Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 403/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho o sťažnosti R. H. a M. H., B., zastúpených advokátom JUDr. M. Ď., B., ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo R. H. a M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

p o r u š e n é b o l i .

2. R. H. a M. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť R. H. a M. H. trovy konania v

sume 269,30 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a tridsať centov) na účet ich právneho

zástupcu JUDr. M. Ď., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra

2010 doručená sťažnosť R. H. a M. H., B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátom JUDr. M. Ď., B., z 10. decembra 2010 vo veci namietaného porušenia ich

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , .

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Sťažovatelia sú občanmi Slovenskej republiky. Dňa 13. 07. 2007 podali

prostredníctvom Slovenskej pošty a. s., odvolanie voči UZNESENIU Okresného súdu

Bratislava – I, čís. k.: , zo dňa 20. 6. 2007, ktoré prevzali dňa

28. 6. 2007. V súlade s poučením v lehote 15 dní odo dňa doručenia napadnutého

UZNESENIA, podali odvolanie.

Odvolanie R. H. a M. H., bolo podané na pošte (doklad je v spise) v zákonom

stanovenej lehote, t. j. 13. 07. 2007 a z uvedeného dôvodu sa domnievajú, že by sa malo vo

veci konať. Z nevysvetliteľných dôvodov súd vydal uznesenie -282 s

odmietnutím odvolania s poukázaním na zmeškanú odvolaciu lehotu 16. 07. 2007.

Vzhľadom na to, že od uvedeného dátumu je dosť dlhý časový odstup, očakávajú, že

Okresný súd Bratislava – 1 mal dávno konať a vydať nejaké rozhodnutie.

Vzhľadom na to, že od roku 2007 ubehli takmer už 3 roky a Okresný súd dodnes

nekonal a na ich listy neodpovedal. Nevykonal vo veci nič zásadné a podstatné, hoci

sťažovatelia aj prostredníctvom ich matky, pani Ing. H. H., rod. K., nar..., bytom B. sa

opakovane dôrazne dožadovali, aby súd konečne začal efektívne konať. Poznamenávame, že

je to naozaj neprimerane dlhá doba, po ktorú je okresný súd zjavne nečinný. To sa nedá

nijako ospravedlniť a obdobné praktiky súdu idú už nad rámec bežného súdneho procesu.

Sťažovatelia to oprávnene pociťujú ako mocenskú šikanu.“

Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že „... sú nespokojní s výsledkom a priebehom

predmetného 3 -ročného súdneho konania, ktoré sa malo už dávno začať. ...

Zo súdneho spisu, sp. zn.: , , vedeného na Okresnom súde

Bratislava - I., podľa sťažovateľov nepochybne vyplýva, že na vzniku a pretrvaní

nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci, majú podiel

predovšetkým nedostatky v činnosti tohto súdu...

Od 13. 07. 2007. t. j. od podania odvolania, sa obaja sťažovatelia nachádzajú

v právnej neistote. ...

Sťažovatelia sa domnievajú, že doba bezmála 3 rokov, ktorá uplynula od podania

odvolania až doposiaľ, je ničím neospravedlniteľná.“.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a aby

nálezom takto rozhodol:

„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Bratislava - I, v konaní vedeného

na Okresnom súde Bratislava – I., pod sp. zn.: , , porušila právo

sťažovateľov:

1)- R. H., rod H., nar..., trvale bytom B. – 2, občana SR

2)- M. H., rod. H., nar..., trvale bytom B. – 2, občianke SR

upravené v ., ods. 2., SR a v ., ods. 1., Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

- Ústavný súd SR prikazuje, aby Okresný súd Bratislava – I., konal vo veci vedenej

na Okresnom súde v Bratislave – I. pod sp. zn , , bez prieťahov.

- Ústavný súd SR priznáva obom sťažovateľom finančné zadosťučinenie vo výške

3.500,- EURO (každému z nich), spolu teda 7 000,- EURO, ktoré je Okresný súd Bratislava

– I povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to

na účet R. H. v S. a. s. B. č. ú.:..., a účet M. H. v S. a. s. B. č. ú.:...

- Okresný súd Bratislava – I je povinný uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia (v zmysle , o organizácii Ústavného súdu

SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v celkovej

výške 407,82 EURO v zmysle vyhlášky MS SR č. , o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, za dva právne úkony, a to všetko na bežný účet

advokáta JUDr. M. Ď., B., č. ú.:..., otvorený vo V. a. s., B.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie okresný súd prípisom z 21. októbra 2011

oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania. Možnosť

vyjadriť sa k sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konanie nevyužil.

Pred prijatím sťažnosti okresný súd k sťažnosti 15. marca 2011 uviedol:

«Dňa 13. 3. 2008 bolo tunajšiemu súdu doručené odstúpenie podania R. H. a M. H.

označené ako dovolanie, ktoré bolo doručené na Najvyšší súd SR dňa 3. 3. 2008 podané

osobne, na ďalší procesný postup. Dňa 3. 2. 2010 bolo súdu doručené zrušenie plnej moci

Mgr. M. R. Dňa 3. 2. 2011 súd žiadal o poslanie spisov a z

dôvodu potreby na pojednávanie dňa 15. 3. 2011. Dňa 22. 2. 2011 súd vydal uznesenie č. k.

-302, ktorým vyzval H. H. na odstránenie vád dovolania. Dňa 22. 2. 2011 súd

vyzval R. H. a M. H. na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. Dňa 22. 2. 2011 súd

vyzval D. S., A. H. a M. H. na vyjadrenie sa k dovolaniu voči uzneseniu Krajského súdu v

Bratislave č. k. -282 zo dňa 28. 9. 2007, podanému R. H. a M. H.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci

za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom veci v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v dedičskom oddelení a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení „D“ sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia, resp. jednotlivých sudcov nemôže

byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v

SR, mám za to, že predmetne konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak

objektívneho charakteru.»

Sťažovatelia podaním z 9. novembra 2011 oznámili ústavnému súdu, že súhlasia

s tým, aby ústavný súd „pojednával bez ich osobnej účasti“.

K vyjadreniu okresného súdu z 15. marca 2011 uviedli:

„Tento súd si priznal chybu v prieťahoch v konaní, ktorá sa nestala z viny

navrhovateľov. Preto nemôžeme akceptovať jeho názor, aby obom navrhovateľom nepriznal

zadosťučinenie v plnej výške. Naopak, žiadame zadosťučinenie priznať v plnej výške.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhali vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného

konania pred okresným súdom je rozhodovanie o dedičstve po zomrelom poručiteľovi A. H.

(starom otcovi sťažovateľov).

Sťažovatelia ako dedičia poručiteľa sú účastníkmi dedičského konania. Konanie

tohto typu tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec

nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú. Nemožno konštatovať právnu či skutkovú

zložitosť veci ani vzhľadom na počet účastníkov dedičského konania či rozsah predmetu

prejednávaného dedičstva.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov napadnutého konania

ústavný súd poznamenáva, že využitie zákonných procesných oprávnení (napr. dostupných

opravných prostriedkov) sťažovateľmi alebo ostatnými účastníkmi súdneho konania

nemožno hodnotiť ako také správanie účastníka, ktoré prispelo ku vzniku prieťahov

v konaní. Na druhej strane ústavný súd konštatuje, že využitie procesných oprávnení, ktoré

mali k dispozícii, napriek ich právnemu zastúpeniu advokátom bolo v niektorých prípadoch

nekvalifikované, čo nútilo konajúce súdy vyzývať účastníkov konania na odstránenie

nedostatkov v procesných úkonoch (podanie dovolania na nepríslušnom súde, nezaplatenie

súdneho poplatku za dovolanie, správne označenie opravného prostriedku), resp. robiť

procesné úkony smerujúce k odstráneniu nedostatkov. Ústavný súd napriek tomuto

konštatovaniu dospel k záveru, že správanie sťažovateľov nemožno hodnotiť ako také, ktoré

prispelo ku vzniku doterajších prieťahov v konaní v trvaní troch rokov.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd pri vyhodnotení priebehu skúmaného dedičského konania opísaného

v sťažnosti, vo vyjadrení okresného súdu a zisteného aj z pripojeného spisu konštatuje, že

dedičské konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. , po

poručiteľovi A. H., so zanechaním závetu, sa začalo v roku 2005.

Okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. , z 20. júna 2007

o určení ceny majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej aj „BSM“)

poručiteľa s pozostalou manželkou, výške dlhov poručiteľa a určil čistú hodnotu majetku

v BSM. Dedičia a pozostalá manželka uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ktorú okresný súd schválil, určil všeobecnú cenu majetku

poručiteľa, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva a schválil dohodu dedičov o vyporiadaní

dedičstva.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie sťažovatelia a manželka poručiteľa A. H.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -282 z 28. septembra 2007

odvolanie sťažovateľov a A. H. odmietol ako podané oneskorene (právoplatným sa stalo 28.

septembra 2007).

Sťažovatelia podali proti tomuto uzneseniu dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 3. marca 2008, ktorý ho odstúpil 13. marca 2008

okresnému súdu; okresný súd začal robiť procesné úkony prvostupňového súdu spojené

s predložením dovolania najvyššiemu súdu až vo februári 2011.

Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd považuje obdobie nečinnosti

okresného súdu od marca 2008 do februára 2011 bez akéhokoľvek relevantného

a akceptovateľného dôvodu za zbytočné prieťahy v konaní (ktoré uznal aj sám okresný súd).

V nadväznosti na to ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojou nečinnosťou porušil

základné práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené,

avšak neprikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu

vo svojej veci, pretože v čase rozhodovania ústavného súdu sa vec už nachádzala

na najvyššom súde, t. j. okresný súd si splnil všetky zákonom mu uložené povinnosti

spojené s podaním dovolania sťažovateľmi.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému

v sume po 3 500 € z dôvodov pretrvávajúceho pocitu neistoty vyplývajúceho zo situácie,

keď majú faktický a právny záujem o zákonné zadefinovanie ich vlastníckeho práva

k nadobudnutému dedičstvu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, a trojročnú dobu nečinnosti okresného súdu ústavný súd

považoval priznanie finančného zadosťučinenia podľa , resp. podľa

každému zo sťažovateľov po 1 500 € za primerané.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. M. Ď. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia si uplatnili

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby v celkovej sume 407,82 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny (120,23 € za jeden úkon) bolo

potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo ide o spoločné úkony pri

zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2010 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 7,21 €) u jedného sťažovateľa

sumu 134,65 € a trovy právneho zastúpenia dvoch sťažovateľov boli priznané v celkovej

sume 269,30 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011