Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 47/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť O. S., H., zastúpeného advokátom Mgr. M. M., Advokátska

kancelária, R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu vlastníctva

podľa a na súdnu ochranu podľa

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 13. septembra 2011 v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra

2011 doručená sťažnosť O. S., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 13. septembra 2011

v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. zo 14. januára 2011 potvrdil rozhodnutie Obvodného

pozemkového úradu v L. sp. zn. ObPÚ 793-2010/00120-17 GK z 21. júla 2010, ktorým

vyslovil, že sťažovateľ nespĺňa podmienky uvedené v o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších

predpisov. Sťažovateľ rozsudok krajského súdu napadol odvolaním okrem iného tvrdiac, že

krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a nesprávne právne vec posúdil.

Najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. z 13. septembra 2011 odvolanie

sťažovateľa odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie bolo

podané oneskorene, pretože „z podkladov krajského súdu vyplýva, že právnemu zástupcovi

navrhovateľa bol rozsudok krajského súdu, obsahujúci správne poučenie o možnosti podať

odvolanie v 15-dňovej lehote, doručený 9.2.2011 (streda) a jeho prevzatie potvrdil

vlastnoručným podpisom na doručenke. Lehota na podanie odvolania začala navrhovateľovi

plynúť 10.2.2011 (štvrtok) a posledný deň lehoty pripadol na štvrtok – 24.2.2011. Odvolanie

zo dňa 23.2.2011 bolo dané na poštovú prepravu na pošte R. až dňa 25.2.2011, teda

oneskorene.“.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ uviedol, že „sa nestotožňuje

s odôvodnením Krajského súdu v Žiline, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že svojím novým

podaním zo dňa 12.03.2010/ doručeným správnemu orgánu dňa 16.03.2010/ len špecifikuje

a popisuje ďalšie nehnuteľnosti je účelové, v snahe vynúť sa právnemu dôsledku zániku

práva v prípade neuplatnenia reštitučného nároku v prekluzívnej lehote“. Sťažovateľ svoje

výhrady voči napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu (sp. zn.

z 13. septembra 2011) v sťažnosti nekonkretizoval.

Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom

vyslovil porušenie jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa

a základného práva na súdnu ochranu podľa , pričom ale v tomto petite

neoznačil orgán ani rozhodnutie, ktorým k porušeniu označených práv malo dôjsť.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,

kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ

domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na začatie

konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

1. V prvom rade ústavný súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že návrh

na rozhodnutie (petit) v sťažnosti nie je dostatočne určitý (chýba označenie orgánu verejnej

moci a rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu označených práv). Vychádzajúc

z celkového obsahu sťažnosti (z označenia porušovateľa a právoplatného rozhodnutia

v úvode sťažnosti) však možno odvodiť, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia

svojich označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Na základe toho ústavný

súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.

2. Ďalším závažným nedostatkom sťažnosti, ktorá sa vyznačuje celkovou

nekoncepčnosťou, je úplná absencia akýchkoľvek dôvodov a argumentácie v spojitosti

s namietaným porušením označených práv vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho

súdu, pričom na druhej strane sťažnosť obsahuje dôvody (kritiku) rozhodnutia krajského

súdu sp. zn. zo 14. januára 2011, ktoré však sťažovateľ v petite nenapáda.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,

aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať ex offo (z úradnej

povinnosti). Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie

pred ústavným súdom (obdobne ).

Ústavný súd berúc do úvahy všetky uvedené dôvody a aspekty s prihliadnutím

na procesnú ekonómiu ani nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti,

pretože navyše po oboznámení sa s napadnutým uznesením najvyššieho súdu zistil, že v ňom

ide o aplikáciu jednoduchého práva (odmietnutie odvolania podaného oneskorene), takže

neexistuje žiadny rozumný dôvod predpokladať jeho ústavnoprávny rozmer (porušenia

označených základných práv), pričom ústavný súd považuje za neprípustné, aby sám bez

riadneho návrhu a zdôvodnenia zo strany sťažovateľa takéto súvislosti skúmal či vyhľadával.

Ústavný súd preto najmä so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

odmietol jeho sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2012