone, ale zákonnou povinnosťou súdu.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu a právo na

spravodlivý súdny proces podľa ... a podľa Dohovoru...

rozhodnutím Najvyššieho súdu... č. k. z 29. apríla 2011 porušené bolo.

2) Rozhodnutie Najvyššieho súdu... sp. zn. z 29. apríla 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie.

3) Najvyšší súd... je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume

314,18 € ... do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu

sťažovateľa advokáta Mgr. R. V. ...“

Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 29. apríla

2011 vyplýva, že ním bolo (i) zastavené konanie o mimoriadnom dovolaní v časti týkajúcej

sa uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 29. januára 2009, (ii) zrušený

rozsudok okresného súdu č. k. -58 zo 17. septembra 2008 vo vyhovujúcej časti

a trovách konania a vec v rozsahu zrušenia bola tomuto súdu vrátená na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti repliky mimoriadneho dovolania

vyplýva, že generálny prokurátor v kontexte s uplatnenou námietkou premlčania vychádzal

z názoru o dôvodnosti námietky premlčania vznesenej odporcami uvedúc, že „z obsahu

spisu vyplýva, že navrhovateľ 18. decembra 2002 zaplatil Daňovému úradu v L. nedoplatok

na dani vo výške 25 000 Sk, ktoré zaplatenie z titulu náhrady škody uplatnil proti odporcom

návrhom na súde 31. januára 2005, teda po uplynutí zákonnej dvojročnej subjektívnej

premlčacej lehoty“.

Najvyšší súd vychádzajúc z podaného mimoriadneho dovolania ďalej uviedol:

„Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca odporcov vo svojom vyjadrení k návrhu

doručenom súdu prvého stupňa 16. mája 2005 vzniesol námietku premlčania

navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody a aj z tohto dôvodu žiadal návrh

v celom rozsahu zamietnuť. V námietke poukázal na uplynutie subjektívnej premlčacej

lehoty podľa a presne uviedol, kedy sa podľa jeho

názoru navrhovateľ (poškodený) dozvedel o škode, ako aj o tom, kto za škodu zodpovedá.

Spomínané vyjadrenie bolo navrhovateľovi doručené 20. mája 2005, ktorý v následnej

replike prostredníctvom svojho právneho zástupcu k námietke premlčania uviedol, že je

nedôvodná.

Ako správne uvádza generálny prokurátor, súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku

so vznesenou námietkou premlčania vôbec nevysporiadal, keď v odôvodnení dokonca

absentuje akákoľvek zmienka o tomto hmotnoprávnom úkone odporcov. Nedostatok

odôvodnenia rozsudku v tejto otázke majúcej význam pre výsledok sporu má za následok, že

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavky stanovené § 157 ods. 2

na riadne odôvodnenie rozsudku. Zo strany súdu prvého stupňa sa jedná o závažné

procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva odporcov na spravodlivý

proces a zároveň k odňatiu ich možnosti pred súdom konať ( ).

V prípade, že súd napriek vzneseniu námietky premlčania práva vyhovie žalobnému návrhu,

v odôvodnení rozsudku musí dať aj jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na nepochybne

relevantnú otázku nastolenú takouto obranou, t. j. vysvetliť prečo na takúto námietku

neprihliadol. ...

Najvyšší súd... sa týchto dôvodov stotožnil s názorom Generálneho prokurátora..., že

v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k procesnej vade majúcej za následok zmätočnosť

rozhodnutia..., preto rozsudok prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a v nadväzujúcom

(závislom) výroku o trovách konania... uznesením zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil

na ďalšie konanie...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť v tejto časti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu uznesením

najvyššieho súdu, ktorým na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora bol

zrušený rozsudok okresného súdu č. k. -58 zo 17. septembra 2008

vo vyhovujúcej časti a trovách konania a vec v rozsahu zrušenia bola tomuto súdu vrátená

na ďalšie konanie.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje, že

právny názor najvyššieho súdu o takej vade prvostupňového konania, ktorá spôsobila jeho

zmätočnosť [ ], sa nevyznačuje arbitrárnosťou,

pričom argumentácia sťažovateľa uvedená v jeho sťažnosti nie je spôsobilá spochybniť

správnosť záverov najvyššieho súdu, ktoré tento vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo

odôvodnil.

Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je v plnom

súlade s jeho ustálenou praxou, podľa ktorej ak súd neodôvodní svoje rozhodnutie

s náležitosťami podľa , odníme účastníkovi

právo konať pred súdom.

Okresný súd sa vznesenou námietkou premlčania (napriek jej dôvodnosti) žiadnym

spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Tento nedostatok odôvodnenia

je tak závažný, že spôsobuje zmätočnosť celého konania, a preto ústavný súd považuje

záver uvedený v uznesení najvyššieho súdu o zrušení prvostupňového rozsudku za správny.

Ústavný súd berúc do úvahy uvedené skutočnosti rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011