Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 47/2012
PDF · 132.52 KB
No categories available
III. ÚS 47/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť O. S., H., zastúpeného advokátom Mgr. M. M., Advokátska
kancelária, R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu vlastníctva
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 13. septembra 2011 v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 47/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra
2011 doručená sťažnosť O. S., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 13. septembra 2011
v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 47/2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
rozsudkom sp. zn. 22 Sp 46/2010 zo 14. januára 2011 potvrdil rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v L. sp. zn. ObPÚ 793-2010/00120-17 GK z 21. júla 2010, ktorým
vyslovil, že sťažovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 6 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov. Sťažovateľ rozsudok krajského súdu napadol odvolaním okrem iného tvrdiac, že
krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a nesprávne právne vec posúdil.
Najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. 1 Sžr 47/2011 z 13. septembra 2011 odvolanie
sťažovateľa odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie bolo
podané oneskorene, pretože „z podkladov krajského súdu vyplýva, že právnemu zástupcovi
navrhovateľa bol rozsudok krajského súdu, obsahujúci správne poučenie o možnosti podať
odvolanie v 15-dňovej lehote, doručený 9.2.2011 (streda) a jeho prevzatie potvrdil
vlastnoručným podpisom na doručenke. Lehota na podanie odvolania začala navrhovateľovi
plynúť 10.2.2011 (štvrtok) a posledný deň lehoty pripadol na štvrtok – 24.2.2011. Odvolanie
zo dňa 23.2.2011 bolo dané na poštovú prepravu na pošte R. až dňa 25.2.2011, teda
oneskorene.“.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ uviedol, že „sa nestotožňuje
s odôvodnením Krajského súdu v Žiline, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že svojím novým
podaním zo dňa 12.03.2010/ doručeným správnemu orgánu dňa 16.03.2010/ len špecifikuje
a popisuje ďalšie nehnuteľnosti je účelové, v snahe vynúť sa právnemu dôsledku zániku
práva v prípade neuplatnenia reštitučného nároku v prekluzívnej lehote“. Sťažovateľ svoje
výhrady voči napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu (sp. zn. 1 Sžr 47/2011
z 13. septembra 2011) v sťažnosti nekonkretizoval.
Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom
vyslovil porušenie jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom ale v tomto petite
neoznačil orgán ani rozhodnutie, ktorým k porušeniu označených práv malo dôjsť.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,
kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ
domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie
konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
1. V prvom rade ústavný súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že návrh
na rozhodnutie (petit) v sťažnosti nie je dostatočne určitý (chýba označenie orgánu verejnej
moci a rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu označených práv). Vychádzajúc
z celkového obsahu sťažnosti (z označenia porušovateľa a právoplatného rozhodnutia
v úvode sťažnosti) však možno odvodiť, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia
svojich označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Na základe toho ústavný
súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.
2. Ďalším závažným nedostatkom sťažnosti, ktorá sa vyznačuje celkovou
nekoncepčnosťou, je úplná absencia akýchkoľvek dôvodov a argumentácie v spojitosti
s namietaným porušením označených práv vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho
súdu, pričom na druhej strane sťažnosť obsahuje dôvody (kritiku) rozhodnutia krajského
súdu sp. zn. 22 Sp 46/2010 zo 14. januára 2011, ktoré však sťažovateľ v petite nenapáda.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,
aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať ex offo (z úradnej
povinnosti). Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 206/2010).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj
prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie
pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).
Ústavný súd berúc do úvahy všetky uvedené dôvody a aspekty s prihliadnutím
na procesnú ekonómiu ani nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti,
pretože navyše po oboznámení sa s napadnutým uznesením najvyššieho súdu zistil, že v ňom
ide o aplikáciu jednoduchého práva (odmietnutie odvolania podaného oneskorene), takže
neexistuje žiadny rozumný dôvod predpokladať jeho ústavnoprávny rozmer (porušenia
označených základných práv), pričom ústavný súd považuje za neprípustné, aby sám bez
riadneho návrhu a zdôvodnenia zo strany sťažovateľa takéto súvislosti skúmal či vyhľadával.
Ústavný súd preto najmä so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
odmietol jeho sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 2012