Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 520/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., P., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a 5 , ako aj

porušenia jeho práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 2 a 3 a čl. 7 ods. 2 a 5 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. marca 2009 a tiež v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 12. apríla 2011, ako aj postupom Krajského súdu v

Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. februára 2010

a tiež v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra

2011 doručená sťažnosť J. B., P., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj porušenia jeho práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 2 a 3

a čl. 7 ods. 2 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. marca 2009 a tiež v konaní vedenom

pod sp. zn. (rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania)

a jeho uznesením z 12. apríla 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej

len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18.

februára 2010 a tiež v konaní vedenom pod sp. zn. (rozhodovanie o sťažnosti

proti uzneseniu č. k. -39 z 12. apríla 2011) a jeho uznesením z 21. júna 2011.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti, ktorú označil ako ,,Podnet na podanie sťažnosti

v mojej tres. veci, ktorej som sa mal údajne dopustiť“, okrem iného uviedol:

„1. Vyšetrovanie viedol vyšetrovak, ktorý bol za mňa degradovaný o jeden stupeň

hodnosti.

2. Súdna znalkyňa robila posudok podľa obžaloby, čo priznala na hlavnom

pojednávaní.

3. Zmarené hlavné pojednávanie – zaujatosť súdu. Vyhlásenie predsedu senátu dňa

18. 3. 2009, že rozsudok dostanem do pätnástich dní – čakal som viac ako dva mesiace.

4. Predseda senátu JUDr. M. P., prokurátorka Mgr. M. K. Ma dávali do väzby viedli

predbežne aj hlavné pojednávanie, dokonca tá istá prokurátorka zamietla mi obnovu

konania.

5. Krajský súd nevypočul svedkov – vyhlásenie, vyjadrenie predsedu súdu JUDr. D.,

že kraj. súd nie je na dokazovanie.

6. Prokurátorka Mgr. M. K. – Uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvinenému

doručené 28. 5. 2008 pri jeho výsluchu voči ktorému si obvinený J. B. v zákonnej lehote dňa

13. 11. 2007 podal ústne pri výsluchu sťažnosť.“

V konaní uvedených subjektov vidí sťažovateľ porušenie:

„... a 5 SR a a 5 o dohovore o ochrane ľudských

práv a slobôd..., a čl. 6 odst. 2 a 3 Dohovoru, a čl. 5 odst. 1“, pričom v tejto súvislosti

uvádza, «... že mu nebola dokázaná vina zákonným spôsobom a pochybnosti sú v prospech

obvineného, zásada „in dubio pro reo“», preto žiada „... o riadny súd kde bude môcť

dokázať svoju nevinu“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej

osoby alebo právnickej osoby vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak

o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou

právomocou podľa má aj zákonom vymedzenú právomoc konať

o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody ().

Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú ().

1. V súvislosti s namietaným porušením základných práv sťažovateľa podľa čl. 17

ods. 2 a 5 , ako aj porušenia jeho práv podľa , a 3 a

a 5 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 18. marca 2009, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 12. apríla 2011 ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený

v (premietnutý aj do ), z ktorého

vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať

napadnutý postup a rozsudok okresného súdu z 18. marca 2009, pretože ich preskúmal na

základe odvolania sťažovateľa krajský súd, ktorý uznesením č. k. -286

z 18. februára 2010 odvolanie sťažovateľa podľa zamietol, a ani

postup a uznesenie okresného súdu z 12. apríla 2011, pretože ich preskúmal na základe

sťažnosti sťažovateľa krajský súd, ktorý uznesením č. k. -51 z 21. júna 2011

sťažnosť sťažovateľa podľa zamietol.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti túto

v časti smerujúcej proti postupu a rozhodnutiam okresného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Sťažovateľ namieta tiež porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

, ako aj porušenie svojich práv podľa , a 3 a a 5

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 18. februára 2010, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. júna 2011.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej judikatúry (napr. , ,

) vyslovil, že pri právoplatnom rozhodnutí podľa , ktoré sa

sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť porušené jeho základné práva alebo

slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde rozhodujúce doručenie odpisu tohto rozhodnutia sťažovateľovi, a nie jeho

právnemu zástupcovi.

Zo spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu

vyplýva, že namietané uznesenie krajského súdu č. k. -286 z 18. februára

2010, ktorým krajský súd zamietol odvolanie sťažovateľa, nadobudlo právoplatnosť

18. februára 2010 (sťažovateľovi okresný súd uznesenie doručil 1. apríla 2010), a tiež to, že

namietané uznesenie krajského súdu č. k. -51 z 21. júna 2011, ktorým krajský

súd zamietol sťažnosť sťažovateľa, nadobudlo právoplatnosť 21. júna 2011 a sťažovateľovi

bolo doručené 18. júla 2011. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu svoju sťažnosť

14. novembra 2011, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti podľa ako podanú oneskorene.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011