Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 421/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť K. L., t. č. vo väzbe, ktorou namietal porušenie čl. 1 ods. 1 a

a svojich základných práv podľa , 2 a

5, , a , ako aj práva podľa

čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného

súdu Komárno sp. zn. z 18. augusta 2011 a jemu predchádzajúcim postupom, a

takto

rozhodol:

Sťažnosť K. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2011 doručená sťažnosť K. L., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia a (ďalej len „“) a jeho

základných práv podľa , 2 a 5, , a

ako aj práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp.

zn. z 18. augusta 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a jemu

predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

uznaný za vinného a odsúdený podľa jeho názoru «bez jediného priameho dôkazu a bez

súvislého logického reťazca nepriamych dôkazov a to spôsobom „za každú

cenu“ a to vykonštruovanými dôkazmi, ktoré neboli získané zákonným spôsobom».

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd v jeho veci postupoval a rozhodol

svojvoľne, v rozpore s ustanoveniami , , ako aj dohovoru, čím

došlo k hrubému porušeniu ním označených práv.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 31. augusta 2011 odvolanie, ktoré

bolo doplnené podaním jeho obhajcu z 19. septembra 2011.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd uznesením prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a následne rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že boli

porušené a a jeho základné práva podľa , 2 a 5,

, a , ako aj právo podľa dohovoru,

zruší rozsudok okresného súdu a nariadi jeho prepustenie z väzby.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd najskôr skúmal, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti,

a zistil, že sťažovateľ nepripojil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom, ani nepožiadal ústavný súd o jeho ustanovenie.

neobsahuje ustanovenie, ktoré by pripúšťalo výnimky z požiadavky povinného právneho

zastúpenia v konaní o sťažnosti. Chýbajúce splnomocnenie je odstrániteľným nedostatkom

zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti. Ústavný súd však sťažovateľa nevyzýval na

jeho doplnenie, pretože zistil, že je daný iný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25

ods. 2 , ktorý bráni jej meritórnemu prerokovaniu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že podstata argumentácie sťažovateľa spočíva

v namietanom porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a s ním aj ďalších súvisiacich v sťažnosti označených práv (označené sú predovšetkým

práva spojené s realizáciou práva na obhajobu) v dôsledku postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ktorým malo dôjsť najmä k viacerým procesným

pochybeniam spočívajúcim v „neakceptácii zákonných postupov a ustanovení “.

Sťažovateľ namieta porušenie označených práv postupom a rozsudkom okresného

súdu, na základe ktorého bol uznaný vinným a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10

rokov. Sťažovateľ teda namieta porušenie svojich práv rozhodnutím vo veci samej, ktoré,

ako vyplýva zo sťažnosti, bolo sťažovateľom, ako aj jeho obhajcom napadnuté riadnym

opravným prostriedkom.

Ak podľa názoru sťažovateľa boli postupom a rozhodnutím okresného súdu ako

prvostupňového súdu porušené ním označené práva, najmä právo na súdnu ochranu, môže

využiť riadne, resp. mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu vo veci samej,

ktorých vyčerpanie je podmienkou prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Uvedené konštatovanie vychádza z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z , podľa ktorého

ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak o ochrane týchto

práv a slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142

ods. 1 má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho

základného práva alebo slobody ().

Ústavný súd konštantne uvádza vo svojej judikatúre, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú ().

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie je od svojho

začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany príslušných orgánov

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na

ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených

v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (podobne napr. ,

, ). Právomoc ústavného súdu zasiahnuť do neskončeného

trestného konania je daná len výnimočne vtedy, ak rozhodnutie orgánu verejnej moci, jeho

opatrenie alebo iný zásah znamená porušenie základného práva alebo slobody, ktoré už

nepodlieha prieskumu iným orgánom verejnej moci alebo ho nie je možné odstrániť v inom

konaní (napr. rozhodnutie o väzbe).

Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré

zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na

základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom

procesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená

().

V závislosti na jeho rozhodnutí má sťažovateľ možnosť využiť opravné prostriedky

v rámci sústavy všeobecných súdov. Až v prípade, ak by nedošlo k náprave namietaného

porušenia jeho základných práv a iných práv, sa sťažovateľ môže domáhať ich ochrany

podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Na základe týchto záverov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011