Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 442/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. Č., B., zastúpeného advokátom Mgr. F. P., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

a a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -67 zo 16. februára 2011 a uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 26. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. V. Č. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. septembra 2011 doručená sťažnosť Mgr. V. Č. (ďalej len sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 15

-67 zo 16. februára 2011 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 26. mája 2011.

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva:

„Dňa 31. 12. 2008 podal sťažovateľ ako otec maloletého dieťaťa návrh na začatie

konania v právnej veci úpravy styku s maloletou N. Č. Dňa 08. 01. 2009 podal z obavy, že

sa matka maloletej s dcérou odsťahuje do Belgicka aj návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorý bol ale súdom zamietnutý.

Výzvou zo dňa 02. 08. 2010, t. j. po takmer dvoch rokoch, Okresný súd Žilina vyzval

sťažovateľa, aby súdu oznámil, či na tomto svojom návrhu na úpravu styku s maloletou...

trvá, alebo ho berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť vzhľadom na

právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 15.

04. 2009 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 20. 08. 2009,

ktorými bolo manželstvo sťažovateľa s matkou maloletej rozvedené a zároveň bolo

rozhodnuté o úprave styku s maloletým dieťaťom.

Na túto výzvu sťažovateľ odpovedal tak, že na svojom návrhu naďalej trvá a keďže sa

od jeho podania niektoré okolnosti zmenili, svoj návrh značne doplnil a pozmenil.

Následne Okresný súd Žilina zaslal sťažovateľovi oznámenie zo dňa 04. 10. 2010,

v ktorom uvádza..., že zo spisového materiálu vyplýva, že maloletá N. Č. žije so svojou

matkou v B., kam odcestovala začiatkom roka 2009. Okresný súd Žilina namietal, že medzi

Slovenskou republikou a Belgickom neexistuje žiadna zmluva, ktorá by upravovala postup

justičných orgánov, preto súdy Slovenskej republiky postupujú podľa platných právnych

predpisov SR, a tým je ... Súd teda sťažovateľovi oznámil, že ak

trvá na svojom návrhu zo dňa 31. 12. 2008, je potrebné obrátiť sa na príslušný súd v B., v

obvode ktorého má maloletá bydlisko. Záverom ešte súd uviedol, že ak sťažovateľ na

podanom návrhu netrvá, nech to písomne oznámi Okresnému súdu Žilina.

Ďalším krokom Okresného súdu Žilina bolo uznesenie č. k. -60 zo dňa

03. 01. 2011, ktorým konanie zastavil... a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že maloleté

dieťa má od januára 2009 svoj obvyklý pobyt v B., príslušným na konanie je súd v Belgicku

a nie slovenský súd, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, a teda Okresný súd

Žilina konanie vo veci zastavil.

Proti tomuto uzneseniu, vydanému vyššou súdnou úradníčkou, podal sťažovateľ

v zákonnej lehote odvolanie...

Dňa 16. 02. 2011 teda vydal Okresný súd... uznesenie č. k. -67, ktorým

zrušil uznesenie vydané vyššou súdnou úradníčkou a opäť konanie zastavil, tentokrát

z dôvodu, že vec už bola rozhodnutá rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k.

16 Co/183/2009-U3 zo dňa 20. 08. 2009. Z takéhoto postupu vyplýva, že súd prvého stupňa

svoju príslušnosť uznal a vyhovel teda odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka v plnom rozsahu, pretože inak by musel podľa § 374 ods. 4 toto odvolanie

predložiť odvolaciemu súdu.

Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd

v Žiline ako súd odvolací uznesenie prvostupňového súdu potvrdil svojím uznesením č. k.

-22 zo dňa 26. 05. 2011, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 22. 07.

2011.“

3. Podľa názoru sťažovateľa „Vyššie popísaným zmätočným až irelevantným

konaním a rozhodnutiami Okresný súd Žilina a Krajský súd Žilina porušili: čl. 46 ods. 1

... ... Dohovoru...“.

4. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „podal vo veci dovolanie z dôvodu § 237

písm. f , čo považuje za posledný opravný prostriedok. O ňom teraz beží konanie“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že uznesením okresného

súdu č. k. -67 zo 16. februára 2011 a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 26. mája 2011 boli porušené jeho základné práva zaručené čl. 46 ods. 1

a a právo zaručené dohovoru, navrhol zrušiť namietané

rozhodnutia menovaných všeobecných súdov a vec vrátiť na ďalšie konanie a žiadal priznať

mu náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich.

8. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) (, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem

iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

9. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu v jeho rodinnoprávnej veci (konanie o úprave

styku s maloletou) najmä z hľadiska rešpektovania jeho základného práva na súdnu právnu

ochranu (resp. práva na spravodlivý proces) a základného práva na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov (resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote) (bod 2 a 3),

v dôsledku porušenia ktorých sa domáhal ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj

podaním dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

(pozri bod 4).

10. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho práva jednak na najvyššom súde

a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať

najvyšší súd.

11. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania opravného prostriedku (odvolanie či dovolanie)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po

rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na

podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť

č. 31419/04 a jeho body 47 a 48) napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebo

mimoriadnym).

12. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011