Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 405/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2012 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť Ing. P. K., K., zastúpeného JUDr. M. K., Advokátska kancelária, B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2 . Ing. P. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 300 € (slovom tisíctristo eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý zaplatiť Ing. P. K. trovy konania v sume

314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. M. K., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -20 z 27. septembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. K.,

K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je ako navrhovateľ v prvom

rade účastníkom konania o zaplatenie sumy 3 602 € z titulu náhrady škody a nemajetkovej

ujmy, a to na základe návrhu podaného okresnému súdu 10. augusta 2005.

Sťažovateľ predložil vo svojej sťažnosti podrobný chronologický prehľad procesných

úkonov konania okresného súdu s vyjadrením, že v konaní došlo „nesprávnou procesnou

činnosťou“ okresného súdu k zbytočným prieťahom a konanie nie je do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené.

Sťažovateľ argumentoval, že zbytočné prieťahy vidí „najmä v tom, že

- Okresný súd Bratislava I dôsledne nevyužil možnosti, ktoré mu poskytuje Občiansky

súdny poriadok a nevyvodil z nečinnosti odporcu (Uznesenie Okresného súdu zo dňa 03. 03.

2006, sp. zn. ) žiadne právne následky

- Okresný súd Bratislava I nijakým spôsobom nerozhodol o návrhu sťažovateľa na vydanie

platobného rozkazu zo dňa 26. 09. 2005

- Okresný súd Bratislava I opakovane uviedol vo svojom rozsudku rovnaké závažné

procesné nedostatky, ktoré boli po prvýkrát dôvodom na zrušenie rozhodnutia zo strany

Krajského súdu v Bratislave a po druhýkrát dôvodom na vrátenie spisu zo strany Krajského

súdu v Bratislave za účelom vydanie doplňujúceho rozsudku Okresným súdom Bratislava I

- vyhodnotenie sťažnosti, zo strany Okresného súdu Bratislava I, na prieťahy v konaní

podaním zo dňa 31. 05. 2011 ako nedôvodnú, napriek zrejmej nesprávnej a neefektívnej

činnosti Okresného súdu Bratislava I, čoho dôsledkom bolo neprijatie žiadnych opatrení na

odstránenie prieťahov v konaní

- ďalšie odďaľovanie rozhodnutia vo veci, ktoré bolo spôsobené odročením pojednávania

vytýčeného na 02. 06. 2011 pre práceneschopnosť konajúcej sudkyne“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva

zaručeného a jeho práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu

konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 659,70 €, ako aj trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej predsedníčky, ktorej vyjadrenie doručené ústavnému súdu

6. decembra 2011 obsahovalo podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konania

a tiež obranu okresného súdu poukazujúcu na zbytočné prieťahy v konaní spôsobené

objektívnymi okolnosťami týkajúcimi sa nadmernej zaťaženosti príslušného oddelenia

okresného súdu. Okresný súd v predloženom vyjadrení zároveň vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci sťažovateľa.

V podaní doručenom ústavnému súdu 15. decembra 2011 súhlasil s upustením

od ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd na základe preskúmania na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ako aj

z obsahu sťažnosti a zo stanoviska okresného súdu zistil tieto pre posúdenie sťažnosti

relevantné skutočnosti:

Sťažovateľ ako navrhovateľ v prvom rade podal 15. augusta 2005 okresnému súdu

návrh, ktorým sa voči odporcovi domáhal náhrady škody vo výške 50 000 Sk z titulu

právneho vzťahu založeného zmluvou o obstaraní zájazdu, z ktorej vyplývajúce povinnosti

si podľa tvrdení sťažovateľa odporca nesplnil.

Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľa 17. októbra 2006 rozsudkom, ktorým

návrh sťažovateľa zamietol. O odvolaní sťažovateľa podanom proti predmetnému

rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 19. februára 2009

tak, že rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové prerokovanie

a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na nedostatky

rozhodnutia okresného súdu a v tomto kontexte uviedol, že „nedostatočným odôvodnením

rozsudku bola účastníkovi odňatá reálna možnosť konať pred súdom“. Krajský súd preto

uložil okresnému súdu povinnosť posúdiť uplatnené nároky sťažovateľa z hľadiska

relevantných ustanovení v znení neskorších

predpisov a o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a vyriešiť sporné otázky

preskúmateľným spôsobom.

Krajský súd spisový materiál okresnému súdu vrátil 22. apríla 2009, pričom okresný

súd uskutočnil vo veci pojednávanie 30. novembra 2009.

Okresný súd vyhlásil vo veci ďalší rozsudok na pojednávaní konanom 17. decembra

2009, pričom sťažovateľ sa proti predmetnému rozsudku odvolal. Okresný súd predložil

spisový materiál s podaným opravným prostriedkom krajskému súdu 6. apríla 2010.

Krajský súd mu však 7. februára 2011 vec vrátil ako predčasne predloženú s odôvodnením,

že nerozhodol o celom predmete konania, a uložil mu povinnosť rozhodnúť doplňujúcim

rozsudkom [„o návrhu navrhovateľa 2./ ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia náhrady

škody vo výške 21,31 € (642,-Sk) za tzv. bakšišné a náhrady škody vo výške 26,56 € (800,-

Sk) titulom nedodržania zmluvne dohodnutej dĺžky pobytu“].

Právny zástupca odporcu 30. mája 2011 oznámil okresnému súdu „zánik odporcu

vymazaním ex offo z obchodného registra“, pretože „Uznesením Okresného súdu Bratislava

I sp.zn. zo dňa 17.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2011, bol

zastavený konkurz pre nedostatok majetku a súčasne súd rozhodol o výmaze tejto

spoločnosti z obchodného registra.“. Zákonný sudca požiadal 1. júla 2011 o predloženie

spisového materiálu obchodného registra okresného súdu sp. zn. Sro 28046B, ktorý mu bol

predložený 8. júla 2011. Uznesením sp. zn. z 11. októbra 2011 okresný súd

„v nerozhodnutej časti týkajúcej sa návrhu navrhovateľa v 2. rade na náhradu škody

vo výške 21,31 eura za tzv. bakšišné a vo výške 26,56 eura za nedodržanie zmluvne

dohodnutej dĺžky pobytu , podľa ust. “ konanie zastavil.

Konanie vo veci sťažovateľa bolo právoplatne skončené 14. decembra 2011.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

garantovaného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prerokúvanej veci jej

skutkovú a právnu zložitosť, ako aj jej významnosť z pohľadu sťažovateľa (1), ďalej

správanie sťažovateľa v priebehu konania (2) a napokon aj postup okresného súdu (3).

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh sťažovateľa,

ktorým sa voči odporcovi domáhal náhrady škody z dôvodu nesplnenia

povinností vyplývajúcich mu z uzavretej zmluvy o obstaraní zájazdu. Z obsahu

predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu

okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o osobitnej právnej alebo skutkovej

zložitosti veci.

Ústavný súd pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým pri posudzovaní

dĺžky konania zhodne s Európskym súdom pre ľudské práva (napr. Havala c. Slovenská

republiky z 12. novembra 2002) prihliadol aj na povahu posudzovaného konania,

predmetom ktorého je uplatnený nárok na náhradu škody, ktoré si vo všeobecnosti ako

konanie zaradené do kategórie vecí spojených s prostriedkami na živobytie sťažovateľa

vyžaduje „osobitnú rýchlosť konania“. Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie

hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom.

2. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní nezistil ústavný súd žiadne okolnosti, ktoré by

signalizovali nedostatočnú aktivitu sťažovateľa ako účastníka konania. Napokon, ani

samotný okresný súd nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť zohľadnené

na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote garantovaného dohovorom, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v posudzovanom konaní dospel

k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania okresného súdu bol

jeho neefektívny a nesústredený postup a tiež obdobie nečinnosti, v ktorom okresný súd

nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka.

Pasivitou okresného súdu bolo poznačené obdobie od 22. apríla 2009, keď bol

po prijatom rozhodnutí o podanom odvolaní spisový materiál vrátený okresnému súdu

na nové prerokovanie a rozhodnutie, do 30. novembra 2009, keď okresný súd uskutočnil

vo veci sťažovateľa pojednávanie. Po zohľadnení potreby časovej rezervy pre účely

doručenia predvolaní na pojednávanie príslušným subjektom ústavný súd v rámci daného

obdobia kvantitatívne vymedzil nečinnosť okresného súdu rozsahom približne 6 mesiacov.

Okresný súd postupoval nesústredene a neefektívne v súvislosti s prijatým

rozsudkom zo 17. decembra 2009, keď nerozhodol o celom predmete konania a predložil

tak spisový materiál s podaným odvolaním nadriadenému súdu „predčasne“. Takýmto

postupom okresný súd konanie zbytočne predĺžil, pretože vec mu bola krajským súd vrátená

s pokynom prijať doplňujúci rozsudok.

Neefektívnu činnosť v postupe okresného súdu napokon potvrdil aj krajský súd,

ktorý rozsudok okresného súdu prijatý v prvotnej fáze konania – 17. októbra 2006 zrušil

s poukazom na závažné nedostatky dotknutého rozhodnutia, ktorými podľa vyjadrenia

odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konania konať pred súdom.

Nepružne konal okresný súd aj v záverečnej etape konania, keď po doručení

oznámenia odporcu o jeho zániku dňa 30. mája 2011 prijal uznesenie o zastavení konania

s neprimeraným odstupom viac ako 4 mesiacov.

Ústavný súd konštatuje, že rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny dopad

na plynulý priebeh posudzovaného konania, bol postup okresného súdu a zbytočné

prieťahy, ktorých sa dopustil jednak v dôsledku zisteného obdobia nečinnosti (v celkovej

dĺžke 6 mesiacov), ako aj v dôsledku svojho neefektívneho a nesústredeného postupu.

Ústavný súd sa na tomto mieste vyrovnal aj s argumentáciou predostretou

v stanovisku okresného súdu, ktorý zbytočné prieťahy odôvodnil objektívnymi okolnosťami

súvisiacimi s nadmernou agendou príslušného oddelenia okresného súdu. Ústavný súd

zdôrazňuje, že doterajšia judikatúra ústavného súdu v tomto smere formulovala stanovisko,

podľa ktorého otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú

v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní

(), argumenty okresného súdu súvisiace s veľkým nápadom vecí

a nedostatočným personálnym obsadením okresného súdu preto ústavný súd akceptovať

nemohol.

S ohľadom na všetky uvedené závery a tiež s prihliadnutím na predmet konania

nemožno celkovú dobu konania (viac ako 6 rokov) vedeného pred okresným súdom

považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za ústavne

akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu zaručenému . Ústavný

súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodovania ústavného súdu bola vec

sťažovateľa právoplatne skončená, ústavný súd sa návrhom sťažovateľa na vydanie príkazu

v intenciách druhej vety (ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal) ako právne irelevantným nezaoberal.

III.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ

takto: „Výsledok predmetného súdneho konania má pre sťažovateľa ako spotrebiteľa

zásadný význam, keďže spotrebitelia nemôžu ovplyvniť tzv. adhézne (typové) zmluvy, akou

bola aj zmluva o obstaraní zájazdu, ktorú sťažovateľ s manželkou uzavreli s odporcom,

pričom spotrebitelia v tomto type zmlúv vystupujú ako slabšia zmluvná strana, čomu zväčša

zodpovedá aj prístup druhej zmluvnej strany.“ Vychádzajúc z uvedeného považoval

sťažovateľ za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 1 659,70 €, k zaplateniu

ktorej žiadal zaviazať okresný súd.

Pretože porušenie základného práva zaručeného sťažovateľovi

a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť

obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie

nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu,

priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

1 300 €. Táto suma zohľadňuje najmä:

a) rozsah zbytočných prieťahov v konaní,

b) skutočnosť, že predmetom konania okresného súdu je uplatnený nárok na náhradu

škody, teda vec vyžadujúca si z hľadiska požiadavky rýchlosti konania osobitnú

starostlivosť,

c) s okolnosťami uvedenými v bodoch a) a b) spojenú nemajetkovú ujmu

sťažovateľa spočívajúcu v pocite právnej neistoty.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (,

).

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikoval sumou 314,18 €.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá predstavovala

sumu 741 €.

Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3

a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z uvedeného za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume 2 x 123,50 €, k tomu tiež 2 x režijný paušál

7,41 €. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom

zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokát je jej platcom) predstavuje celkovú sumu

314,18 € (261,82 € plus 20 % daň z pridanej hodnoty zo sumy 261,82 €, t. j. plus 52,364 € =

314,18 €).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s zákona

č. v znení neskorších predpisov).

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2012