Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 290/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti Mgr. C. Š., N., B. U., N., a Mgr. J. U., K., zastúpených

advokátom Mgr. Dr. A. K., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca

v konaniach vedených pod sp. n. a sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. C. Š., B. U. a Mgr. J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaniach vedených pod sp.

zn. a sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. C. Š., B. U. a Mgr. J. U. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému z nich v

sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. C. Š., B. U. a Mgr. J. U. trovy

právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva

centov) na účet ich právneho zástupcu Mgr. Dr. A. K., Ž., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2011

doručená sťažnosť Mgr. C. Š., N., B. U., N., a Mgr. J. U., K. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a ods.

2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. 4 D

193/1993.

Sťažovatelia v sťažnosti podrobne opísali priebeh dedičského konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. po poručiteľke J. Š., zomrelej 1. decembra

1994, a okrem iného uviedli:

„Dňa 05. 12. 1994 bol OS v Čadci doručený úmrtný list, čo založilo dôvod na začatie

dedičského konania po zomrelej J. Š. OS následne vydal uznesenie o začatí dedičského

konania a poveril súdneho komisára… na prejednanie dedičstva. Dňa 16. 01. 1995 bola

spísaná úradná zápisnica o predbežnom šetrení notárom...

dňa 14. 07. 2005 bola notárom spísaná zápisnica a vytýčený termín pojednávania na

deň 04. 08. 2005, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o dedičstve, ktoré dňa 13. 09. 2005

zaslal notár spolu so spisom OS.

Dňa 30. 11. 2005 OS doručoval uznesenie o dedičstve účastníkom konania. Dňa

19.12.2005 podali účastníci konania Š. Š., E. Š. a J. Š. odvolanie proti uzneseniu o

dedičstve. Dňa 03. 01. 2006 bol spis predložený KS Žilina za účelom rozhodnutia o

odvolaní proti uzneseniu o dedičstve...

Dňa 11. 01. 2007 bol spis z KS Banská Bystrica vrátený OS Čadca s tým, že odvolací

súd svojím rozhodnutím sp. zn.: potvrdil uznesenie OS vo výroku o určení

všeobecnej ceny dedičstva, v ostatných častiach uznesenie o zrušil a vec vrátil na ďalšie

konania.

Dňa 16. 01. 2007 OS doručoval uznesenie KS v Žiline účastníkom konania

a následne 09. 02. 2007 bol spis zaslaný súdnemu komisárovi na ďalší postup. Dňa 14. 02.

2007 súdny komisár dotazoval OS, či je podaný návrh o neplatnosť závetu, resp. či bolo

začaté konanie pod spis. zn.: . Dňa 13. 03. 2007 bolo z registra OS zistené, že

sa vedie konanie o určenie neplatnosti závetu.

Dňa 15. 03. 2007 vydal OS uznesenie v konaní spis. zn.: , ktorým

prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania o neplatnosť závetu vedeného pod

spis. zn.: … OS dňa 23. 10. 2007 záznamom kancelárie zisťoval, či vec

vedená pod spis. zn.: nie je právoplatne skončená.

Dňa 20. 09. 2007 po podanom podnete zo dňa 18. 09. 2007 Kancelária verejného

ochrancu práv oznámila sťažovateľom, že po preverení ich sťažnosti zistil ombudsman vo

veci spis, zn.: 5 období, kedy v dôsledku nekonania OS Čadca došlo

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov…

spolu… v trvaní 116 mesiacov, teda viac ako 9,5 roka…

Po uvedených prieťahoch podľa vyjadrenia verejného ochrancu došlo k prieťahom,

ktoré však sú spojené s objektívnym dôvodom prerušením konania a to potrebe vyčkať na

rozhodnutie vo veci neplatnosti závetu vedenej pod spis. zn.: ...“

Sťažovatelia v ďalšom poukázali na to, že konanie vedené okresným súdom pod

sp. zn. o neplatnosť závetu po poručiteľke (do právoplatného skončenia

ktorého bolo prerušené dedičské konanie vedené pod sp. zn. ) už bolo

právoplatne skončené a napriek tomu v namietanom dedičskom konaní okresný súd

„neodstránil stav právnej neistoty meritórnym rozhodnutím o dedičstve“.

Sťažovatelia v sťažnosti podrobne opísali aj priebeh dedičského konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. po poručiteľovi J. Š., zomrelom 10. decembra

1992, a okrem iného uviedli:

„Prieťahy v súdnom konaní, ktoré sa tykajú druhej časti sťažnosti smerujú

sťažovatelia proti postupu v konaní vedenom na OS Čadca pod spis, zn.: D 193/1993 po

zomrelom poručiteľovi J. Š.

Uvedené konanie začalo dňa 03. 02. 1993, kedy OS bol doručený úmrtný list, na čo

OS 03. 03. 1993 uznesením začal dedičské konanie a poveril notára prejednaním dedičstva.

Ten dňa 17. 03. 1993 vyhotovil zápisnicu o predbežnom šetrení a následne druhú zápisnicu

dňa 15. 04. 1993. ...

Dňa 12. 01. 1995 bolo na uskutočnenom pojednávaní vydané rozhodnutie

v predmetnom dedičskom konaní...

Uvedené rozhodnutie dňa 10. 10. 1995 OS doručil účastníkom konania. Účastníci

konania 19. 10. 1995 až 26. 10. 1995 podali uvedenému rozhodnutiu odvolanie.

Dňa 11. 01. 1996 bol spis vrátený z KS Banská Bystrica po prejednaní odvolania

účastníkov spolu s rozhodnutím, ktorým KS zrušil rozhodnutie OS a vrátil mu vec na ďalšie

konanie. Toto uznesenie KS bolo doručené cestou OS dňa 19. 01. 1996...

Dňa 26. 08. 1999 bolo vytýčené pojednávanie notárom na deň 07. 09. 1999, na

ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci. Dňa 19. 11. 1999 bol spis návrhom rozhodnutia

doručený OS. Dňa 08. 12. 1999 bol rozhodnutie doručené účastníkom konania, proti

ktorému dňa 27. 12. 1999 podali účastníci konania Š. Š. a E. Š. odvolanie. Dňa 09. 03. 2000

bol spis zaslaný KS v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu

o dedičstve. Dňa 09. 02. 2001 KS vrátil spis OS s tým, že KS zrušil rozhodnutie OS

o dedičstve a vrátil vec na ďalšie konanie… pojednávanie... bolo... odročené na deň 19. 02.

2002, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci. Dňa 30. 08. 2002 notár vrátil spis OS spolu s

návrhom rozhodnutia…

Dňa 15. 05. 2003 bolo vydané uznesenie pod spis. zn.: D 193/1993-206, ktorým bolo

konanie v predmetnej dedičskej veci prerušené do právoplatného rozhodnutia vo veci

vedenej OS Čadca pod spis. zn.: ...

Dňa 06. 12. 2004, 13. 06. 2005, 06. 04. 2006, 05. 06. 2006, 29. 06. 2007 notár

zisťoval prostredníctvom OS Čadca, či bola vec vedená pod spis. zn.:

právoplatne ukončená…

verejný ochranca práv v konaní vedenom OS Čadca pod spis, zn.: D 193/1993 zistil

dve obdobia, v ktorých došlo k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ust. ods. (2) SR… v trvaní 33 mesiacov…

9 mesiacov...“

Sťažovatelia ďalej vo vzťahu k obom namietaným konaniam uviedli:

„Po obdobiach, ktoré uviedol verejný ochranca práv… do dnešného dňa bolo súdom

vykonaných niekoľko personálnych zmien a podané sťažnosti zo strany sťažovateľov, ku

ktorým sa vyjadroval predseda OS Čadca. Vo svojich vyjadreniach v konečnom dôsledku

uznal prieťahy, ospravedlňoval to však tým, že nie sú právoplatne ukončené občiansko-

právne konania resp. , ktoré však nie sú ukončené z dôvodov,

ktoré by mali spočívať na strane sťažovateľov a preto tvrdíme, že súd porušil právo

sťažovateľov na prejednanie veci a rozhodnutie bez prieťahov, čím porušil ústavné práva

sťažovateľov.

V danom prípade boli zo strany súdu vykonávané často neefektívne úkony, ktoré

viedli k prieťahom.

Z priebehu konania jednoznačne vyplýva, že k prieťahom dochádza najmä v dôsledku

postupu Okresného súdu v Čadci, ustanoveného súdneho komisára, ale aj ďalších orgánov,

ktoré boli dožiadané či už súdom alebo súdnym komisárom. Súd však neprijal žiadne účinné

opatrenia v konaní, ktoré by zabránili prieťahom v konaní a preto tvrdíme, že v plnom

rozsahu zodpovedá za porušovanie ústavných práv.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdne konania trvajú cca 18, resp. 17 rokov bez toho,

aby bola vec právoplatne skončená.

Sťažovatelia tvrdia, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj

keby pripustili, že k prieťahom dochádza z dôvodu zložitosti sporu, nemožno tým

ospravedlniť častú pasivitu, resp. neproduktívne konanie súdu. Vlastným konaním, či

pasivitou sťažovatelia k prieťahom neprispeli.

Sťažovatelia tvrdia, že uvedeným postupom Okresného súdu v Čadci bolo porušené

ich právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, vyplývajúce z

Slovenskej republiky. Toto ich stanovisko dňa 24. 04. 2009 potvrdil aj predseda OS v Čadci

vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní pod spis. značkou Spr. 590/09, kde

konštatuje, že zo strany súdu boli spôsobené prieťahy v konaní, za čo sa ospravedlnil. Do

dňa podania tejto sťažnosti od uvedeného vyjadrenia predsedu OS v Čadci sa vykonalo

niekoľko úkonov, ktoré však z dôvodov na strane súdu nezabezpečili taký postup

v konaniach, ktoré by vyústilo účinnej ochrane práva sťažovateľov, nakoľko nie je v nich

právoplatne rozhodnuté.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľov… na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a... Listiny základných práv

a slobôd postupom Okresného súdu v Čadci v konaniach vedených pod… č. k.: D

1413/1994 č. k.: D 193/1993 bolo porušené...

Okresnému súdu v Čadci v konaní vedenom pod... č. k.: D 1413/1994, č. k.:

D 193/1993 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľom... priznáva finančné zadosťučinenie každému jednotlivo v sume

15.000.- EUR, ktoré je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu...

Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 261,82 €

na účet právneho zástupcu Mgr. Dr. A. K…“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov uznesením č. k. -11 z 24. augusta

2011 prijal podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr. 1319/11 z 3. októbra 2011, v ktorom podrobne vymenoval jednotlivé úkony

v namietaných konaniach a v nadväznosti na to uviedol: „... konštatujem prieťahy v konaní

vo veci ako aj vo veci . K prieťahom v konaní však prispeli i samotní

účastníci konania, ktorí podávali voči rozhodnutiam odvolania, spisy bolo potrebné zasielať

na krajský súd, odkiaľ boli nášmu súdu vrátené po dlhšom časovom období.“

K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľov

v podaní zo 17. októbra 2011, v ktorom zdôraznil, že „Sťažovatelia v rade 1/ až 3/ svojím

konaním nespôsobovali žiadne prieťahy, ktoré by im mohli byť kladené za vinu. Skutočnosť,

že protistrana v predmetných konaniach podávala opakovane opravné prostriedky, ktoré

boli nedôvodné, nie je možné dávať za vinu sťažovateľom, naopak porušovateľ práva bol

povinný z titulu svojej autority zabezpečiť účinnú ochranu práv sťažovateľov. Sťažovatelia

nie sú spôsobilí posúdiť mieru spôsobených prieťahov zo strany KS a preto považujú svoju

sťažnosť ako dôvodnú.“.

Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení z 3. októbra 2011 a právny zástupca

sťažovateľov vo vyjadrení zo 17. októbra 2011 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2

upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

a listiny, podľa ktorých každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (aj listiny) vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj podľa

listiny), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom oboch

posudzovaných konaní je prejednanie dedičstva po zomrelých poručiteľoch (po poručiteľke

J. Š., zomrelej 1. decembra 1994, konanie vedené pod sp. zn. a po

poručiteľovi J. Š., zomrelom 10. decembra 1992, konanie vedené pod sp. zn. ).

Sťažovatelia majú postavenie účastníkov v oboch konaniach ako dedičia poručiteľov.

Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,

preto vec nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú. Nie je možné konštatovať

právnu či skutkovú zložitosť veci ani vzhľadom na početnosť účastníkov konania či rozsah

predmetu prejednávaných dedičstiev.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (aj

listiny). Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v posudzovaných konaniach svojím

správaním nijako neprispeli k prieťahom v konaní ani k celkovej dĺžke konania. Ústavný

súd v nadväznosti na obsah vyjadrenia okresného súdu poznamenáva, že využitie

zákonných procesných oprávnení (napr. dostupných opravných prostriedkov) či už

sťažovateľmi, alebo ostatnými účastníkmi súdneho konania nie je možné hodnotiť ako také

správanie účastníka, ktoré prispelo ku vzniku prieťahov v konaní.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd pri vyhodnotení priebehu oboch skúmaných dedičských konaní

opísaného v sťažnosti, vo vyjadrení okresného súdu a zisteného aj z pripojeného spisu

konštatuje:

- Dedičské konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. po

poručiteľke J. Š. sa začalo v decembri 1994. Uznesením okresného súdu z 15. marca 2007

bolo konanie vo veci právoplatne prerušené do právoplatného skončenia súdneho konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. o neplatnosť závetu spísaného

poručiteľkou (ktoré sa začalo 19. decembra 2005). Dôvod prerušenia konania zanikol 1.

februára 2008, keď bolo právoplatne ukončené súdne konanie vedené okresným súdom pod

sp. zn. . Konanie vo veci sp. zn. dosiaľ nie je právoplatne

skončené.

- Dedičské konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. po

poručiteľovi J. Š. sa začalo v marci 1993. Uznesením okresného súdu z 15. mája 2003 bolo

konanie vo veci právoplatne prerušené do právoplatného skončenia súdneho konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. o neplatnosť závetu spísaného

poručiteľom (ktoré začalo 12. decembra 2001). Ústavný súd 25. októbra 2011 na okresnom

súde zistil, že súdne konanie vedené pod sp. zn. nie je právoplatne skončené

a v nadväznosti na túto skutočnosť aj konanie vo veci sp. zn. dosiaľ nie je

právoplatne skončené.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na celkovú

dĺžku konania v spojení s tým, že dosiaľ ani jedno z posudzovaných konaní nebolo

právoplatne skončené, neefektívna činnosť, resp. nečinnosť okresného súdu charakterizuje

obe posudzované konania ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť

sporadické úkony okresného súdu. Ústavný súd súčasne poznamenáva, že obdobie

prerušenia konania nie je možné pripísať na vrub postupu okresného súdu, keďže

v posudzovaných prípadoch boli dané objektívne dôvody na takéto prerušenie. Pri celkovom

hodnotení veci nie je možné opomenúť ani okolnosť, že konanie vedené pod sp. zn.

, ktoré začalo v decembri 1994, bolo prerušené od marca 2007 do februára

2008 a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu nič nebránilo okresnému súdu vo veci

konať. V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. (ktoré začalo v marci

1993, pozn.) prerušenie trvá od mája 2003 až dosiaľ. Napriek tomu, že označené konanie je

prerušené, ústavný súd hodnotil postup okresného súdu ako postup vyznačujúci sa

neefektivitou (vzhľadom na jeho doterajšiu dĺžku a najmä dĺžku konania do jeho

prerušenia).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v posudzovaných konaniach došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a listiny.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

15 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € každému sťažovateľovi za primerané

finančné zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy

finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkový priebeh posudzovaného

súdneho konania, jeho prerušenie z objektívnych dôvodov a na mieru zavinenia okresného

súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci

úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011

(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Vychádzal

pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je

odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2011 1/6 z výpočtového základu zo sumy 741 €, čo predstavuje za

jeden úkon právnej služby odmenu v sume 123,50 €. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná

sadzba tarifnej odmeny v sume 123,50 € sa zníži o 50 % z dôvodu, že ide o spoločné úkony

pri zastupovaní troch osôb, a po znížení predstavuje 61,75 €. Každému zo sťažovateľov

vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby

v sume 61,75 € a dvakrát po 7,41 € režijný paušál, t. j. u jedného sťažovateľa v sume 138,32

€ a spolu u troch sťažovateľov v sume 414,96 €. Sťažovatelia si neuplatnili zvýšenú náhradu

tarifnej odmeny z dôvodu zastupovania viacerých sťažovateľov jedným advokátom podľa

§ 13 ods. 2 vyhlášky, a preto im ústavný súd priznal len nimi uplatnenú náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 261,82 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011