Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 42/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., zastúpeného Mgr. R. T., PhD., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 GPt 153/10 zo 14. októbra 2011 a postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra

2011 doručená sťažnosť M. M., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. R. T., PhD.,

B., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

(ďalej „“), ako aj práv podľa a

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) sp. zn. IV/1 GPt 153/10 zo 14. októbra 2011 (ďalej len „upovedomenie

zo 14. októbra 2011“) a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ v Trnave (ďalej ten

„vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 z 13. júla 2009 bolo proti

sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346

ods. 1 formou účastníctva podľa

na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Od 1. apríla 2010 do 1. apríla

2011 sa sťažovateľ v predmetnej veci nachádzal vo väzbe.

Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 21. septembra 2010 vyplýva, že

sťažovateľ «žiadal o preskúmanie postupu policajta podľa (ďalej

len „žiadosť z 21. septembra 2010“) okrem iného v týchto konkrétnych bodoch:

1/ Policajt mi doručoval písomnosť do vlastných rúk na doručenku faxom a v rozpore

so zákonom (viď str. 2 a 3 žiadosti z 21. septembra 2010), pričom neoprávnene konštatoval

fikciu doručenia.

2/ Nebolo mi umožnené sa podrobne k obvineniu vyjadriť (viď str. 5 žiadosti

z 21. septembra 2010).

3/ Mojim obhajcom nebolo umožnené preštudovať spis po skončení vyšetrovania,

nebolo mi umožnené preštudovanie vyšetrovacieho spisu vykonať za prítomnosti obhajcu

a nemohol som využívať právnu pomoc, nebol mi poskytnutý dostatočný časový priestor na

tento úkon a nebolo mi prehraté DVD, ktoré je ako dôkaz súčasťou spisu (viď str. 7 a 8

žiadosti z 21. septembra 2010).

4/ Podaním z 23. septembra 2010 som v súlade s pokynom policajta podal návrhy na

doplnenie dokazovania (viď str. 13 žiadosti z 21. septembra 2010), kde som zároveň žiadal

o preskúmanie postupu policajta najmä v súvislosti s neprehratím DVD nosiča počas

preštudovania vyšetrovacieho spisu a domáhal som sa oboznámenia jeho obsahu (podanie

z 23. septembra 2010 ďalej aj ako „návrhy na doplnenie dokazovania“ alebo „žiadosť z 23.

septembra 2010“; žiadosť z 21. septembra 2010 a žiadosť z 23. septembra 2010 spolu ďalej

aj ako „žiadosti o preskúmanie postupu policajta“).».

Upovedomeniami Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -255 a č. k. -256 z 30. septembra 2010 bolo

sťažovateľovi oznámené, že v súvislosti so žiadosťou z 21. septembra 2010 vyšetrovateľ

vykonával úkony v zmysle a že žiadosť z 23. septembra 2010 nemožno

vyhodnotiť ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta, lebo bola podaná po 21. septembri

2010, keď bolo ukončené prípravné konanie preštudovaním vyšetrovacieho spisu (ďalej len

„upovedomenia z 30. septembra 2010“). Proti upovedomeniam okresnej prokuratúry

z 30. septembra 2010 podal sťažovateľ 12. októbra 2010 podnet (ďalej len „podnet

z 12. októbra 2010“) Krajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“),

v ktorom namietal ich formalizmus a nevysporiadanie sa s jeho žiadosťami o preskúmanie

postupu policajta, ktorými bola povinná sa okresná prokuratúra zaoberať, pretože sa týkali

postupu policajta počas prípravného konania, ktorý končí až podaním obžaloby, a nie

preštudovaním vyšetrovacieho spisu.

Ďalším podnetom z 23. októbra 2010 sťažovateľ požiadal krajskú

prokuratúru o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry v súvislosti s neudelením súhlasu

na návštevu jemu blízkych osôb, ktorá sa mala uskutočniť 29. septembra 2010 v Nemocnici

pre obvinených a odsúdených v Trenčíne (ďalej len „podnet z 23. októbra 2010“).

Podnety z 12. októbra 2010 a 23. októbra 2010 boli vybavené upovedomením

krajskej prokuratúry č. k. -109 z 18. novembra 2010 (ďalej len

„upovedomenie z 18. novembra 2010“), v ktorom bolo sťažovateľovi oznámené, že boli

predložené Okresnému súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) na ďalšie konanie

ako súčasť jeho obhajoby. K podnetu z 23. októbra 2010 bolo ešte uvedené, že v súvislosti

s postupom prokurátora okresnej prokuratúry a neudelením súhlasu na návštevu jeho

blízkych vo väzbe nebol zistený nezákonný postup.

Sťažovateľ následne podal 4. februára 2011 generálnej prokuratúre podnet proti

postupu krajskej prokuratúry pri vybavení jeho podnetov upovedomením z 18. novembra

2010 (ďalej len „podnet zo 4. februára 2011“).

Generálna prokuratúra odpovedala na opakovaný podnet zo 4. februára 2011

upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-61 z 18. marca 2011 (ďalej len „upovedomenie

generálnej prokuratúry z 18. marca 2011“), v ktorom dospela k záveru, že bez originálu

trestného spisu nie je možné objektívne preskúmať námietky sťažovateľa, ďalej v ňom

poukázala na vybavenie iného sťažovateľovho podnetu prípisom z 22. októbra 2010,

ktorého predmetom však neboli tie isté postupy vyšetrovateľa ako v podnete zo 4. februára

2011. Ďalším opakovaným podnetom z 8. augusta 2011 sťažovateľ poukázal na povinnosť

generálnej prokuratúry riadne preskúmať jeho podania, pretože sa týkajú postupu

vyšetrovateľa počas prípravného konania, a teda podanie obžaloby v predmetnej veci

nezbavuje generálnu prokuratúru tejto povinnosti, a v bode 2 tohto podnetu sťažovateľ

zhrnul, v čom vidí nezákonnosť postupu vyšetrovateľa a s čím sa jej podriadené prokuratúry

vôbec nevysporiadali (ďalej len „opakovaný podnet z 8. augusta 2011“).

Generálna prokuratúra na opakovaný podnet z 8. augusta 2011 odpovedala

upovedomením zo 14. októbra 2011 (doručeným 25. októbra 2011) so záverom, že

neobsahuje žiadne nové skutočnosti (ďalej len „upovedomenie zo 14. októbra 2011“).

Postupom generálnej prokuratúry v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 a jej

upovedomením zo 14. októbra 2011 došlo podľa sťažovateľa k porušeniu v sťažnosti

označených práv v dôsledku toho, že generálna prokuratúra sa odmietla zaoberať jeho

žiadosťou z 23. septembra 2011, v rámci svojich povinností sa nevysporiadala

s pochybeniami vyšetrovateľa namietanými sťažovateľom, nemožnosť objektívneho

preskúmania sťažovateľových podaní odôvodnila nemožnosťou preskúmania trestného

spisu, ktorý sa nachádzal na okresnom súde, ako aj neadekvátnym preskúmaním porušenia

jeho práva na súkromie v súvislosti s neumožnením prijatia nárokovej návštevy

29. septembra 2010.

Sťažovateľ poukázal v súvislosti so záverom okresnej prokuratúry v upovedomení

z 30. septembra 2010, podľa ktorého bola jeho žiadosť z 23. septembra 2010 podaná

po skončení prípravného konania (pretože bola doručená po preštudovaní vyšetrovacieho

spisu, pozn.) na viaceré ustanovenia týkajúce sa pojmu prípravné

konanie.

Žiadosti o preskúmanie postupu policajta, podnet, opakovaný podnet a ďalší

opakovaný podnet smerovali k náprave pochybení vyšetrovateľa počas prípravného konania

a pri vybavovaní uvedených podaní sťažovateľa krajská prokuratúra a generálna prokuratúra

nekonali. Argument generálnej prokuratúry týkajúci sa nemožnosti objektívneho

preskúmania námietok sťažovateľa z dôvodu nemožnosti dispozície s originálom spisu je

neakceptovateľný, pretože podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) na plnenie úloh ustanovených

zákonom pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné

listiny.

Podľa sťažovateľa postupom generálnej prokuratúry v konaní sp. zn. IV/l GPt 153/10

a upovedomením zo 14. októbra 2011 došlo k porušeniu jeho práva na inú právnu ochranu

a na obhajobu, a to „tým, že v rozsahu svojej pôsobnosti (a povinnosti) neprešetrila žiadosť

z 23. septembra 2010 a nevykonala opatrenia na obnovu porušených práv v zmysle § 3

ods. 2 zákona o prokuratúre“.

Svoje tvrdenie o porušení práva na súkromie sťažovateľ odôvodnil tým, že mu

okresná prokuratúra „neumožnila prijatie nárokovej návštevy vo väzbe, ktorá sa mala konať

29. septembra 2010 v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne“. Prokurátor

okresnej prokuratúry družke sťažovateľa nedal súhlas na jeho návštevu, pričom svoje

rozhodnutie „ústne zdôvodnil tým, že som podal námietku zaujatosti“.

Podľa sťažovateľa pri ústavne konformnom výklade zákona o výkone väzby možno

v súlade s judikatúrou ústavného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva dospieť

k záveru, že obvinenému v kolúznej väzbe nemožno zakázať, resp. neumožniť prijatie

nárokovej návštevy. Legitímne zákonné oprávnenie orgánu činného v trestnom konaní alebo

súdu byť prítomný na návšteve obvineného a túto v záujme sledovaného cieľa prerušiť

alebo predčasne ukončiť znamená vo svojich dôsledkoch to, že jej úplné zakázanie, resp.

neumožnenie nikdy nemožno považovať za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, keďže

sledovaný cieľ možno dosiahnuť práve týmto miernejším prostriedkom.

Krajská prokuratúra k uvedenej námietke sťažovateľa v upovedomení

z 18. novembra 2010 uviedla, že: „v postupe dozorového prokurátora som nezistila

nezákonný postup, nakoľko vzhľadom na Vami vznesenú námietku zaujatosti bol prokurátor

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania“. Uvedený záver krajskej prokuratúry je

podľa sťažovateľa možné považovať za arbitrárny a neakceptovateľný, porušujúci jeho

právo na súkromie, pretože ním podaný návrh na tzv. delegáciu mohol byť prekážkou

vykonania úkonu trestného konania v jeho veci, ale nie na udelenie súhlasu vykonať

návštevu obvineného vo väzbe.

Postupom generálnej prokuratúry v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 došlo k porušeniu

sťažovateľovho práva na súkromie, pretože „v rozsahu svojej pôsobnosti (a povinnosti)

neprešetrila podnet z 23. októbra 2010 a nevykonala opatrenia na zistenie a vyvodenie

zodpovednosti za jeho porušenie v zmysle § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre“.

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoré odôvodnil okrem iného tým, že k porušeniu jeho

práv došlo „najvyšším stupňom hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych

orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v dôsledku čoho trpím pocitmi bezmocnosti,

menejcennosti, právnej neistoty a bola u mňa v podstate negovaná dôvera v možnosť

poskytnutia spravodlivosti zo strany generálnej prokuratúry“. Porušenie sťažovateľových

práv je „svojvoľné a hrubé“ napriek tomu, že naň v predmetnom konaní opakovane

poukazoval. Nálezom ústavného súdu sp. zn. bolo zakázané generálnej

prokuratúre pokračovať v porušovaní sťažovateľových práv, napriek tomu nedošlo zo strany

generálnej prokuratúry k náprave a porušenie práva na súkromie nie je možné napraviť.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vyslovil, že

jeho základné práva podľa a , ako aj práva podľa

písm. c) a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní sp. zn.

IV/1 GPt 15/10 a upovedomením zo 14. októbra 2011 porušené boli, zakáže generálnej

prokuratúre pokračovať v porušovaní jeho práv, zruší upovedomenie generálnej prokuratúry

zo 14. októbra 2011 a prikáže generálnej prokuratúre znova konať a rozhodnúť

o jeho opakovanom podnete z 8. augusta 2011, prizná mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania na účet jeho právneho

zástupcu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a , ako aj práv podľa a a 2

dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 a jej

upovedomením zo 14. októbra 2011. Podstata námietok sťažovateľa spočívala v tom, že

k porušeniu jeho práv malo dôjsť v dôsledku toho, že generálna prokuratúra:

- sa odmietla, rovnako ako jej podriadené prokuratúry, zaoberať jeho žiadosťou

z 23. septembra 2011, v rámci ktorej namietal pochybenia vyšetrovateľa v predmetnom

konaní a navrhol doplniť dokazovanie v tejto veci, čo odôvodnila nemožnosťou

objektívneho preskúmania sťažovateľových podaní, pretože trestný spis sa už nachádza

mimo jej dispozície na okresnom súde,

- nepreskúmala porušenie jeho práva na súkromie v súvislosti s neumožnením prijatia

nárokovej návštevy 29. septembra 2010.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ) obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva: c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak

to záujmy spravodlivosti vyžadujú;

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127

ods. 1 o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je determinovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého

ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc

všeobecných súdov, resp. iných orgánov verejnej moci, alebo v prípade, že účinky výkonu

tejto právomoci príslušným kompetentným orgánom verejnej moci nie sú zlučiteľné

so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (obdobne napr. , , , ).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ opakovaným

podnetom z 8. augusta 2011 požiadal o preskúmanie postupu generálnej prokuratúry pri

vydaní jej upovedomenia z 18. marca 2011, ktorým odpovedala na jeho opakované podnety

zo 4. februára 2010 a z 10. februára 2011. Prokurátor generálnej prokuratúry vybavil

sťažovateľom podaný opakovaný podnet z 8. augusta 2011 upovedomením zo 14. októbra

2011, proti ktorému jeho sťažnosť smeruje.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení

dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby

príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr.

, , , ), t. j. za porušenie základného

práva na inú právnu ochranu nemožno považovať skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp.

opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. ,

, atď.).

V upovedomení prokurátora generálnej prokuratúry zo 14. októbra 2011 sa okrem

iného uvádza: „Podanie sme, v súlade s jeho názvom, a súčasne podľa jeho obsahu,

posúdili ako ďalší opakovaný podnet vo vzťahu k nášmu vybaveniu zo dňa 18. marca 2011.

Vzhľadom na to, že tento podnet neobsahuje žiadne nové skutočnosti, než tie, ktoré boli

predmetnom citovaného vybavenia, a s poukazom na poučenie, uvedené v citovanom

vybavení, Váš podnet bez ďalších opatrení ako nedôvodný odkladáme.

Súčasne Vás podľa o prokuratúre upozorňujem,

že Váš prípadný ďalší podnet v predmetnej veci bude na prokuratúre vybavený len vtedy, ak

bude obsahovať nové skutočnosti. V opačnom prípade bude bez ďalších opatrení ako

nedôvodný odložený.“

Z uvedeného je zrejmé, že generálna prokuratúra sa podaním sťažovateľa

z 8. augusta 2011 (opakovaným podnetom z 8. augusta 2011) meritórne nezaoberala,

pretože ho vyhodnotila ako ďalší opakovaný podnet, ktorý neobsahuje žiadne nové

skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom vybavenia jeho predchádzajúcich podnetov

a opakovaných podnetov v tejto veci, k vecnému preskúmaniu ktorých došlo.

V súvislosti s porušením práva na obhajobu v predmetnej veci sťažovateľ namietal

skutočnosť, že v konaní generálnej prokuratúry nedošlo k riadnemu prešetreniu jeho

žiadosti z 23. septembra 2011, ktorá smerovala k spochybneniu zákonnosti postupu

policajta v predmetnej veci a ktorou súčasne podal viaceré návrhy na doplnenie

dokazovania.

Podľa zistenia ústavného súdu v predmetnom konaní bol sťažovateľ už okresnou

prokuratúrou prípisom č. k. -256 z 30. septembra 2010 informovaný

o tom, že jeho podanie z 23. septembra 2010 bude založené do vyšetrovacieho spisu sp. zn.

PPZ-112/BOK-Z-2008 a bude tvoriť jeho súčasť. Uvedený postup okresnej prokuratúry je

pritom v súlade s ustanoveniami , podľa ktorých vyšetrovateľ môže

návrh na doplnenie vyšetrovania odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný (§ 208 posledná

veta ). Ochrana práva na obhajobu je následne v takomto prípade okrem

iného zabezpečená aj tým, že návrh na podanie obžaloby vypracovaný vyšetrovateľom

a predložený prokurátorovi musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov,

ako aj odôvodnenie, prečo návrhom na vykonanie ďalších dôkazov nebolo vyhovené alebo

prečo boli predložené dôkazy odmietnuté ( ).

Z obsahu príloh sťažnosti vyplýva, že upovedomením generálnej prokuratúry

z 18. marca 2011 boli vybavené opakované podnety sťažovateľa zo 4. februára 2011

a 10. februára 2011. Uvedené upovedomenie generálnej prokuratúry z 18. marca 2011

vo svojom obsahu odkazuje na jej ďalšie v tejto veci vydané upovedomenie z 22. októbra

2010, ktorým bol podnet sťažovateľa, v ktorom použil identickú argumentáciu smerujúcu

k spochybneniu zákonnosti postupu vyšetrovateľa v predmetnom konaní, po jeho

meritórnom posúdení odložený.

Sťažovateľ v argumentácii poukázal na to, že generálna prokuratúra v upovedomení

z 18. marca 2011 nemožnosť objektívneho preskúmania jeho podaní odôvodnila

nemožnosťou preskúmania trestného spisu v uvedenej veci, ktorý sa nachádza na okresnom

súde. V dotknutej časti upovedomenia z 18. marca 2011 generálna prokuratúra konkrétne

uviedla: „Na základe Vášho opakovaného podnetu zo dňa 4. februára 2011 a ďalšieho

opakovaného podnetu zo dňa 10. februára 2011 Vám oznamujem, že po podaní obžaloby na

Okresný súd v Považskej Bystrici, nie je Generálna prokuratúra SR zo zákona oprávnená

spätne preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutí podriadených prokuratúr. Zásadným

dôvodom tohto stavu je skutočnosť, že originál trestného spisu, bez ktorého nie je možné vec

vybaviť sa v súčasnom štádiu konania nachádza na príslušnom okresnom súde. Bez tohto

spisu je možnosť objektívneho preskúmania Vašich námietok, uvedených v citovaných

podnetoch prakticky vylúčená. Tým skôr, že pri vybavovaní Vašich predchádzajúceho

podnetu, konkrétne vo vybavení zo dňa 22. októbra 2010 sme Vám všetky vyššie uvedené

dôvody konkretizovali a podrobne odôvodnili. Nezistili sme ani dnes žiaden zákonný dôvod

na späť vzatie obžaloby a takýto pokyn ani nevydáme.“ Z uvedeného vyplýva, že generálna

prokuratúra v upovedomení z 18. marca 2011 dospela k záveru, že sťažovateľ na všetky ním

namietané skutočnosti v preskúmavanom podnete a opakovanom podnete už dostal

podrobnú odpoveď aj v jej upovedomení z 22. októbra 2010, so závermi ktorého sa, ako

vyplýva z obsahu tohto upovedomenia, plne stotožňuje. Sťažovateľ bol v upovedomení

generálnej prokuratúry z 18. marca 2011 opätovne upozornený, že jeho prípadný ďalší

podnet v uvedenej veci bude vybavený len vtedy, ak bude obsahovať nové skutočnosti.

Na svoju argumentáciu týkajúcu sa nepreskúmania porušenia jeho práva na súkromie

v súvislosti s neumožnením prijatia nárokovej návštevy 29. septembra 2010 dostal

sťažovateľ odpoveď už v rámci upovedomenia krajskej prokuratúry z 18. novembra 2010,

v ktorom táto okrem iného uviedla: „K Vašej námietke k postupu prokurátora Okresnej

prokuratúry Považská Bystrica v súvislosti s neudelením súhlasu k návšteve uvádzam, že

v postupe dozorového prokurátora som nezistila nezákonný postup, nakoľko vzhľadom na

Vami vznesenú námietku zaujatosti bol prokurátor vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania, a to až do doby, kým nebolo o námietke rozhodnuté.“ Námietka

zaujatosti vznesená proti prokurátorovi predpokladá jeho negatívny pomer k prejednávanej

veci, ktorý môže ovplyvniť aj jeho pohľad na ďalšie okolnosti (napr. charakter trestnej

činnosti, aktuálny stav konania vo veci osoby vo väzbe, okolnosti súvisiace s osobou

sťažovateľa a jeho pôsobením v mieste výkonu väzby), ktoré je potrebné pri rozhodovaní o

povolení návštevy osoby v kolúznej väzbe zobrať do úvahy. S ohľadom na uvedené právny

záver, podľa ktorého prokurátor, proti ktorému bola v konaní vznesená námietka zaujatosti,

nemôže až do rozhodnutia o tejto námietke rozhodovať o povolení návštevy osoby

v kolúznej väzbe, nemožno považovať za arbitrárny.

Podľa ústavného súdu v predmetnej veci bolo potrebné prihliadnuť na viaceré

skutočnosti. Ponajprv na skutočnosť, že argumenty sťažovateľa spochybňujúce zákonnosť

postupu vyšetrovateľa a prokuratúra v predmetnom konaní boli v dôsledku aktívneho

prístupu sťažovateľa k využívaniu jeho práv (predovšetkým pri podávaní podnetov

a opakovaných podnetov) preskúmavané zo strany orgánov prokuratúry pravidelne

v krátkych časových intervaloch. Ďalej na to, že v konaní o jednotlivých podnetoch dostal

sťažovateľ odpovede na svoje námietky predložené v podaných podnetoch. Podstatnou

v tejto veci je i skutočnosť, že v súčasnosti má sťažovateľ navyše možnosť prípadné, podľa

neho nesprávne orgánmi prokuratúry posúdené námietky, ktoré mali dopad na porušenie

jeho práva na obhajobu, uplatniť v konaní vo veci samej pred všeobecným súdom

(okresnému súdu bola obžaloba okresnej prokuratúry v tejto veci doručená 30. septembra

2010), na čo ho napokon upozornila aj samotná generálna prokuratúra v upovedomení

z 18. marca 2011, v ktorom uviedla: „Námietky, týkajúce sa úplnosti vykonaného

vyšetrovania a pochybení orgánov činných v trestnom konaní môže, v súčasnom štádiu

konania, vyriešiť iba konajúci okresný súd ako súčasť Vašich obhajobných tvrdení.“

Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva

na obhajobu mohla byť sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnutá aj pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie. V závere bolo potrebné pri

posúdení tejto veci zohľadniť i fakt, že odôvodnenie odpovede na podnet podľa zákona

o prokuratúre nemusí spĺňať rovnaké náležitosti ako odôvodnenie rozhodnutia

vydaného všeobecným súdom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti možno odôvodnenie upovedomenia

generálnej prokuratúry zo 14. októbra 2011 v spojení s odôvodnením jej upovedomenia

z 18. marca 2011, odkazujúcim na predchádzajúce upovedomenia v tej istej veci, považovať

za síce krajnú, no ešte stále ústavnoprávne akceptovateľnú alternatívu odôvodnenia (napr.

).

Ústavný súd s ohľadom na uvedené po oboznámení sa s obsahom upovedomenia

generálneho prokurátora zo 14. októbra 2011 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu

konštatuje, že generálny prokurátor konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom,

a jeho úvahy sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade

so zákonom a ústavne konformný. Po jeho preskúmaní ústavný súd nezistil príčinnú

súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením označených práv, čo zakladá dôvod

odmietnutia sťažnosti podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol.

Keďže bola sťažnosť odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2012