Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 79/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Z., B., a Ing. J. K., B., zastúpených advokátom JUDr. A.

S., D., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. augusta 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. Z. a Ing. J. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra

2011 doručená sťažnosť Ľ. Z., B., a Ing. J. K., B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátom JUDr. A. S., D., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. augusta

2011.

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na rozsudok č. k. -116 zo 17. augusta

2011, ktorým krajský súd zamietol návrh sťažovateľov, ktorým sa domáhali ochrany pred

nezákonným zásahom Obvodného pozemkového úradu L. (ďalej len „pozemkový úrad“) a

Správy katastra L. (ďalej len „správa katastra“).

V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli:

„Už v samotnom žalobnom návrhu sme poukazovali na to, že postup Obvodného

pozemkového úradu L., ako aj Správy katastra L. bol v hrubom rozpore s SR

zaručujúcom vlastnícke právo ako jedno zo základných ľudských práv a slobôd.

Sťažovatelia... nemali možnosť sa vyjadriť pred plánovanou opravou výmer a hraníc KN-E

parciel v k. ú. B. v ich spoluvlastníctve a prípadne pripomienkovať túto zmenu, bez ich

vedomia a súhlasu bol podaný na Správu katastra L. Obvodným pozemkovým úradom návrh

na opravu chyby vo výmerách a hraniciach nehnuteľných vecí v ich vlastníctve. Zápisom

opravy do KN, sa táto stala záväznou a súčasťou operátu, ktorý eviduje správa katastra.

Všetky listiny (zmluvy, verejné listiny, rozhodnutia a pod.) aby boli zapísateľné do KN, príp.

aby s povolením vkladu k nim mohli byť spájané právne účinky musia byť v súlade s takto

opraveným stavom katastra nehnuteľností.

Tak rozsiahla oprava chyby podľa nášho názoru nemala zákonný podklad a trvalo

obmedzila vlastnícke právo jednotlivých spoluvlastníkov bez zákonného podkladu.

Podľa , ods. 2 SR medze základných práv a slobôd možno ustanoviť

za podmienok ustanovených touto len zákonom. Vykonaním tejto opravy

na podklade metodického usmernenia ÚGKK č. MN 74.20.73.46.30 a Vyhlášky ÚGKK

č. a obmedzenia vlastníckeho práva na základe týchto noriem nižšej právnej

sily (v prípade metodického usmernenia toto nie je právnou normou, keďže tu chýba

všeobecná záväznosť) je v príkrom rozpore s , ods. 2 a , ods. 4 SR.

Úmyslom sťažovateľov... nebolo spochybňovať správnosť, resp. nesprávnosť výmer

a hraníc KN-E parciel tak ako to uviedol porušovateľ, ale preskúmať zákonnosť postupu

Obvodného pozemkového úradu L. a Správy katastra L. pri predmetnej oprave výmer a

hraníc týchto pozemkov, najmä s poukazom na to, že samotní vlastníci, resp. ani

predstavitelia združenia vlastníkov vytvorenom podľa neboli pred

samotným podaním návrhu na opravu chyby v KN s týmto oboznámení, nemali možnosť

tento návrh pred jeho podaním pripomienkovať, vyjadriť sa k nemu. Požiadavka okrem

iných aj sťažovateľov... na porušovateľa teda bola legitímna a oprávnená, pričom

všeobecnému súdu takáto právomoc (povinnosť) takýmto návrhom sa zaoberať vyplýva

priamo zo zákona.

Taktiež porušovateľ vo svojom rozhodnutí dostatočne nezohľadnil princíp právnej

istoty na schválenom a zapísanom registri ROEP po uplynutí 3 ročnej prepadnej lehoty,

počas ktorej je možné vykonávať zmeny a opravy v registri, ktoré v tomto prípade boli

vykonané až viac ako 10 rokov od zápisu diela ROEP pre k. ú. B. Aj princíp právnej istoty v

právnych vzťahoch je významným inštitútom, ktorý zohľadňuje aj judikatúra Ústavného

súdu, ako aj Najvyššieho súdu SR.

Uvedený rozsudok porušovateľa je podľa nášho názoru arbitrárny, svojvoľný a nemá

podklad v zákone.

Porušovateľ podľa nášho názoru nepreskúmal postup orgánov verejnej správy

-Obvodného pozemkového úradu L. a Správy katastra L. dôsledne v intenciách , s

prihliadnutím najmä na ústavné právo a Ústavu SR ako normu najvyššej právnej sily.

Keďže tak neurobil, znemožnil sťažovateľom... domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa . ods. 1 SR a . ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov Ľ. Z. a Ing. J. K. domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa č. 6, ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a , ods. 1 SR

rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn.: -116 zo dňa 17. 08. 2011 porušené

bolo.

2. Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn.: -116 zo dňa

17. 08. 2011 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Žilina na ďalšie konanie.

3. Krajský súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom Ľ. Z. a Ing. J. K. trovy

konania vo výške 331,97 € vrátane DPH…, ktoré je Krajský súd Žilina povinný zaplatiť na

účet advokáta JUDr. A. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , ).

V sťažnosti sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a porušenie práva podľa dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. augusta 2011.

Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku č. k. -116

zo 17. augusta 2011 v rámci skúmania prípustnosti návrhu sťažovateľov podľa § 250v

(ďalej len „OSP“) uviedol:

„Z administratívneho spisu odporcu v rade 1/ súd zistil, že odporca v rade 1/

zverejnil vyhláškou register pôvodného stavu k. ú. B. - časť H., ktorý je súčasťou projektu

pozemkových úprav v k. ú. B. na úradnej tabuli Obce B. po dobu 30 dní (vyvesené dňa 01.

12. 2010, zvesené dňa 02. 01. 2011), kde boli navrhovatelia poučení, že proti výpisu z

registra pôvodného stavu, ktorý bol každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, doručený

do vlastných rúk, je možné podať v zmysle v lehote 30

odo dňa doručenia písomné námietky u Obvodného pozemkového úradu v L.“

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku krajský súd skúmal samotný postup

pozemkového úradu a správy katastra, pričom uviedol:

„Odporca v rade 2/ opravil výmery pozemkov evidovaných v mape určeného operátu

neformálnym spôsobom, tj. mimo režim Správneho poriadku.

Napriek tomu, má súd za to, že aj v takýchto prípadoch je nutné zachovávať zásady

správneho konania, ktoré prežarujú do celej činnosti orgánov verejnej správy, a to zásadu

legality a podľa názoru súdu aj zásadu správy ako služby verejnosti, resp. zásadu súčinnosti

s dotknutými osobami, ale tiež vzájomnej spolupráce medzi správnymi orgány navzájom.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odporca v rade 1/ komunikoval

v rámci procesu projektových úprav s jeho účastníkmi. Určitý nedostatok možno vidieť

v tom, že zámer zmeniť výmery parciel bol prerokovaný na jednaní dňa 21. 10. 2010,

ktorého bolo zvolané na podnet zhotoviteľa Projektu pozemkových úprav v k. ú. B. - časť H.

Geodetickej kancelárie Ing. E. J. a Ing. M. M. pred zverejnením etapy Registra pôvodného

stavu, z dôvodu že v grafickom operáte schváleného registra je posunutá identifikácie a

zákres parciel EKN, ktorého výsledkom bola dohoda, že odporca v rade 1/ v spolupráci so

zhotoviteľom požiada Správu katastra o opravu katastrálneho operátu, pričom na tomto

jednaní sa nezúčastnil zástupca Združenia účastníkov pozemkových úprav B. - časť H.

Následne však odporca v rade 1/ dôvody opravy výmer zdôvodnil (napr. pracovné jednanie

dňa 10. 10. 2011, 04. 02. 2010 a 05. 02. 2011).

Podľa názoru súdu konanie odporcu v rade 1/- žiadosť o opravu ani konanie

odporcu v rade 2/ - oprava výmer nepredstavujú nezákonný zásah, keďže správne orgány

postupovali v súlade so zákonom, pričom § 59 ods. 5 katastrálneho zákona umožňuje

opravovať výmery parciel registra evidovaných na mape určeného operátu neformálnym

spôsobom - vyhotovením protokolu.

Rovnako sa súd stotožňuje s názorom odporcu v rade 2/, že konanie odporcov malo

svoj Úradu geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva o geodézii a kartografii aj

keď následne odporca v rade 2/ odôvodnil opravu poukazom na § 12 ods. 4 Metodického

návodu na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav č. MN

74.20.73.46.30.

Podľa § 22 ods. 1 tejto vyhlášky odstránenie chybných a doplnenie chýbajúcich

údajov v operáte katastra nehnuteľností zabezpečí správa katastra na základe žiadosti

zhotoviteľa projektu pozemkových úprav alebo správneho orgánu.

Odporca v rade 1/ teda nekonal protizákonne, keď odporcu v rade 2/ požiadal

o vykonanie opravy, na toto jeho konanie nemožno nahliadať ako na nezákonný zásah.

Odporca v rade 2/ rovnako nekonal protizákonne, keď žiadosti odporcu vyhovel, keď

v rámci projektu pozemkových úprav vyšlo najavo, že údaje v katastri nehnuteľnosti sú

v rozpore so skutočnosťou. Bolo by v rozpore s účelom pozemkových úprav, pokiaľ by

odporca v rade 1/ ďalej vychádzal z registra pôvodného stavu, ktorý je v rozpore

so skutočnými údajmi.

Podľa názoru súdu ustanovenie nemožno

považovať za špeciálne vo vzťahu k § 59 katastrálneho zákona, pokiaľ ustanovenie § 22

ods. 1 vyhlášky č. 300/2009 Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,

ktorou sa vykonáva o geodézii a kartografii, výslovne umožňuje

odstránenie chybných a doplnenie chýbajúcich údajov.

Ust. možno považovať za špeciálne pre ostatné

prípady, avšak pre prípady projektu pozemkových úprav je jeho špecialita prelomená.

V prípade pozemkových úprav, ktoré je zložené z viacerých etáp a smeruje

k racionálnemu usporiadaniu pozemkového vlastníctva, je záujem na tomto usporiadaní

prevažujúci pred právnou istotou garantovanou obmedzením zmeny schváleného registra

obnovenej evidencie pozemkov. Navyše o oprave podľa § 59 katastrálneho zákona sa

v zásade rozhoduje rozhodnutím podľa Správneho poriadku.

Súd uznáva, že v danom prípade (neformálne rozhodnutie o oprave z dôvodu, že

zhotoviteľ projektu zistil oproti stavu ROEP iné výmery EKN parciel na základe zistenia

posunu identifikácie parciel a zákresu parciel) sú možnosti obrany dotknutých vlastníkov

znížené ako v prípade ostatných opráv, a záujem na právnej istote (zachovanie stavu

ROEP) vystupuje do popredia, avšak súd poukazuje na to, že v rámci viacerých etáp

projektu pozemkových úprav môžu dotknutí vlastníci využiť prostriedky obrany, ktoré

umožňuje Správny poriadok a a teda záujem na vecne správnom

priebehu pozemkových úprav, ktorý bude korešpondovať so skutočnosťou, podľa názoru

súdu aj v tomto prípade prevažuje.

Podľa názoru súdu, návrhom na ochranu pre nezákonným zásahom chceli

navrhovatelia spochybniť záver odporcu v rade 1/ o posunoch EKN parciel a ich výmere,

teda docieliť, aby nezávislý súd preskúmal výmeru týchto parciel.

Avšak súd v správnom súdnictve nerozhoduje o určení vlastníckeho práva, len

v danom prípade konštitutívne rozhoduje, či zásah odporcu v rade 1/ a v rade 2/ bol alebo

nebol protizákonný a zakáže naďalej porušovať právo navrhovateľa.

V prípade, že sa navrhovatelia domnievajú, že konaním odporcu v rade 1/ a odporcu

v rade 2/ došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva, je podľa názoru súdu na mieste

určovacia žaloba v civilnom súdnictve, aj napriek tomu, že krajský súd vyslovil záver, že

tento zásah nebol nezákonný.“

Základom argumentácie sťažovateľov je ich nesúhlas s právnym názorom krajského

súdu, ktorý podľa nich „nepreskúmal postup orgánov verejnej správy... dôsledne

v intenciách , s prihliadnutím najmä na ústavné právo a Ústavu SR...“. Sťažovatelia

poukázali na to, že ich úmyslom „nebolo spochybňovať správnosť, resp. nesprávnosť výmer

a hraníc KN-E parciel, tak ako to uviedol porušovateľ, ale preskúmať zákonnosť postupu...

[pozemkového úradu a správy katastra] pri predmetnej oprave výmer a hraníc týchto

pozemkov...“. V tejto súvislosti sťažovatelia namietali, že uvedená oprava sa uskutočnila

na základe „metodického usmernenia ÚGKK č. MN 74.20.73.46.30 a Vyhlášky ÚGKK

č. “, pred podaním návrhu na opravu chyby v katastri nehnuteľností s ním

neboli oboznámení a nemali možnosť sa k nemu vyjadriť, pričom zmena a oprava sa

uskutočnila po uplynutí 3-ročnej lehoty, „počas ktorej je možné vykonávať zmeny a opravy

v registri“.

V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľov napadnutým

rozsudkom krajského súdu vydaným v správnom súdnictve a postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, bolo podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho

súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len

preskúmať „zákonnosť“ zásahov orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím,

o ktorom fyzická osoba alebo právnická osoba okrem iných tvrdí, že bol nezákonný a ktorý

ju ukrátil na jej právach a právom chránených záujmoch ( a

v spojení s ), teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne

a procesno-právne predpisy. Treba vziať preto do úvahy, že správny súd nie je súdom

skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého zásahu orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím. Vzhľadom na tieto špecifiká správneho súdnictva

ústavný súd posudzoval z tohto aspektu aj dôvodnosť námietok sťažovateľov proti

napadnutému rozsudku krajského súdu. Pokiaľ sťažovatelia v súvislosti s napadnutým

postupom správy katastra sú toho názoru, že pri úprave výmery relevantných pozemkov

došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva, jeho ochrany sa môžu domáhať v občianskom

súdnom konaní príslušnou žalobou, tak ako to je uvedené aj v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu.

Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdiť zákonnosť zásahu správy

katastra, ktorý vykonal „opravu písomných aj grafických výmer EKN parciel, ktorých

podielovými spoluvlastníkmi sú navrhovatelia, a ktorej výsledkom bolo poníženie výmery“,

a to na základe žiadosti pozemkového úradu „o opravu chyby v katastrálnom operáte, a to

tak písomných, ako aj grafických výmer parciel registra E v k. ú. B., časť H.“.

Námietky, ktoré sťažovatelia uviedli v sťažnosti, uplatnili aj v návrhu na ochranu

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Krajský súd sa týmito námietkami

zaoberal, v odôvodnení svojho rozsudku sa s nimi vysporiadal a svoje právne závery

odôvodnil. K námietke sťažovateľov, že nemali možnosť vyjadriť sa k predmetnému

návrhu, krajský súd uviedol, že pozemkový úrad zverejnil vyhláškou register pôvodného

stavu k. ú. B. – časť H. na úradnej tabuli obce B. po dobu 30 dní s poučením o možnosti

podať písomné námietky podľa

Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení

neskorších predpisov. Predmetné výpisy boli sťažovateľom doručené do vlastných rúk 6.

decembra 2010, pričom Ing. J. K. podal proti nim námietku. Poukázal tiež na nedostatok v

postupe pozemkového úradu, ktorý zámer zmeniť výmery parciel prerokoval na konaní 21.

októbra 2010, na ktorom sa nezúčastnil zástupca Združenia účastníkov pozemkových úprav

B. – časť H. (ďalej len „združenie“). Následne však uvedený zámer zdôvodnil za

prítomnosti zástupcu združenia na pracovných konaniach 10. októbra 2011, 4. februára

2011 (v odôvodnení rozsudku 2010, pozn.) a 5. februára 2011. Na základe týchto

skutočností krajský súd konštatoval, že pozemkový úrad v rámci procesu projektových

úprav komunikoval s jeho účastníkmi, a mali tak možnosť sa k predmetným návrhom

vyjadriť.

Ústavný súd konštatuje, že záver krajského súdu je v zásade ústavne akceptovateľný,

pretože nie každé procesné pochybenie v postupe orgánu verejnej správy má za následok

porušenie práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Krajský súd tento záver

primeraným spôsobom odôvodnil, nemožno ho považovať za zjavne neodôvodnený a nie je

svojvoľný, teda arbitrárny.

K námietke sťažovateľov, že konanie pozemkového úradu a správy katastra nemalo

zákonný podklad, krajský súd uviedol, že postup uvedených orgánov verejnej správy mal

podklad v § 22 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

č. , ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška

č. “) a v Metodického návodu na vykonávanie geodetických

činností pre projekt pozemkových úprav č. MN 74.20.73.46.30 Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky (ďalej len „metodický návod“). Krajský súd v tejto súvislosti poukázal tiež na

a

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), ktorý

predstavuje zákonný podklad pre postup správy katastra, ktorý vykonal opravu výmery

pozemkov v mape určeného operátu neformálnym spôsobom, t. j. mimo režim Správneho

poriadku. K námietke sťažovateľov, že krajský súd sa v odôvodnení odvolal na vyhlášku

č. ako aj metodický návod, ústavný súd uvádza, že tak, ako vyhláška ani

metodický návod nemôžu upravovať otázky, ktoré idú nad rámec príslušného zákona.

bola vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia, a to

o geodézii

a kartografii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na základe

zákonného splnomocnenia upraviť podrobnejšie otázky ustanovené v tomto

splnomocňovacom ustanovení. Nedotkla sa právomocí príslušných orgánov verejnej moci

ani práv a povinností subjektov práva participujúcich na postupoch podľa zákona

č. , a preto ústavný súd odvolanie na tieto normatívne akty posúdil ako súčasť

argumentácie krajského súdu, ktorá nemohla mať vplyv na ústavnoprávnu akceptovateľnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu. Ústavný súd preto v nadväznosti na uvedené

akceptoval záver krajského súdu, že konanie pozemkového úradu a správy katastra malo

svoj zákonný podklad, aj keď vo výpočte právnych predpisov sa odvoláva nielen

na zákonné, ale aj iné normatívne akty. Toto konanie preto nie je nezákonným zásahom.

Ústavný súd považuje tento záver za ústavne akceptovateľný a dostatočne

odôvodnený. V tejto súvislosti ústavný súd ešte dodáva, že v tomto prípade išlo o vykonanie

opravy v rámci projektu pozemkových úprav, keď vyšlo najavo, že údaje v katastri

nehnuteľností sú v rozpore so skutočnosťou. Podkladom pre tento postup bolo

vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst.-5370-330/1975-K zo 4. mája 1976, ktorými boli

nehnuteľnosti v k. ú. B. vyvlastnené pre záplavu vodného diela L., rozhodnutie č. ÚP-2781-

zo 14. novembra 1980, ktorým boli nehnuteľnosti vyvlastnené pre ochranné

lesné pásy vodného diela L. a rozhodnutie č. ÚP-1490/336/1981/JUDr. Dž. z 25. mája 1982,

ktorými boli nehnuteľnosti vyvlastnené pre preložku cesty. Krajský súd poukázal na

vyjadrenie pozemkového úradu, podľa ktorého „[z]hotoviteľ, ktorý spracoval ROEP,

parcely identifikoval chybne, preto oprava výmer EKN parciel zapísaných na listoch

vlastníctva po ROEP je opodstatnená“. Sťažovatelia tento záver vo svojej sťažnosti nijako

nespochybňujú, uviedli, že ich úmyslom „nebolo spochybňovať správnosť, resp.

nesprávnosť výmer a hraníc KN-E parciel tak, ako to uviedol porušovateľ, ale preskúmať

zákonnosť postupu...“. Je potrebné tiež uviesť, že v tomto prípade nemožno aplikovať čl. 13

ods. 2 , pretože postupom uvedených orgánov verejnej správy nešlo o taký postup,

ktorým by malo dôjsť k úprave medzí základných práv a slobôd. Podstatou postupu

pozemkového úradu a správy katastra bolo vykonanie opravy pre rozpor údajov v katastri

nehnuteľností so skutočnosťou, čo bolo preukázané citovanými vyvlastňovacími

rozhodnutiami, ktorých správnosť sťažovatelia nespochybnili.

K námietke sťažovateľov, že uvedená oprava bola vykonaná po uplynutí 3-ročnej

lehoty podľa

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), krajský súd uviedol, že zákona

č. nie je špeciálnym k katastrálneho zákona, pokiaľ vyhlášky

č. umožňuje odstránenie chybných a doplnenie chýbajúcich údajov. Uviedol

tiež, že záujem na racionálnom usporiadaní pozemkového vlastníctva prevažuje nad

právnou istotou vyjadrenou obmedzením zmeny schváleného registra obnovenej evidencie

pozemkov podľa Ústavný súd považuje tento záver

krajského súdu za ústavne udržateľný, predstavuje jeden z možných záverov aplikácie

príslušných ustanovení katastrálneho , nie je teda zjavne

neodôvodnený.

Krajský súd v namietanom rozsudku primerane odôvodňuje svoje závery, preto ho

nemožno považovať za zjavne neodôvodnený, jeho závery sú logické a vyplývajú z výkladu

platnej právnej úpravy. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu

nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny

výklad príslušných ustanovení katastrálneho zákona, , vyhlášky

č. a metodického návodu krajským súdom takéto nedostatky nevykazuje.

Ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu pri preskúmavaní zákonnosti

zásahu pozemkového úradu a správy katastra nie je arbitrárny, je v súlade

s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi s tým, že krajský súd svoje závery

primerane odôvodnil. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej

konštatoval, že postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci,

nemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu (prípadne porušenie

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) (, ). Ústavný súd nezistil žiadne také

skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľov

na súdnu ochranu (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom a rozhodnutím krajského

súdu.

Z uvedených dôvodov je sťažnosť sťažovateľov zjavne neopodstatnená

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom a rozsudkom krajského

súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť podľa § 25

ods. 2 odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2012