Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 23/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. D., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Z., S.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-359/1-OVK-B5-

2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2011 doručená sťažnosť Ing. M. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava V (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP-359/1-OVK-B5-2006 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením okresného

riaditeľstva PZ sp. zn. ČVS: ORP-359/1-OVK-B5-2006 zo 7. júna 2006 vznesené obvinenie

pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) zákona

č. 300/2005 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorého sa mal dopustiť tak, že „dňa 19. 04. 2006 v Bratislave na Panónskej ceste oproti

predajni P. smerom na R. príslušníci policajného zboru Okresného dopravného

inšpektorátu B... vykonávali kontrolu zameranú na porušovanie bezpečnosti cestnej

premávky a meranie rýchlosti, pričom v čase o 11.55 hod. bolo príslušníkovi policajného

zboru stržm. P. S. vysielačkou hlásené, že k nemu smeruje vozidlo zn. T..., ktorého vodič nie

je pripútaný bezpečnostným pásom, nakoľko sa vodič M. D..., trvale bytom..., dopúšťal

dopravného priestupku, príslušník policajného zboru stržm. P. S. vošiel na stredovú čiaru

vozovky medzi pravý a ľavý jazdný pruh a vodičovi osobného motorového vozidla dával

riadne predpísaným spôsobom zastavovacím terčíkom znamenie na zastavenie vozidla pri

pravej krajnici vozovky, čo však vodič nerešpektoval ani nespomalil, pokračoval v jazde,

pričom smeroval na príslušníka policajného zboru, ktorý musel z toho dôvodu uskočiť, aby

ho vozidlo nezachytilo a nezrazilo.“.

Sťažovateľ uviedol, že po vznesení obvinenia sa v priebehu piatich mesiacov

(od 26. júla 2006 do 1. decembra 2006) uskutočnilo viacero výsluchov (jeho ako

obvineného a troch svedkov, ako aj konfrontácia medzi nimi) a „po takmer piatich rokoch

v jeden deň (6. septembra 2011, pozn.) prebehli výsluchy svedkov nie k meritu veci“.

Následne až 12. septembra 2011 bolo vykonané iba oboznamovanie sa s výsledkami

vyšetrovania. Podľa názoru sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní inak nekonali

a nereagovali ani na viaceré návrhy obhajoby. Sťažovateľ upriamil pozornosť na to, že

v priebehu celého prípravného konania ako on, tak aj jeho obhajca poukazovali

„na prieťahy v konaní a vznášali výhrady“.

Sťažovateľ ďalej argumentuje tým, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

„využil možnosti dožadovať sa nápravy a využil prípustné procesné

úkony, napr... Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 15. 06. 2006... Návrh

na doplnenie dokazovania zo 14. 6. 2006... Odvolanie proti rozhodnutiu KDI KR PZ v B.

z 31. 8. 2006... Návrh na doplnenie vyšetrovania z 12. 9. 2011... Návrh na zastavenie

trestného stíhania z 12. 9. 2011.“. Uvádza však, že po traumatizujúcom zážitku z výkonu

vojenskej služby v B., keď omylom prešiel hranicu s T., „nepovolil obhajcovi sťažovať sa

(na prieťahy v prípravnom konaní, pozn.) osobitnou písomnou formou a spoliehal...

na postup, že námietky proti prieťahom obsahovali procesné podania a boli realizované

verbálne“.

Sťažovateľ zastáva názor, že „absolútne... neprispel k prieťahom trestného stíhania.

Bol... kedykoľvek k dispozícii vyšetrovateľke, túto... opakovane osobne navštívil, žiadal

ukončenie trestného stíhania. Každý pohyb mimo Slovenskej republiky (prevažne

služobný)... osobne ohlasoval a paralelne túto informáciu poskytoval aj obhajcovi.“.

Stav zdĺhavého konania a situácia, že bol v pozícii obvineného pre zločin s trestnou

sadzbou odňatia slobody do 8 rokov, vyvolával u neho pocit právnej neistoty a nedôvery,

čo vyústilo do psychických porúch, ktoré sa prejavovali vnútornou tenziou, ťaživým

osobným pocitom, sťaženou koncentráciou, nervozitou, poruchami spánku a pod. Popísaný

stav mal dopad hlavne v zamestnaní a značne trpela aj jeho rodina.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ formuloval záver o porušení svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v namietanom konaní postupom okresného riaditeľstva PZ.

Sťažovateľ na základe toho v sťažnosti žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného riaditeľstva PZ

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-359/1-OVK-B5-2006, prizná mu finančné

zadosťučinenie v sume 18 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Z fotokópie uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -59 z 26. septembra 2011 vyplýva, že trestné stíhanie proti

sťažovateľovi bolo týmto uznesením zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom

a nie je dôvod na postúpenie veci. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že toto uznesenie

bolo sťažovateľovi doručené 6. októbra 2011.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z toho, že sťažnosť podaná

ústavnému súdu zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,

aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

).

Judikatúra ústavného súdu konštantne vychádza z názoru, že účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci (napr. ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

, , , ) prezentuje už ustálený záver, že

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného základného práva mohlo dochádzať alebo

porušenie v tomto čase ešte mohlo trvať.

V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného

obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v prípravnom trestnom konaní je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia

o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní

navrhne podanie obžaloby, alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom

konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania

(, , ).

Ústavný súd zistil, že vo veci sťažovateľa bolo v zmysle § 215 ods. 1 písm. b)

trestné stíhanie proti nemu právoplatne zastavené.

Sťažnosť sťažovateľa obsahujúca námietku porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného riaditeľstva PZ v namietanom konaní bola ústavnému

súdu doručená 6. decembra 2011, pričom na poštovú prepravu bola odovzdaná 2. decembra

2011, teda po zastavení trestného stíhania (uznesením okresnej prokuratúry č. k.

-59 z 26. septembra 2011, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 6. októbra 2011).

V čase podania sťažnosti už okresné riaditeľstvo PZ nedisponovalo právomocou

vo veci konať, pretože trestné konanie proti sťažovateľovi už bolo právoplatne zastavené.

Okresné riaditeľstvo PZ teda v danom čase nemohlo ovplyvniť priebeh trestného konania

a ani prípadne porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva podľa podaním

sťažnosti ústavnému súdu, a to vo vzťahu k postupu okresného riaditeľstva PZ, bola pre

sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci vyšetrovanie

v rámci prípravného konania, avšak aj to až po účinnom využití právnych prostriedkov,

na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva podľa ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd ďalej upriamuje pozornosť na ,

podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred štátnym orgánom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto štátnemu orgánu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

právne prostriedky, na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo, t. j. podanie

žiadosti o preskúmanie postupu policajta podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), alebo ak sa preukáže,

že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo

iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť

prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať

a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní

potvrdzuje aj znenie a , podľa ktorého dozor nad

dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva

prokurátor. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny,

určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, vyžadovať od policajta

spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté

trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,

vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi

a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného,

zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť

vlastnými rozhodnutiami.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

aj orgánov činných v trestnom konaní. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ nepreukázal, že by podal prokurátorovi sťažnosť na prieťahy vo svojej

trestnej veci. Naopak, v sťažnosti uvádza, že z dôvodu traumatizujúceho zážitku, keď ako

vojak „odsluhoval základnú vojenskú službu v B.“, počas ktorej omylom prešiel hranicu

s T., „nepovolil obhajcovi sťažovať sa osobitnou písomnou formou a spoliehal... na postup,

že námietky proti prieťahom obsahovali procesné podania a boli realizované verbálne“.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je navyše prípustná, a preto ju podľa

bolo možné odmietnuť aj z toho dôvodu.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľa

v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012