Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 479/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou H., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. J.

H., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 22. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z

22. júna 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou, ktorá

sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.

Na základe zmluvy o úvere uzavretej 20. novembra 2006 poskytla dlžníkovi - fyzickej

osobe úver vo výške 331,94 €, ktorý spolu s ďalšími poplatkami bol dlžník povinný splatiť

v 12 mesačných splátkach. Keďže dlžník neuhradil niekoľko po sebe idúcich splátok, dostal

sa do omeškania so splácaním úveru, čím sa tento stal v zmysle podmienok úveru okamžite

splatným. Sťažovateľka opakovane vyzvala dlžníka na úhradu úveru. Keďže dlžník

neuhradil dlžné čiastky, začala sťažovateľka rozhodcovské konanie pred rozhodcovským

súdom zriadeným zriaďovateľom S., a. s., B., v súlade s rozhodcovskou dohodou uzavretou

medzi sťažovateľkou a dlžníkom. Rozhodcovské konanie skončilo vydaním nálezu

rozhodcovského súdu, ktorý má podľa názoru sťažovateľky povahu exekučného titulu.

3. Sťažovateľka na podklade rozhodcovského nálezu podala 28. októbra 2007

súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne na základe

poverenia udeleného Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) 10. decembra

2007 začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. Okresný súd z vlastného podnetu

„ex officio“ uznesením sp. zn. z 21. februára 2011 exekúciu zastavil. Proti

tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým uznesením tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne

a právne správne.

4. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu a postupom

okresného súdu, ktorý mu predchádzal, boli porušené jej označené základné práva podľa

dohovoru a dodatkového protokolu. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne uviedla okolnosti,

ktoré podľa jej názoru znamenajú porušenie jej práva na spravodlivý proces. K porušeniu

princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania malo dôjsť predovšetkým tým, že

okresný súd z vlastného podnetu, t. j. bez podnetu exekútora, sťažovateľky alebo

povinného, začal konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred začatím tohto konania nedal

možnosť účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k začatiu konania o zastavení

exekúcie. Sťažovateľka namietala aj spôsob vykonávania dokazovania opätovným

preskúmaním exekučného titulu a súvisiacich dokladov, najmä zmluvy o úvere, ku ktorému

došlo bez toho, aby účastníkom konania bol daný priestor na vyjadrenie.

5. Sťažovateľka taktiež uzneseniu krajského súdu vytýka, že nedostatočne

identifikoval verejný záujem ochraňujúci účastníkov konania, ktorý je v prebiehajúcej

exekúcii nevyhnutný pre rozhodnutie o zastavení exekučného konania. Ďalej v sťažnosti

uvádza, že rozhodnutím všeobecných súdov ex offo o zastavení exekúcie stratila právnu

istotu a legitímne očakávanie užívať svoj majetok nastolený vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie a následným začatím núteného výkonu práva.

6. Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení v ďalšej časti sťažnosti interpretovala

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu a poukázala na konkrétne rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu.

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že

napadnutým uznesením boli porušené jej označené práva, napadnuté uznesenie zruší, prizná

jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

8. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

11. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

13. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

14. Sťažovateľka sa v sťažnosti domáha ochrany svojich práv podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré mali byť porušené napadnutým uznesením

krajského súdu.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať

zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade

so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

17. Po oboznámení sa s obsahom námietok sťažovateľky, ako aj skutkovými

a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom uznesení krajského súdu dospel ústavný

súd k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Táto skutočnosť je dôvodom na jej

odmietnutie podľa . Ústavný súd poukazuje na

odôvodnenia svojich predošlých rozhodnutí o skutkovo totožných sťažnostiach

sťažovateľky (napr. , , , ,

, ), ktoré jej boli riadne doručené, s odôvodnením týchto

rozhodnutí sa stotožňuje, preto na ne v plnom rozsahu odkazuje.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti v nej uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011