Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 383/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa o sťažnosti Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. F. L., CSc, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 471,27 €

(slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťsedem centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. S. J.,

Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -23 zo 7. septembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobným návrhom podaným okresnému súdu

30. januára 2007 sa sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. domáhal ochrany

svojich osobnostných práv. Podľa sťažovateľa aj napriek tomu, že predsedníčka okresného

súdu ešte v roku 2007 uznala jeho sťažnosť na zbytočné prieťahy v predmetnom konaní

za dôvodnú, okresný súd vo veci nekoná plynulo, čím sa predlžuje stav jeho právnej

neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie konania.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Vo veci sťažovateľa v konaní o ochranu osobnosti, vedenej Okresným súdom

Bratislava I pod č. k. , odo dňa doručenia návrhu na začatie konania

príslušnému súdu dňa 30. 1. 2007 do súčasnosti, t. j. po dobu viac ako štyroch rokov

od začatia konania, nebolo Okresným súdom vytýčené žiadne pojednávanie. ...

Predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I je pritom otázka

zásadného charakteru vo vzťahu k neoprávneným a stále pokračujúcim zásahom

do základných práv sťažovateľa. Sťažovateľ vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava I

viacnásobne vyslovil svoj eminentný záujem na rýchlom vyriešení veci, nakoľko opakovane

- v dôsledku primárneho zásahu do jeho osobnostných práv rozsudkom Najvyššieho súdu

SR č. z 20. 04. 2005, kde v odôvodnení odporca v II. rade uviedol také

výroky, ktoré sústavne porušujú dobré meno sťažovateľa a zasahujú do jeho osobnostnej

sféry - aj naďalej dochádza v dôsledku citácie týchto výrokov protistranami k

poškodzovaniu oprávnených záujmov sťažovateľa aj v ďalších konaniach, v ktorých

sťažovateľ zastáva post účastníka konania. Ako už bolo uvedené, na strane súdu v prípade,

že činnosť súdu nevyprovokuje sťažovateľ svojim podaním, absentuje akákoľvek aktivita,

ktorá by pre súd mala byť naopak príznačnou tak, ako to súdu ukladá jednak SR,

ako aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I sťažovateľovi pritom vzniká závažná

nemajetková ujma. Táto nemajetková ujma má nepriaznivý vplyv na jeho existenciu, keďže

tvrdenia o nemravnom charaktere sťažovateľa vyslovené v uvedenom rozsudku Najvyššieho

súdu sú používané ako dôkaz v mnohých súdnych konaniach vedených voči sťažovateľovi,

a to nielen v konaní na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti. ...

Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. a v ňom obsiahnuté difamujúce

výroky o sťažovateľovi boli dokonca orgánmi činnými v trestnom konaní neskôr použité ako

dôkaz odôvodňujúci vznesenie obvinenia sťažovateľovi pre trestné činy krádeže

a sprenevery a tieto skutkové tvrdenia uznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľa výslovne

cituje. Sťažovateľ je toho názoru, že obvinenie, ktoré mu bolo vznesené na základe

namietaných vyjadrení obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR, je krivým obvinením,

avšak sťažovateľ nemá možnosť využiť účinný prostriedok nápravy z dôvodu, že Okresný

súd Bratislava I v konaní o ochrane osobnosti sťažovateľa nekoná. Nápravu nezákonného

stavu sťažovateľ nedosiahol ani kladným vybavením jeho sťažnosti na neodôvodnené

prieťahy v konaní, kde predsedníčka Okresného súdu Bratislava I síce odôvodnenosť

sťažnosti a prieťahy v konaní objektívne konštatovala, avšak táto iniciatíva sťažovateľa aj

naďalej ostáva bez odrazu v aktivite súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Ing. F. L., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I v konaní sp. zn.

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva Ing. F. L., CSc., primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 10.000 EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný

sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 471,27 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu

na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 3731/2011 z 8. novembra

2011 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 5. decembra 2011.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanom konaní uviedla, že súhlasí s tým, aby

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, a ďalej uviedla:

„Predmetné konanie na tunajšom súde je poznačené prieťahmi, čo možno považovať

v danej veci za objektívny prieťah. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia, resp.

jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania

garantovaného v , mám za to, že predmetné

konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté

do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní.

S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej

výške.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol:

„... Okresný súd Bratislava I uznal, že v konaní došlo k prieťahom, avšak tieto

prieťahy označil za objektívne s poukazom na zaťaženosť súdneho oddelenie. Tento

argument nemožno akceptovať...

Ani tvrdenie Okresného súdu Bratislava I, aby Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie s poukazom na to, že sudkyňa svojím subjektívnym konaním

nezavinila vznik prieťahov nemôže obstáť. Je úplne bezpredmetné, či sudkyňa zavinila alebo

nezavinila vznik prieťahov, nakoľko dôležité pri posudzovaní je objektívna činnosť súdu.

V danom konaní súd ako jedinú aktivitu vo veci (s odstupom 19 mesiacov od doručenia

návrhu na začatie konania súdu, t. j. po viac ako poldruharočnej úvodnej nečinnosti súdu

vo veci) je možné pozorovať reakciu výlučne ako dôsledok sťažnosti podanej sťažovateľom

predsedníčke súdu a následne v spojení s dodatočnými podaniami sťažovateľa, ako je

uvedené v článku II sťažnosti.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou označeného základného práva zaručeného , ako aj označeného

práva zaručeného dohovorom – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené , ako aj právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené dohovorom (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 30. január 2007 – žalobou podanou okresnému súdu sa sťažovateľ domáhal proti

žalovaným ochrany osobnosti, pričom k zásahu do jeho osobnostných práv malo dôjsť tým,

že žalovaní v 2. rade ako členovia senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) 2 Obo, mali uviesť v rozhodnutí sp. zn. z 20. apríla 2005

o sťažovateľovi difamujúce a pravdu skresľujúce informácie, na základe ktorých malo byť

sťažovateľovi vznesené aj trestné obvinenie,

- 2. august 2007 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky

žalobného návrhu,

- 21. august 2007 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu a predložil podanie

s označením „Zmena návrhu v konaní č. k. “, a to aj vzhľadom na to, že

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 20. apríla 2005 bolo zrušené

rozhodnutím iného senátu najvyššieho súdu sp. zn. V 88/05 z 29. marca 2007,

- 18. november 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za žalobný návrh,

- 3. december 2008 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 18. máj 2009 – okresný súd uznesením zastavil konanie proti žalovaným v 2. rade,

- 6. júl 2009 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu z 18. mája 2009,

- 10. júl 2009 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa na vedomie žalovanému v 1. rade,

- 5. október 2009 – okresný súd predložil spis na konanie o odvolaní Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

- 30. júna 2011 – krajský súd uznesením sp. zn. odvolaním napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil,

- 19. júl 2011 – spis bol vrátený z krajského súdu späť okresnému súdu.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza

spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto

právo objektívne realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje že z hľadiska

predmetu skúmaného konania ide v danej veci o prípad štandardnej rozhodovacej súdnej

praxe, pričom ani z hľadiska charakteru a rozsahu okresným súdom vykonaných procesných

úkonov v danej veci nemožno toto konanie považovať za skutkovo či právne zložité.

Zložitosť konania vo svojom vyjadrení nenamietal ani okresný súd.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil

na jeho strane žiadne také skutočnosti, ktoré by mu bolo možné pričítať na ťarchu ako

prekážku pre riadny procesný postup v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

prihliadol aj na , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu viaceré obdobia absolútnej nečinnosti,

a to od 21. augusta 2007, keď sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu, aby odstránil

nedostatky žaloby, do 18. novembra 2008, keď okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil

súdny poplatok za žalobu, t. j. okresný súd bol nečinný viac ako jeden rok a dva mesiace.

Viac ako 5 mesiacov bol okresný súd nečinný aj v období od 3. decembra 2008, keď

sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobu, do 18. mája 2009, keď okresný súd uznesením

zastavil konanie proti žalovaným v 2. rade.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd bol v danej veci absolútne nečinný viac ako

jeden rok a sedem mesiacov.

Obdobie (od 5. októbra 2009 do 19. júla 2011), keď sa spis z dôvodu odvolacieho

konania nachádzal na krajskom súde, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na

ťarchu okresného súdu, pretože v tomto období okresný súd nemohol svojím postupom

ovplyvniť rýchlosť tohto konania.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia . Podľa zásad spravodlivosti ústavný súd

prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu, najmä na zistené prieťahy v konaní

dôsledkom nečinnosti okresného súdu, pričom ústavný súd považoval za primerané priznať

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Sťažovateľ žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastúpením advokátom, ktorý si túto náhradu vyčíslil sumou

471,27 € vrátane 20 % DPH.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie z 5. decembra 2011) v sume

392,73 € vrátene režijného paušálu, čo vrátane 20 % DPH predstavuje sumu 471,27 €, ktorú

ústavný súd priznal tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011