Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 516/2011
PDF · 203.55 KB
No categories available
II. ÚS 516/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. D., V., zastúpeného advokátkou Mgr. V. K., R., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. E 354/95 a sp. zn.
3 Er 643/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra
2011 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. E 354/95 a sp. zn. 3 Er 643/06.
Z obsahu sťažnosti vyplýva:
«Na Okresnom súde v Rimavskej Sobote bol vydaný platobný rozkaz, a to v konaní
Ro787/93 zo dňa 3. 12. 1993 na uspokojenie pohľadávky, a to S., a. s., vo výške 100 000,-
Sk s 28 % úrokom od 17. 2. 1995 do zaplatenia, ako aj na zaplatenie trov konania vo výške
13 460,- Sk. Tento platobný rozkaz sa týkal povinných, a to:
1. I. K., bytom U. - dlžníka S., a. s.
2. H. K. - manželky tohto dlžníka
3. E. K., bytom R.
4. J. D., bytom V. - teda sťažovateľa
Sťažovateľ je vlastne ručiteľom tejto pôžičky. Vzhľadom na tú skutočnosť, že dlžník
neuhradil túto dlžnú sumu, tak samozrejme bol vydaný platobný rozkaz na dlžníka ako aj
ručiteľov. Pohľadávka uhradená nebola, a preto podal oprávnený S., a. s., návrh na výkon
rozhodnutia a to jednak návrh na výkon zrážkami zo mzdy ako aj z dôchodku, datovaný
16. 2. 1995.
Okresný súd v Rimavskej Sobote uznesením zo dňa 13. 3. 1995 nariadil výkon
rozhodnutia proti všetkým povinným na uvedenú sumu zrážkami z dôchodku, proti tomuto
uzneseniu však podal odvolanie sťažovateľ a to dňa 24. 3. 1995. Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením zo dňa 31. 8. 1995 v konaní 12 Co 3531/95 zrušil uznesenie Okresného
súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 13. 3. 1995, č. k. E 354/95 a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil právny názor, že v danom konkrétnom
prípade ide o výkon rozhodnutia exekučný titul, ktorým bolo uložené odporcom zaplatiť
pohľadávku, a to všetkým štyrom povinným, a jedná sa o výrok, ktorý je obdobný záväzku
solidárnemu, a nie je možné procesné spájať túto vec a nariadil súdu, aby výkon
rozhodnutia nariadil proti jednému z povinných a návrh na začatie konania voči ostatným
povinným vylúčil na samostatné konanie. ...
Samozrejme v tom čase S. p. vykonávala zrážky z dôchodku na základe nariadeného
výkonu rozhodnutia sťažovateľovi, a vzhľadom na to, že s. p. nebolo stále doručené
právoplatné rozhodnutie, tieto sumy deponovala a nevyplatila oprávnenému ani
sťažovateľovi. ...
Po tom ako bol spis zaslaný späť Okresnému súdu v Rimavskej Sobote, sú evidentné
prieťahy v konaní, čo vyplýva z nasledovných skutočností: V spise sa nachádza uznesenie
Okresného súdu v Rim. Sobote č. k. E 354/95-23, ktoré je datované dňom 10. 5. 2000, a toto
malo byť doručené sťažovateľovi 17. 5. - rok je nečitateľný, a na uznesení sa nachádza
právoplatnosť dňom 1. 3. 2006, vyznačená právoplatnosť 21. 3. 2006 - č. listu 56.
Sťažovateľ namieta, že by vôbec bol obdržal nejaké uznesenie z Okresného súdu
v Rimavskej Sobote v tomto období, keby mu bolo bývalo doručené, bol by proti nemu podal
odvolanie. Záhadné je, že uznesenie je datované dňom 10. 5. 2000, doručenky sú
pravdepodobne z roku 2000, a právoplatnosť je vyznačená v roku 2006 v spise. ...
Súd nekonal vo veci od r. 1995 a s. p. v tom čase N. p. vykonala zrážky
z dôchodkových dávok sťažovateľa J. D. na uvedenú pohľadávku a od 18. 6. 1995 do
17. 1. 2006 úhrnom zrazila z dôchodku sťažovateľa sumu 268 200,- Sk, z ktorej sumy
2. 12. 2005 už S. p. poukázala sťažovateľovi - povinnému naviac zrazenú sumu vo výške
55 058,- Sk, a zvyšok sumy 213 142,- Sk deponovala na účte z dôvodu, že jej nebolo
doručené právoplatné uznesenie v konaní E 354/1995. ...
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 6. 2000 s účinnosťou od
30. 6. 2000 postúpil postupca S., a. s. pohľadávku voči dlžníkovi I. K., ktorý bol povinný
v 1. rade v konaní E 354/1995 na postupníka S. k., a. s., a na základe tejto zmluvy S. k., a.
s., s poukazom na ust. § 372 m/ ods. 1 Zákona 99/1963 OSP oznámila súdu, že podala na
Exekútorský úrad Mgr. J. Ď., návrh na vykonanie exekúcie proti povinným 1/ I. K., 2/ H. K.,
3/ M. K. a 4/ J. D., a to práve na vymoženie pohľadávky, ktorá bola priznaná platobným
rozkazom sp. zn. Ro 787/93 zo dňa 3. 11. 1993, a poukazuje na konanie o výkon
rozhodnutia pod sp. zn. E 354/95. Toto oznámenie bolo súdu doručené 1. 3. 2006. ...
Toto oznámenie sa rôznym spôsobom dopĺňalo, a aj s. p. 11. 12. 2006 žiadala
o zaslanie rozhodnutia o právoplatnosti, pretože zrážky boli naďalej deponované v s. p. ...
Súd nezastavil výkon rozhodnutia, hoci to bol povinný urobiť z úradnej moci
s poukazom na tú skutočnosť, že zákonom 341/2005 Z. z. z 24. 6. 2005, ktorým sa menil a
dopĺňal Zákon 93/64 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v „Prechodných ustanoveniach účinných od 1. 9. 2005“
v § 372 m/ ods. 1 je uvedené, že v konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31. 8. 2005
musí oprávnený podať do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona, a zároveň v tejto lehote oznámiť podanie návrhu na
vykonanie exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia. Táto 6-mesačná lehota je lehotou
prekluzívnou a S. k., a. s., doručila v konaní E 354/95 až dňa 1. 3. 2006 návrh v zmysle
osobitného zákona na vykonanie exekúcie proti povinnému J. D. - sťažovateľovi, napriek
tomu súd toto neurobil, a tak sťažovateľ 21. 12. 2009 prostredníctvom novej právnej
zástupkyne podal návrh na zastavenie konania o výkon rozhodnutia, o ktorom súd
právoplatne rozhodol až po tom, keď uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
17. 8. 2010 v konaní 13 CoE/222/2010-202 bolo dané sťažovateľovi za pravdu a Krajský
súd v Banskej Bystrici rozhodol, že súd je povinný vydať uznesenie, ktorým výkon
rozhodnutia zastaví. ...
Uznesením Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 26. 7. 2011 v konaní
3 Er643/2006 bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 1. 8. 2011. ...
Sťažovateľovi ešte aj v súčasnej dobe sa vykonávajú zrážky z dôchodku s tým, že súd
žiadal exekútora, aby sumu, ktorá už bola zrazená nad rámec výkonu rozhodnutia, poukázal
sťažovateľovi - povinnému, exekútor to odmietol s tým, že nie je právoplatné rozhodnutie
súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Náväzne totiž súd 2. 8. 011 vo veci
3 Er643/2006 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. ...
Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie, o ktorom ešte nebolo
rozhodnuté.
S. p. na základe príkazu exekútora JUDr. J. Ď., súdneho exekútora, Ex 1136/06
(sp. zn. súdu 3 Er643/06), zráža z dôchodku sťažovateľa pre oprávneného S. k., a. s.,
opätovne na pohľadávku špecifikovanú sumou 22 874,41 EUR sumu 185,90 EUR
mesačne. ...
Právnej zástupkyni oznámil exekútorský úrad, že suma, ktorá bola deponovaná s. p.,
zrazená na základe výkonu rozhodnutia, bola poukázaná exekútorskému úradu, ktorý túto
sumu zaslal už oprávnenému, to znamená, že napriek tomu, že s. p. nemala v rukách
právoplatné rozhodnutie o výkone rozhodnutia, peniaze poukázala a tieto boli tak ako sa
konštatuje aj v rozhodnutí Okresného súdu v Rimavskej Sobote, poukázané oprávnenému na
jeho účet.
S. p. teda v dôsledku nezákonného začatia exekučného konania dokonca pre ten istý
exekučný titul opätovne od začiatku vymáhala od sťažovateľa tú istú sumu, ktorú už
deponovala na svojich účtoch, a vymožené sumy opätovne deponovala na svojich účtoch,
lebo nemala doručený príkaz exekútora umožňujúci vyplatenie predmetných súm
oprávnenému. Takáto exekúcia naozaj je neprípustná a práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov neboli dodržané. ...
Jediným, kto plynule v tejto veci konal, bol Krajský súd v Banskej Bystrici. Okresný
súd v Rimavskej Sobote v tejto veci nekonal, a namiesto toho, aby z úradnej moci konanie
zastavil, urobil toto až na pokyn Krajského súdu v Banskej Bystrici. Sťažovateľ, ktorý je už
vo vysokom veku, ktorý ani nebol hlavným dlžníkom, ale v dobrej viere ručil povinnému za
jeho vybratý úver, sa dostal do takejto situácie, a povinný, ktorý má výsluhový dôchodok
ako vyšetrovateľ, sa vyhol celému exekučnému konaniu nezákonným postupom súdu.
Od roku 1995 ako sa spisy vrátili z Krajského súdu v Banskej Bystrici súd podľa názoru
sťažovateľa nekonal vôbec až do roku 2006. Uznesenie súdu, ktoré je datované rokom 2000,
bolo zrejme vydané len v r. 2006, keď dostal súd podnet na vydanie poverenia ohľadom
exekúcie, a vtedy vlastne začal podľa názoru sťažovateľa vyhotovovať predmetné
rozhodnutia. Okresný súd v Rimavskej Sobote vystavil sťažovateľa ďalšiemu nezákonnému
exekučnému konaniu, tento je dlhé roky pod tlakom exekútora, z malého dôchodku mu ešte
naďalej zráža s. p. časť dôchodku, a dostáva sa do stavu núdze už dlhé roky.
Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej
takto:
Základné právo sťažovateľa J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nečinnosťou Okresného súdu v Rimavskej sobote vo veci vedenej pod sp. zn.
E 354/95 a 3 Er643/06 porušené bolo.
J. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- EUR, ktoré je
Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu.
Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný uhradiť advokátke Mgr. V. K. trovy
právneho zastúpenia vo výške 555,90 EUR + 20 % DPH celkom 667,08 EUR do 15-tich dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. E 354/95 a sp. zn. 3 Er 643/06.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady
č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona
č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
prvostupňového súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,
alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17
ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj
po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako
aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je
kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní nepodal a ani
netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto
dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04,
II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu
predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov
(s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva
sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho
sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
2. Okrem uvedeného podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na
to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Z podania sťažovateľa a priložených listín vyplýva, že napadnuté konanie vedené
pod sp. zn. 3 Er 643/06 bolo na okresnom súde právoplatne skončené 1. augusta 2011.
Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním
z 30. septembra 2011, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde,
ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred
ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo
vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané
porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy
odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2011