Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 516/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., V., zastúpeného advokátkou Mgr. V. K., R., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. E 354/95 a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra

2011 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. E 354/95 a sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Na Okresnom súde v Rimavskej Sobote bol vydaný platobný rozkaz, a to v konaní

Ro787/93 zo dňa 3. 12. 1993 na uspokojenie pohľadávky, a to S., a. s., vo výške 100 000,-

Sk s 28 % úrokom od 17. 2. 1995 do zaplatenia, ako aj na zaplatenie trov konania vo výške

13 460,- Sk. Tento platobný rozkaz sa týkal povinných, a to:

1. I. K., bytom U. - dlžníka S., a. s.

2. H. K. - manželky tohto dlžníka

3. E. K., bytom R.

4. J. D., bytom V. - teda sťažovateľa

Sťažovateľ je vlastne ručiteľom tejto pôžičky. Vzhľadom na tú skutočnosť, že dlžník

neuhradil túto dlžnú sumu, tak samozrejme bol vydaný platobný rozkaz na dlžníka ako aj

ručiteľov. Pohľadávka uhradená nebola, a preto podal oprávnený S., a. s., návrh na výkon

rozhodnutia a to jednak návrh na výkon zrážkami zo mzdy ako aj z dôchodku, datovaný

16. 2. 1995.

Okresný súd v Rimavskej Sobote uznesením zo dňa 13. 3. 1995 nariadil výkon

rozhodnutia proti všetkým povinným na uvedenú sumu zrážkami z dôchodku, proti tomuto

uzneseniu však podal odvolanie sťažovateľ a to dňa 24. 3. 1995. Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením zo dňa 31. 8. 1995 v konaní zrušil uznesenie Okresného

súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 13. 3. 1995, č. k. E 354/95 a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil právny názor, že v danom konkrétnom

prípade ide o výkon rozhodnutia exekučný titul, ktorým bolo uložené odporcom zaplatiť

pohľadávku, a to všetkým štyrom povinným, a jedná sa o výrok, ktorý je obdobný záväzku

solidárnemu, a nie je možné procesné spájať túto vec a nariadil súdu, aby výkon

rozhodnutia nariadil proti jednému z povinných a návrh na začatie konania voči ostatným

povinným vylúčil na samostatné konanie. ...

Samozrejme v tom čase S. p. vykonávala zrážky z dôchodku na základe nariadeného

výkonu rozhodnutia sťažovateľovi, a vzhľadom na to, že s. p. nebolo stále doručené

právoplatné rozhodnutie, tieto sumy deponovala a nevyplatila oprávnenému ani

sťažovateľovi. ...

Po tom ako bol spis zaslaný späť Okresnému súdu v Rimavskej Sobote, sú evidentné

prieťahy v konaní, čo vyplýva z nasledovných skutočností: V spise sa nachádza uznesenie

Okresného súdu v Rim. Sobote č. k. E 354/95-23, ktoré je datované dňom 10. 5. 2000, a toto

malo byť doručené sťažovateľovi 17. 5. - rok je nečitateľný, a na uznesení sa nachádza

právoplatnosť dňom 1. 3. 2006, vyznačená právoplatnosť 21. 3. 2006 - č. listu 56.

Sťažovateľ namieta, že by vôbec bol obdržal nejaké uznesenie z Okresného súdu

v Rimavskej Sobote v tomto období, keby mu bolo bývalo doručené, bol by proti nemu podal

odvolanie. Záhadné je, že uznesenie je datované dňom 10. 5. 2000, doručenky sú

pravdepodobne z roku 2000, a právoplatnosť je vyznačená v roku 2006 v spise. ...

Súd nekonal vo veci od r. 1995 a s. p. v tom čase N. p. vykonala zrážky

z dôchodkových dávok sťažovateľa J. D. na uvedenú pohľadávku a od 18. 6. 1995 do

17. 1. 2006 úhrnom zrazila z dôchodku sťažovateľa sumu 268 200,- Sk, z ktorej sumy

2. 12. 2005 už S. p. poukázala sťažovateľovi - povinnému naviac zrazenú sumu vo výške

55 058,- Sk, a zvyšok sumy 213 142,- Sk deponovala na účte z dôvodu, že jej nebolo

doručené právoplatné uznesenie v konaní E 354/1995. ...

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 6. 2000 s účinnosťou od

30. 6. 2000 postúpil postupca S., a. s. pohľadávku voči dlžníkovi I. K., ktorý bol povinný

v 1. rade v konaní E 354/1995 na postupníka S. k., a. s., a na základe tejto zmluvy S. k., a.

s., s poukazom na ust. m/ ods. oznámila súdu, že podala na

Exekútorský úrad Mgr. J. Ď., návrh na vykonanie exekúcie proti povinným 1/ I. K., 2/ H. K.,

3/ M. K. a 4/ J. D., a to práve na vymoženie pohľadávky, ktorá bola priznaná platobným

rozkazom sp. zn. Ro 787/93 zo dňa 3. 11. 1993, a poukazuje na konanie o výkon

rozhodnutia pod sp. zn. E 354/95. Toto oznámenie bolo súdu doručené 1. 3. 2006. ...

Toto oznámenie sa rôznym spôsobom dopĺňalo, a aj s. p. 11. 12. 2006 žiadala

o zaslanie rozhodnutia o právoplatnosti, pretože zrážky boli naďalej deponované v s. p. ...

Súd nezastavil výkon rozhodnutia, hoci to bol povinný urobiť z úradnej moci

s poukazom na tú skutočnosť, že zákonom z 24. 6. 2005, ktorým sa menil a

dopĺňal Zákon 93/64 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v „Prechodných ustanoveniach účinných od 1. 9. 2005“

v § 372 m/ ods. 1 je uvedené, že v konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31. 8. 2005

musí oprávnený podať do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona, a zároveň v tejto lehote oznámiť podanie návrhu na

vykonanie exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia. Táto 6-mesačná lehota je lehotou

prekluzívnou a S. k., a. s., doručila v konaní E 354/95 až dňa 1. 3. 2006 návrh v zmysle

osobitného zákona na vykonanie exekúcie proti povinnému J. D. - sťažovateľovi, napriek

tomu súd toto neurobil, a tak sťažovateľ 21. 12. 2009 prostredníctvom novej právnej

zástupkyne podal návrh na zastavenie konania o výkon rozhodnutia, o ktorom súd

právoplatne rozhodol až po tom, keď uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

17. 8. 2010 v konaní -202 bolo dané sťažovateľovi za pravdu a Krajský

súd v Banskej Bystrici rozhodol, že súd je povinný vydať uznesenie, ktorým výkon

rozhodnutia zastaví. ...

Uznesením Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 26. 7. 2011 v konaní

bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené a toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 1. 8. 2011. ...

Sťažovateľovi ešte aj v súčasnej dobe sa vykonávajú zrážky z dôchodku s tým, že súd

žiadal exekútora, aby sumu, ktorá už bola zrazená nad rámec výkonu rozhodnutia, poukázal

sťažovateľovi - povinnému, exekútor to odmietol s tým, že nie je právoplatné rozhodnutie

súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Náväzne totiž súd 2. 8. 011 vo veci

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. ...

Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie, o ktorom ešte nebolo

rozhodnuté.

S. p. na základe príkazu exekútora JUDr. J. Ď., súdneho exekútora, Ex 1136/06

(sp. zn. súdu 3 Er643/06), zráža z dôchodku sťažovateľa pre oprávneného S. k., a. s.,

opätovne na pohľadávku špecifikovanú sumou 22 874,41 EUR sumu 185,90 EUR

mesačne. ...

Právnej zástupkyni oznámil exekútorský úrad, že suma, ktorá bola deponovaná s. p.,

zrazená na základe výkonu rozhodnutia, bola poukázaná exekútorskému úradu, ktorý túto

sumu zaslal už oprávnenému, to znamená, že napriek tomu, že s. p. nemala v rukách

právoplatné rozhodnutie o výkone rozhodnutia, peniaze poukázala a tieto boli tak ako sa

konštatuje aj v rozhodnutí Okresného súdu v Rimavskej Sobote, poukázané oprávnenému na

jeho účet.

S. p. teda v dôsledku nezákonného začatia exekučného konania dokonca pre ten istý

exekučný titul opätovne od začiatku vymáhala od sťažovateľa tú istú sumu, ktorú už

deponovala na svojich účtoch, a vymožené sumy opätovne deponovala na svojich účtoch,

lebo nemala doručený príkaz exekútora umožňujúci vyplatenie predmetných súm

oprávnenému. Takáto exekúcia naozaj je neprípustná a práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov neboli dodržané. ...

Jediným, kto plynule v tejto veci konal, bol Krajský súd v Banskej Bystrici. Okresný

súd v Rimavskej Sobote v tejto veci nekonal, a namiesto toho, aby z úradnej moci konanie

zastavil, urobil toto až na pokyn Krajského súdu v Banskej Bystrici. Sťažovateľ, ktorý je už

vo vysokom veku, ktorý ani nebol hlavným dlžníkom, ale v dobrej viere ručil povinnému za

jeho vybratý úver, sa dostal do takejto situácie, a povinný, ktorý má výsluhový dôchodok

ako vyšetrovateľ, sa vyhol celému exekučnému konaniu nezákonným postupom súdu.

Od roku 1995 ako sa spisy vrátili z Krajského súdu v Banskej Bystrici súd podľa názoru

sťažovateľa nekonal vôbec až do roku 2006. Uznesenie súdu, ktoré je datované rokom 2000,

bolo zrejme vydané len v r. 2006, keď dostal súd podnet na vydanie poverenia ohľadom

exekúcie, a vtedy vlastne začal podľa názoru sťažovateľa vyhotovovať predmetné

rozhodnutia. Okresný súd v Rimavskej Sobote vystavil sťažovateľa ďalšiemu nezákonnému

exekučnému konaniu, tento je dlhé roky pod tlakom exekútora, z malého dôchodku mu ešte

naďalej zráža s. p. časť dôchodku, a dostáva sa do stavu núdze už dlhé roky.

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej

takto:

Základné právo sťažovateľa J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa Článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nečinnosťou Okresného súdu v Rimavskej sobote vo veci vedenej pod sp. zn.

E 354/95 a 3 Er643/06 porušené bolo.

J. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- EUR, ktoré je

Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu.

Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný uhradiť advokátke Mgr. V. K. trovy

právneho zastúpenia vo výške 555,90 EUR + 20 % DPH celkom 667,08 EUR do 15-tich dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. E 354/95 a sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

1. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní nepodal a ani

netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto

dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , ,

) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov

(s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva

sťažovateľa priznaného mu podľa a práva podľa dohovoru,

a preto podľa v spojení s bolo potrebné jeho

sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

2. Okrem uvedeného podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na

to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľa a priložených listín vyplýva, že napadnuté konanie vedené

pod sp. zn. bolo na okresnom súde právoplatne skončené 1. augusta 2011.

Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním

z 30. septembra 2011, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde,

ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo

vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy

odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011