Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 73/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2012

prerokoval vyhlásenie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraja Horvátha

a Sergeja Kohuta pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraj Horváth a Sergej Kohut

n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. decembra

2011 doručené vyhlásenie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „navrhovateľ“), o odmietnutí sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha

(ako člena senátu) a Sergeja Kohuta (ako predsedu senátu) pre ich predpojatosť

v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. .

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až

do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie

tretiemu senátu ústavného súdu, pričom sudcom spravodajcom je predseda tohto senátu.

Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Jurajovi Horváthovi

navrhovateľ odôvodnil takto:

„Zotrvávanie tohto sudcu na Ústavnom súde SR je protiústavným stavom. Žiadny

sudca nemôže obliekať sudcovský talár, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný

čin - a to bez ohľadu na to, že ev. bolo jeho odsúdenie zahladené. Podmienkou pre výkon

funkcie sudcu, a tým viac pre výkon funkcie sudcu ústavného súdu, musí byť nulová

tolerancia. Ak to ústavný sudca nechápe, resp. nerešpektuje - zrejme pre výhody plynúce

z postavenia sudcu ústavného súdu, dokumentuje tým výraznú absenciu profesnej etiky.

Treba odmietnuť, aby taký sudca konal a rozhodoval v akejkoľvek veci, ktorý nerešpektoval

ani výzvu pléna Ústavného súdu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a aby odstúpil, lebo

zotrvávaním vo funkcii škodí Ústavnému súdu SR.

Odmietavý postoj a kritiku JUDr. Horvátha s požiadavkou, aby vyzliekol talár

a opustil sudcovské rady vyjadril JUDr. Štefan Harabin predseda Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky verejne (viackrát bol publikovaný v rôznych médiách...).

Tieto výroky nepochybne vnímal aj JUDr. Horváth a vytvoril si vo vzťahu k JUDr.

Štefanovi Harabinovi odmietavý postoj. Nemožno vylúčiť, že ten postoj je až nepriateľský,

neprajný. Takýto vzťah ho však diskvalifikuje z účasti na predmetnom konaní

a rozhodovaní.“

Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Sergejovi Kohutovi

navrhovateľ odôvodnil tým, že „Jeho predpojatosť je daná tým, že v roku 2003 ako

neúspešný kandidát na predsedu Najvyššieho súdu napadol voľbu predsedu najvyššieho

súdu na túto funkciu sťažnosťou na Ústavnom súde, o ktorej aj Ústavný súd rozhodoval. Je

všeobecne známe, že úspešným účastníkom tejto voľby bol JUDr. Štefan Harabin. Sudca

Sergej Kohút vyjadril svoju predpojatosť vo viacerých veciach súčasného predsedu

najvyššieho súdu ako účastníka konania, kde mal tento sudca byť pôvodne členom

senátu...“.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol vylúčiť sudcov ústavného súdu Juraja

Horvátha a Sergeja Kohuta pre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Sudca ústavného súdu Juraj Horváth vo svojom vyjadrení k námietke predpojatosti

zo 14. decembra 2011 uviedol:

«1. Námietky týkajúce sa „protiústavnosti” môjho zotrvania na Ústavnom súde

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) sú prima facie neopodstatnené, veď mám

rovnaký mandát na výkon funkcie sudcu ústavného súdu, ako hociktorý iný sudca tohto

súdu. Uvedený mandát som získal legitímnym spôsobom v súlade s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava”) a so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

pričom si dovolím poukázať aj nato, že podmienky získania tohto mandátu dodnes neboli

ani v ale ani v ústave zmenené (podmienka tzv. nulovej tolerancie

dodnes zakotvená nebola). Je pravdou, že sa už v minulosti snažili spochybniť môj mandát

sudcu ústavného súdu, avšak neúspešne tak na ústavnom súde, ako aj u prezidenta

Slovenskej republiky, pričom jedine tieto ústavné orgány majú právo zaujať ústavne

relevantné stanovisko k danej záležitosti. Námietky predpojatosti týkajúce sa

„protiústavnosti” môjho zotrvania na ústavnom súde sú z uvedených dôvodov irelevantné.

2. Pokiaľ ide o publikované kritiky JUDr. Štefana Harabina vznesené v rôznych

médiách cca pred tromi, štyrmi rokmi, poukazujem na to, že ako sudca ústavného súdu som

si vedomý toho, že musím znášať väčšiu intenzitu občianskej a odbornej kritiky, ako iní moji

spoluobčania. Slobodu prejavu považujem za jednu z najdôležitejších slobôd, ktorú chcem

a aj budem chrániť aj v prípade, ak sa to týka napríklad prejednávania vecí sťažovateľov

vyjadrujúcich negatívny postoj k mojej osobe. Vo svojej rozhodovacej činnosti sa riadim

a ústavným sľubom a viem sa vysporiadať aj s prehnane tvrdou kritikou, preto nie

sú odôvodnené námietky JUDr. Štefana Harabina týkajúce sa publikovanej kritiky voči

mojej osobe.

Prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci ani

pre pomer k účastníkom konania a ani k právnemu zástupcovi.»

Sudca ústavného súdu Sergej Kohut vo svojom vyjadrení k námietke predpojatosti

zo 7. decembra 2011 uviedol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky nebol a nie je účastníkom konania vo veci, preto

mu neprislúcha vznášať námietku zaujatosti voči mne ani voči iným sudcom Ústavného

súdu Slovenskej republiky. Tam uvedené námietky voči mojej osobe vôbec nesúvisia s vecou

a okrem toho nemám žiadny záujem na výsledku konania, pretože účastníkov konania

nepoznám a nemám k nim žiadny vzťah, preto vznesená námietka nie je dôvodná.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu

nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Konanie vedené ústavným súdom sp. zn. sa týka sťažnosti podľa

spoločnosti B., spol. s r. o., B., ktorou namieta

porušenie svojich základných práv a slobôd (okrem iného aj) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. -546 z 19. apríla 2011.

Námietka predpojatosti vznesená navrhovateľom je v podstate založená na

negatívnom vzťahu (resp. postoji) sudcov ústavného súdu k navrhovateľovi ako fyzickej

osobe a zároveň aj predsedovi najvyššieho súdu, a to vzhľadom na ním prezentované

negatívne vyjadrenia k osobe sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha, ako aj na neúspešnú

kandidatúru sudcu ústavného súdu Sergeja Kohuta na post predsedu najvyššieho súdu

v roku 2003, ktorý túto voľbu napadol sťažnosťou podanou ústavnému súdu.

Obaja sudcovia ústavného súdu považujú uvedenú námietku za neopodstatnenú

a v predmetnej veci sa necítia byť predpojatí ani pre pomer k veci, ani pre pomer

k účastníkom, resp. k ich zástupcom.

Po preskúmaní vyhlásenia navrhovateľa senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci.

Námietka predpojatosti vznesená navrhovateľom nie je založená na skutočnostiach

zakladajúcich pomer sudcov ústavného súdu k veci, k účastníkom konania alebo k ich

zástupcom podľa .

Dôvodom na vylúčenie sudcov ústavného súdu z prerokúvania a rozhodovania

vo veci nie je skutočnosť, že navrhovateľ nesúhlasí s tým, aby rozhodovali o jeho veci.

Ústavný súd venuje pozornosť konaniu o námietkach, aby zabezpečil riadny chod

rozhodovania v jemu zverených agendách. Pritom s osobitnou starostlivosťou dbá o to, aby

nedošlo k znefunkčneniu súdu a príliš formalistickému posudzovaniu, ktoré by k takémuto

znefunkčneniu mohlo smerovať. Ústavný súd sa zaoberal aj postavením predsedu

najvyššieho súdu ako orgánu štátnej správy súdu v konaní pred ústavným súdom vo veciach

individuálnych sťažností.

Na základe uvedeného senát ústavného súdu dospel k záveru, že námietka

predpojatosti vznesená navrhovateľom netvorí u sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha

a Sergeja Kohuta zákonnú prekážku pre nezávislý a nestranný výkon sudcovskej funkcie

v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

III.

U sudcu Juraja Horvátha v minulosti už senát ústavného súdu rozhodol, že je

vylúčený z konaní. Následne však plénum ústavnému súdu na základe námietky totožného

sťažovateľa preskúmalo vznesenú námietku totožného obsahu a rozhodlo o tom, že sudca

Juraj Horváth nie je vylúčený z rozhodovania vo veciach, ktoré sú zverené plénu ústavného

súdu. Toto rozhodnutie ako väčšinový názor pléna ústavného súdu musel vziať senát do

úvahy pri svojom rozhodovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2012