Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 18/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., D., zastúpenej advokátom JUDr. V.

B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s podaním sťažovateľky z 28. apríla 2011.

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: „Na Okresnom súde... sa pod spis.

zn. vedie konanie o námietkach povinného proti exekúcii v exekučnom

konaní našej spoločnosti ako oprávneného proti povinnému... o vymoženie 366,81 eur

a príslušenstva vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. P. U. pod spis. zn. EX 614/2010...

03. 02. 2011 sme sa ako oprávnený na výzvu okresného súdu k námietkam povinného

vyjadrili, pričom v danom vyjadrení sme súčasne... podali návrh na rozhodnutie o trovách

konania o námietkach.

Uznesením Okresného súdu... pod č. k. -32 zo dňa 19. 04. 2011 bolo

konanie o námietkach povinného proti spomenutej exekúcii zastavené... Nakoľko toto

uznesenie vyššieho súdneho úradníka neobsahovalo rozhodnutie o trovách konania, dňa

28. 04. 2011 sme... podali návrh na doplnenie tohto uznesenia o rozhodnutie o trovách

konania.

Keďže aj napriek uvedenému návrhu bol okresný súd vo veci viac ako päť mesiacov

nečinný, dňa 29. 09. 2011 sme sa obrátili na predsedu súdu so sťažnosťou na postup súdu...

Dňa 14. 10. 2011 nám bola doručená odpoveď predsedu súdu na našu sťažnosť..., ktorú

predseda súdu kvalifikoval ako neprípustnú, nakoľko ako orgán štátnej správy súdov

nemôže zasahovať do rozhodovacej činnosti sudcov.

Situácia je teda taká, že okresný súd do dnešného dňa o našom návrhu na doplnenie

dotknutého uznesenia nijakým spôsobom nerozhodol. Pritom, ak účastník konania podá

návrh na doplnenie uznesenia, súd musí o takomto návrhu meritórne rozhodnúť; buď vydá

doplňujúce uznesenie alebo návrh na doplnenie zamietne osobitným uznesením, proti

ktorému je prípustné odvolanie.

Ústavne nekonformný a teda zjavne neprípustný je však taký procesný postup, ktorý

v danej veci zvolil okresný súd, a ktorý vo svojej podstate znamená ignorovanie návrhu

účastníka na doplnenie takého uznesenia, ktorým sa navyše končí konanie vo veci samej,

a to všetko za situácie, kedy vo veci nerozhodoval sudca, ale len vyšší súdny úradník.

V danom prípade teda postupom okresného súdu v súvislosti s našim návrhom na

doplnenie spomenutého uznesenia dochádza k takej interpretácii a aplikácii dotknutých

noriem, ktorá nie je zlučiteľná s , a tento postup v konečnom dôsledku vedie

k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„... základné práva našej spoločnosti domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 ... a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 ... a právo na prejednanie našej záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu...

v konaní vedenom pod spis. zn. (pri rozhodovaní o návrhu oprávneného

zo dňa 28. 04. 2011 na doplnenie uznesenia pod č. k. -32 o rozhodnutie

o trovách konania) porušené bolo.

Okresnému súdu... prikáže, aby v konaní vedenom pod spis. zn. konal

(o návrhu oprávneného zo dňa 28. 04. 2011 na doplnenie uznesenia pod č. k.

-32 o rozhodnutie o trovách konania) bez zbytočných prieťahov a Okresný

súd... zaviaže uhradiť našej spoločnosti na účet nášho právneho zástupcu... trovy konania

v sume 314,18 eur s DPH, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd zo sťažnosti, jej príloh a dopytom na okresnom súde zistil, že

sťažovateľka namieta nesprávny postup okresného súdu, čím podľa jej názoru došlo

k porušeniu základného práva zaručeného v a a práva

podľa čl. 6 dohovoru. V tejto súvislosti sťažovateľka predovšetkým namieta, že

„Uznesením Okresného súdu... pod č. k. -32 zo dňa 19. 04. 2011 bolo

konanie o námietkach povinného proti spomenutej exekúcii zastavené; uvedené uznesenie

nevydal sudca, ale vyšší súdny úradník. Nakoľko toto uznesenie vyššieho súdneho úradníka

neobsahovalo rozhodnutie o trovách konania, dňa 28. 04. 2011 sme... podali návrh na

doplnenie tohto uznesenia o rozhodnutie o trovách konania.“.

II. A

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v

7. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

8. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

9. Nosné dôvody sťažovateľkinej sťažnosti spočívajúce v namietaní, že okresný súd

uznesením č. k. -32 z 19. apríla 2011 (ktorým konanie o námietkach proti

exekúcii zastavil) nerozhodol o trovách konania a že uvedeným uznesením rozhodol vyšší

súdny úradník, nemajú požadovanú ústavnú dimenziu. Pokiaľ sťažovateľka v rozsahu

namietaných skutočností nesúhlasila s napadnutým uznesením okresného súdu č. k.

-32 z 19. apríla 2011 (o zastavení konania o námietkach proti exekúcii),

ktoré jej bolo doručené 28. apríla 2011, mala možnosť proti tomuto uzneseniu podať

odvolanie v zmysle poučenia vyplývajúceho z tohto uznesenia. Sťažovateľka teda mala

možnosť brániť sa v rozsahu uvádzaných nosných dôvodov (pozri bod 9), a to v rámci

riadnych opravných prostriedkov (odvolanie) proti namietanému uzneseniu okresného súdu

č. k. -32 z 19. apríla 2011 (ktorým konanie o námietkach proti exekúcii

zastavil). Takéto konanie predchádza v zmysle zásady subsidiarity konaniu pred ústavným

súdom. Napokon nemožno nevziať do úvahy, že sťažovateľka bola zastúpená v konaní pred

okresným súdom advokátom (kvalifikovaným právnym zástupcom), pričom nevyužila

riadny opravný prostriedok (odvolanie), ktorý jej poskytuje/poskytoval zákon (uznesenie

č. k. -32 z 19. apríla 2011 nadobudlo právoplatnosť 14. mája 2011).

10. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno

napraviť iným spôsobom, najmä procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných

procesných noriem (predovšetkým ). Ak teda sťažovateľka má

alebo v minulosti mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, ktorých porušenie

namieta, pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať o jej

sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ().

11. Ústavný súd preto už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažnosť

sťažovateľky v časti, v ktorej namietala porušenie , odmietol z dôvodu

neprípustnosti podľa .

12. Navyše v rozsahu sťažovateľkiných tvrdení o porušení základného práva podľa

v súvislosti s napadnutým uznesením okresného súdu (č. k.

-32 z 19. apríla 2011) ústavný súd zistil, že toto rozhodnutie okresného súdu

nadobudlo právoplatnosť 14. mája 2011, pričom návrh ústavnému súdu podala

sťažovateľka až 2. decembra 2011. Keďže podľa

sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

sťažovateľka zákonnú lehotu 2 mesiacov očividne nedodržala, a preto jej sťažnosť v tejto

časti bolo potrené odmietnuť aj pre jej oneskorenosť.

II. B

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

13. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, k nej pripojených príloh a dopytom na okresnom

súde zistil, že sťažnosť v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva zaručeného

a práva podľa dohovoru, je zjavne neopodstatnená.

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená

v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase

ešte trvalo (napr. , , , ). Ústavný súd

rovnako vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , ), pričom jednorazový „výpadok“ v konaní súdu

nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

16. Sťažovateľka v sťažnosti špecifikovala dobu, v ktorej okresný súd mal porušiť jej

základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote v čase

od 28. apríla 2011, keď podala návrh na doplnenie uznesenia o zastavení konania

o námietkach proti exekúcii, do 29. septembra 2011, ktoré odôvodnila tým, že „... napriek

uvedenému návrhu bol okresný súd vo veci viac ako päť mesiacov nečinný, dňa 29. 09. 2011

sme sa obrátili na predsedu súdu so sťažnosťou...“. Vzhľadom na uvedené, najmä

na namietanú dĺžku konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.

(približne 5 mesiacov), táto dĺžka sama osebe, aj keby návrh sťažovateľky na doplnenie

uznesenia okresného súdu mal právny význam, nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby

bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote, a preto sťažnosť smerujúcu proti postupu okresného súdu bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namietala porušenie

a práva podľa dohovoru, odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

III.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012