Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 522/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., N.; Mgr. B. S., S., a spoločnosti S., k. s., Ž.,

zastúpených advokátom JUDr. M. O., Ž., vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky, základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v spojení s a 2 a , ako aj

základného práva zaručeného v uzneseniami

Okresného súdu Žilina sp. zn. z 21. júna 2011, 29. júna 2011 a 15. augusta 2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K., Mgr. B. S. a spoločnosti S., k. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2011 doručená sťažnosť M. K., N. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“); Mgr. B. S., S. (ďalej

len „sťažovateľ v 2. rade), a spoločnosti S., k. s., Ž. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“, spolu

ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva zaručeného v v spojení

s a 2 a , ako aj základného práva zaručeného v

uzneseniami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 21. júna 2011, 29. júna 2011 a 15. augusta 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

prebiehalo na okresnom súde reštrukturalizačné konanie proti spoločnosti S., a. s. (ďalej len

„dlžník“), pričom za správcu dlžníka v tomto reštrukturalizačnom konaní bol okresným

súdom ustanovený sťažovateľ v 3. rade. Na schôdzi veriteľov (veriteľmi sú aj sťažovateľ

v 1. a 2. rade, pozn.) konanej 24. novembra 2010 sťažovateľ v 3. rade ako ustanovený

správca predložil veriteľom na schválenie ním spracovaný reštrukturalizačný plán, ktorý už

bol 29. októbra 2010 schválený aj veriteľským výborom, pričom veritelia predmetný

reštrukturalizačný plán schválili, avšak okresný súd uznesením z 15. decembra 2010 tento

reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou veriteľov zamietol s odôvodnením,

že podľa okresného súdu predmetné rozhodnutie „... urobila menšina veriteľov, ktorej

záujmy sú protichodné od záujmov väčšinového veriteľa...“. Následne v rámci odvolacieho

konania Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 43

z 23. marca 2011 potvrdil uznesenie okresného súdu z 15. decembra 2010

o zamietnutí plánu, takže následne okresný súd 11. mája 2011 vydal uznesenie, ktorým

vyhlásil na majetok dlžníka konkurzné konanie a súčasne namiesto reštrukturalizačného

správcu, ktorým bol sťažovateľ v 3. rade, ustanovil nového správcu konkurznej podstaty

(ďalej len „správca“).

Uznesením sp. zn. z 9. júna 2011 ústavný súd prijal na ďalšie konanie

sťažnosť sťažovateľa, ktorý je veriteľom dlžníka odlišným od sťažovateľov v tejto danej

veci, pričom sťažnosť bola prijatá proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 23. marca 2011 a ústavný súd súčasne rozhodol o odklade vykonateľnosti nielen

predmetného rozhodnutia krajského súdu, ale aj o odklade vykonateľnosti uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 11. mája 2011 o vyhlásení konkurzu, a to až do

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Obdobné sťažnosti proti

označenému rozhodnutiu krajského súdu podali aj sťažovatelia v danej veci, ktoré boli

ústavným súdom prijaté na ďalšie konanie pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a následne boli pripojené na ďalšie konanie

k veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Predmetom sťažnosti sťažovateľov v danej veci je ich tvrdenie o protiústavnom

postupe okresného súdu, ktorý aj napriek rozhodnutiu ústavného súdu sp. zn.

z 9. júna 2011, ktorým bola odložená aj vykonateľnosť uznesenia

o vyhlásení konkurzu, ďalej vo veci konkurzného konania na majetok dlžníka konal, keď

21. júna 2011 uznesením predĺžil správcovi na jeho žiadosť lehotu na vyhotovenie súpisu

konkurznej podstaty o 15 dní a následne 29. júna 2011 okresný súd ďalším uznesením

predĺžil správcovi na jeho žiadosť aj lehotu na vyhotovenie zoznamu konkurzných

pohľadávok o 10 dní. Napokon uznesením z 15. augusta 2011 okresný súd zamietol návrh

jedného z veriteľov (I. M.) na prerušenie konkurzného konania a na zrušenie správcom

zvolanej schôdze veriteľov, ktorá sa napokon aj konala 17. augusta 2011.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„Nerešpektovanie rozhodnutia Ústavného súdu SR. Dňa 16. 06. 2011 Uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 09. 06. 2011 nadobudlo právoplatnosť. Všetky uznesenia

Porušovateľa, úkony Správcu I a hlasovanie veriteľov na Schôdzi veriteľov zo dňa 17. 08.

2011 sú neplatné, keďže v dôsledku uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09. 06. 2011

o povolení odkladu vykonateľnosti nenastali účinky konkurzného konania. O uvedenom bol

Porušovateľ, ako aj Správca I niekoľkokrát písomne informovaný a veriteľ – I. M. žiadal

zrušenie schôdze veriteľov a prerušenie konkurzného konania až do vydania rozhodnutia

Ústavného súdu SR. ...

Konkurzné konanie smeruje k speňaženiu majetku podliehajúcemu konkurzu

vyhláseného na majetok Dlžníka a tomuto konaniu nie je ani zo strany Porušovateľa

bránené a to aj napriek skutočnosti, že Ústavný súd SR odložil vykonateľnosť Uznesenia

Porušovateľa o začatí a vyhlásení konkurzu.

Protiprávne konanie Porušovateľa v spojení s protiprávnym konaním Správcu I

a zrejme aj Správcu II zvoleného na základe hlasovania veriteľa – V. S., a.s. môže spôsobiť

škodu Dlžníkovi, ako aj veriteľom. Vyššie uvedené skutočnosti zakladajú odôvodnené obavy

o uspokojenie veriteľov, ktorých miera uspokojenia v rámci Plánu predstavovala 100 %. Je

nepochybné, že v konkurze bude nepomerne nižší výťažok zo speňaženia majetku

podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok Dlžníka, a teda aj uspokojenie veriteľov

bude výrazne nižšie, ako v prípade reštrukturalizácie. ...

Podaním tejto sťažnosti Sťažovateľ bráni svoje majetkové práva a majetkové práva

ostatných veriteľov, ktoré boli porušené nezákonným postupom Porušovateľa v snahe

zabrániť tak opakovanému nezákonnému postupu Správcu I, prípadne Správcu II s

poukazom na ust. a nasl. , nakoľko následky konania v rozpore so zákonom a

Uznesením Ústavného súdu SR.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd po prijatí ich

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Žilina v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

Uznesením o predĺžení lehoty na vyhotovenie súpisu majetku podstát

o 15 dní zo dňa 21. 06. 2011 porušil právo Sťažovateľa podľa SR

(právo vlastniť majetok) v spojení s a ods. 2 SR (právo na rovnaké

zaobchádzanie) a v spojení s (právo na súdnu ochranu).

Okresný súd Žilina v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

uznesením o predĺžení lehoty na vyhotovenie súpisu majetku podstát

o 15 dní zo dňa 21. 06. 2011 porušil SR (princíp rovnosti účastníkov

konania).

Okresný súd Žilina v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

uznesením o predĺžení lehoty na vyhotovenie súpisu majetku podstát

o 15 dní zo dňa 21. 06. 2011 porušil SR (princíp právnej istoty).

Okresný súd Žilina v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

Uznesením o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu

pohľadávok Dlžníka o 10 dní zo dňa 29. 06. 2011 porušil právo Sťažovateľa podľa čl. 20

ods. 1 SR (právo vlastniť majetok) v spojení s SR (právo na

rovnaké zaobchádzanie) a v spojení s (právo na súdnu ochranu).

Okresný súd Žilina v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

uznesením o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu

pohľadávok Dlžníka o 10 dní zo dňa 29. 06. 2011 porušil SR (princíp

rovnosti účastníkov konania).

Okresný súd Žilina v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

uznesením o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu

pohľadávok dlžníka o 10 dní zo dňa 29. 06. 2011 porušil SR (princíp

právnej istoty).

Okresný súd Žilina v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

Uznesením o zamietnutí Návrhu na zrušenie schôdze veriteľov zo

dňa 15. 08. 2011 porušil právo Sťažovateľa podľa SR (právo vlastniť

majetok) v spojení s a ods. 2 SR (právo na rovnaké zaobchádzanie) a v

spojení s (právo na súdnu ochranu).

Okresný súd Žilina v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

uznesením o zamietnutí Návrhu na zrušenie schôdze veriteľov zo dňa

15. 08. 2011 porušil SR (princíp rovnosti účastníkov konania).

Okresný súd Žilina v konám vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

uznesením o zamietnutí Návrhu I. M. na zrušenie schôdze veriteľov

zo dňa 15. 08. 2011 porušil SR (princíp právnej istoty).

Ústavný súd Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21. 06.

2011, ktorým predĺžil lehotu na vyhotovenie súpisu majetku podstát o 15 dní, zrušuje.

Ústavný súd Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 29. 06.

2011, ktorým predĺžil lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok dlžníka o 10 dní

zrušuje .

Ústavný súd Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 18. 05.

2011, ktorým zamietol Návrh I. M. na zrušenie schôdze veriteľov zrušuje.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľmi namietané porušenie čl. 1 ods. 1

, základného práva zaručeného v v spojení s a 2

a , ako aj základného práva zaručeného v

uzneseniami okresného súdu sp. zn. z 21. júna 2011, 29. júna 2011 a 15. augusta

2011.

1. K sťažnosti sťažovateľa v 3. rade

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v 3. rade, ktorý mal v reštrukturalizačnom

konaní postavenie správcu, namieta porušenie svojich práv uzneseniami okresného súdu

vydanými v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“)

účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí

spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v 3. rade ako ustanovený správca nemá a ani

nemal v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. postavenie

účastníka konania (toto postavenie nemal ani v reštrukturalizačnom konaní, pozn.), takže

v tomto konaní nemohli byť porušené ani žiadne jeho práva, ktoré prináležia iba účastníkovi

konania.

Ústavný súd podotýka, že podľa sťažnosť nemôže

podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv

a slobôd iných osôb, nie svojich (m. m. , ).

Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa v 3. rade už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou (25 ods. 2 ).

2. K namietaným uzneseniam okresného súdu

Sťažovatelia v 1. a 2. rade svojou sťažnosťou namietajú uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 21. júna 2011, ktorým okresný súd vyhovel žiadosti správcu a predĺžil

mu lehotu na spracovanie súpisu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu (bod A), uznesenie

sp. zn. z 29. júna 2011, ktorým okresný súd vyhovel návrhu správcu a predĺžil

mu lehotu na vyhotovenie zoznamu pohľadávok (bod A) a uznesenie sp. zn.

z 15. augusta 2011, ktorým okresný súd zamietol návrh konkurzného veriteľa (odlišného od

osôb sťažovateľov v 1. a 2. rade, pozn.) na prerušenie konkurzného konania a na zrušenie

zvolanej schôdze veriteľov (bod B).

A. Pokiaľ ide o prvé dve zo sťažovateľmi v 1. a 2. rade namietaných uznesení, a to

o uznesenia okresného súdu sp. zn. z 21. júna 2001 a 29. júna 2011, ktorými

okresný súd správcovi predlžoval lehoty, ústavný súd konštatuje, že v danom prípade išlo

iba o uznesenia procesnej povahy, ktoré v konečnom dôsledku nemali a ani nemohli mať

reálny vplyv alebo dopad na hmotno-právne oprávnenia, resp. na hmotno-právne nároky

sťažovateľov v 1. a 2. rade majúcich či už postavenie veriteľov v konkurznom konaní, alebo

veriteľov v reštrukturalizačnom konaní.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd tiež konštatuje, že prijatie uvedených uznesení

z 21. júna 2001 a 29. júna 2011 okresným súdom nie je v princípe ani v ústavnom rozpore

s uznesením sp. zn. z 9. júna 2011, ktorým ústavný súd odložil

vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. z 11. mája 2011 o vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka, pretože vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je

zrejmé, či sťažovateľ v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. bude

alebo nebude úspešný, a teda či v konečnom dôsledku bude na majetok dlžníka prebiehať

reštrukturalizačné konanie alebo konkurzné konanie, vyhotovovanie súpisu majetku

konkurznej podstaty, ako aj vyhotovovanie zoznamu konkurzných pohľadávok správcom

možno vnímať aj ako zabezpečenie súčasného majetku dlžníka pred jeho prípadným

znehodnotením. Takýto stav by bol v prípade konania sa konkurzného konania nenávratný,

takže v konečnom dôsledku postup okresného súdu nemožno kvalifikovať ako rozporný

s ustanoveniami zákona o konkurze (napokon sťažovatelia v 1. a 2. rade ani

nekonkretizovali, s ktorými ustanoveniami zákona o konkurze by nimi namietané uznesenia

okresného súdu mali byť v rozpore, pozn.).

Okrem uvedeného ústavný súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že uznesenie

ústavného súdu sp. zn. z 9. júna 2011, ktorým bola odložená vykonateľnosť

uznesenia o vyhlásení konkurzu, bolo okresnému súdu doručené až 29. júna 2011, takže

v čase vydania napádaných uznesení sa okresný súd ani nemal možnosť objektívne

dozvedieť o označenom uznesení ústavného súdu, a postupoval tak v súlade s ustanovením

§ 14 ods. 3 zákona o konkurze, podľa ktorého účinky začatia konkurzného konania

nastávajú zverejnením uznesenia o jeho vyhlásení v Obchodnom vestníku.

Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu napádanými uzneseniami

okresného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov v 1. a 2. rade na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v ani k porušeniu ich základného

práva vlastniť majetok zaručeného v v spojení s a 2 .

Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľov v 1. a 2. rade už po jej predbežnom prerokovaní v tejto časti (t. j. vo vzťahu

k uzneseniam okresného súdu z 21. júna 2011 a 29. júna 2011) odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

B. Pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu sp. zn. z 15. augusta 2011,

ústavný súd v prvom rade podotýka, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade

so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje

preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebo

nie sú v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd

nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony

nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné

pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.

Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na

preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej

spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta,

a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im predchádzal.

Označené uznesenie, ktorým okresný súd zamietol návrh konkurzného veriteľa

(odlišného od osôb sťažovateľov v 1. a 2. rade, pozn.) na prerušenie konkurzného konania

do rozhodnutia ústavného súdu, ako aj jeho návrh na zrušenie schôdze veriteľov zvolanej na

17. august 2011, okresný súd odôvodnil takto:

«Súd podaný návrh preskúmal a zistil, že nie je dôvodný. V súvislosti s návrhom na

zrušenie zvolanej schôdze veriteľov súd konštatuje, že účinné znenie

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších

predpisov neumožňuje súdu zvolanú schôdzu veriteľov zrušiť. Z tohto dôvodu súd

tento návrh zamietol. Rovnako rozhodol aj v časti, v ktorej veriteľ žiadal konkurzné konanie

prerušiť, a to s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého, ak tento zákon

neustanovuje inak, v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné ani prerušenie konania

(v súvislosti s prerušením konania, ktoré možné je, viď napr. ).

S poukazom na uvedene sud oba návrhy veriteľa zamietol

V širšom kontexte súd k podaniu veriteľa uvádza, že dňom zverejnenia uznesenia

o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v Obchodnom vestníku (18. 5. 2011) nastali účinky

vyhlásenia konkurzu ako ich definujú ustanovenia . Uznesením US SR I. US 200/2011-

10 zo dňa 9. 6. 2011, ktorým bolo (okrem iného) rozhodnuté o odklade vykonateľnosti

rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, bolo rozhodnuté až následne po tom, ako nastali účinky

konkurzného konania a začali plynúť zákonné lehoty. Rozhodnutím o odklade

vykonateľnosti nemohlo dôjsť k spätnému zvráteniu účinkov konkurzného konania, ktoré už

nastali. Správca, ktorému z výkonu funkcie vyplýva priama zodpovednosť, si lak v tejto fáze

plní svoje zákonné povinnosti, rešpektujúc zároveň rozhodnutie Ústavného súdu SR. Účel

vydania rozhodnutia o odklade vykonateľnosti, leda „predídenie situácii, kedy by po

eventuálnom zrušení napadnutého rozhodnutia ústavným súdom bolo nemožné či neúmerne

obtiažne vrátiť stav do podoby pred protiústavným rozhodnutím“ (citovane z odôvodnenia

dotknutého rozhodnutia US SR) sa priamo premietne do ďalšieho priebehu konkurzného

konania nasledujúceho po schôdzi veriteľov.

V súvislosti s veriteľovou námietkou uvedenou v podaní zo dňa 2. 8. 2011 ohľadne

nedodržania zákonných lehôt správcom pri zvolávaní schôdze veriteľov súd uvádza, že túto

skutočnosť bude skúmať v rámci dohľadu sudu nad činnosťou správcu.»

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v 1. a 2. rade tvrdia protiústavnosť uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 15. augusta 2011 z dôvodu, že okresný súd nevyhovel

návrhu veriteľovho dlžníka a konkurzné konanie aj napriek rozhodnutiu ústavného súdu

neprerušil a nezrušil ani schôdzu veriteľov, ktorá je tak podľa sťažovateľov v 1. a 2. rade

rovnako, ako aj uznesenia na tejto schôdzi prijaté, neplatná.

Pokiaľ ide o tú časť namietaného rozhodnutia okresného súdu sp. zn.

z 15. augusta 2011, v ktorej okresný súd nevyhovel návrhu na prerušenie konkurzného

konania z dôvodu absencie ustanovenia v zákone o konkurze, ktoré by na takýto úkon súd

oprávňovalo, ústavný súd tieto závery okresného súdu nepovažuje za arbitrárne, nedôvodné

alebo odporujúce účelu a zmyslu zákona o konkurze, tobôž ak ústavný súd uznesením

sp. zn. z 9. júna 2011 už rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodnutia

o vyhlásení konkurzu, takže požiadavka ešte aj na jeho prerušenie sa javí ako duplicitná

a bez reálneho právneho podkladu a zmyslu.

Ústavný súd napádané uznesenie okresného súdu sp. zn. z 15. augusta

2011 nepovažuje za arbitrárne ani v časti, ktorou okresný súd nevyhovel návrhu na zrušenie

zvolanej schôdze veriteľov, pretože v tomto smere, tak ako to okresný súd aj uviedol, na

takéto rozhodnutie v danej procesnej situácii nebol okresný súd oprávnený žiadnym

ustanovením zákona o konkurze a nešlo ani o prípad podľa § 16 zákona o konkurze, ktorý

kogentne upravuje otázku prerušenia konkurzného konania. Okrem toho zákon o konkurze

striktne ustanovuje povinnosť správcu zvolať prvú schôdzu veriteľov, pričom jej nezvolanie

je považované za závažné porušenie povinnosti správcu.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o konkurze prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 40

dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako prvý deň a nie neskôr ako piaty

deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok.

Podľa § 34 ods. 3 zákona o konkurze ak správca napriek zákonnej povinnosti

schôdzu veriteľov nezvolá alebo ak sa správca na riadne zvolanej schôdzi veriteľov

nezúčastní, schôdzu veriteľov namiesto správcu zvolá súd. Porušenie povinnosti správcu

zvolať schôdzu veriteľov je závažným porušením jeho povinností.

Vzhľadom na uvedené je ústavný súd tohto názoru, že okresný súd konal a rozhodol

v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze, nehovoriac o tom, že v prípade akýchkoľvek

výhrad sťažovateľov v 1. a 2. rade, ktorí sú veriteľmi dlžníka, a to buď s konanou schôdzou

veriteľov, prípadne s uzneseniami na nej prijatými, sťažovatelia v 1. a 2. rade majú

na zvrátenie tohto podľa nich nezákonného stavu iné zákonom o konkurze im priznané

prostriedky.

Podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov

hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil

uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú

námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi

uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd

uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho

zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky

uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napádaným uznesením okresného

súdu nedošlo k zásahu do ich základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v ani do ich základného práva vlastniť majetok zaručeného v

ods. 1 v spojení s a 2 , preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov

v 1. a 2. rade v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.

, , , ).

3. K namietanému

V konaní podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V sťažovateľmi v 1. a 2. rade namietanom sú upravené základné

garancie, resp. princípy fungovania štátu, nie však základné práva a slobody, pretože tieto

sú upravené v druhej hlave , preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

4. K namietanému

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa je

ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľov v 1. a 2. rade, ktorí sú v danom prípade navyše

zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti,

preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv ( ),

ktorého vyslovenia porušenia sa sťažovatelia domáhajú v návrhu na rozhodnutie, t. j.

v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv (právo na rovnosť účastníkov v konaní,

ktoré je zaručené v ), ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti mimo

petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť ich argumentácie

(napr. , , ).

Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v 1. a 2. rade namietajú porušenie

princípu rovnosti účastníkov v konaní, ktorý je zaručený v , avšak

v petite sťažnosti sťažovatelia v 1. a 2. rade namietajú .

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 47 ods. 2

ústavný súd poznamenáva, že z predložených príloh nezistil, že by sťažovatelia

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. žiadali o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému

porušeniu by mohlo dôjsť len v prípade, ak by okresný súd vôbec

nerozhodol o ustanovení právneho zástupcu, napriek skutočnosti, že sťažovatelia

o ustanovenie právneho zástupcu požiadali, čo sa v danom prípade nestalo (napr.

). Na základe uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých

rozhodnutí okresného súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľov ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011