Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)I. ÚS 499/2011
PDF · 304.68 KB
No categories available
I. ÚS 499/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2012
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti Ing. J. B., B., a RNDr. J. B., N., zastúpených
advokátkou JUDr. J. F., B., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 11/2003, za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. J. B. a RNDr. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v
konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 11/2003 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C
11/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré
j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. RNDr. J. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré
j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. B. a RNDr. J. B. trovy
právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet
ich právnej zástupkyne JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 499/2011-19 zo 14. decembra 2011 prijal sťažnosť Ing. J. B., B. (ďalej aj
„sťažovateľ v 1. rade“), a RNDr. J. B., N. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátkou JUDr. J. F., B., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 11/2003.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že spolu s PhDr. E. B. a MUDr. N. H. (ďalej len
„žalobcovia“) ako dedičia po poručiteľke M. T., zomrelej 11. marca 2001 (ďalej len
„poručiteľka“), podali 12. júla 2002 na Okresnom súde Bratislava V žalobu o určenie
neplatnosti závetu vedenú pod sp. zn. 32 C 279/2002, ktorou namietali „absolútnu
neplatnosť tangovaného závetu pre testamentárnu nespôsobilosť poručiteľky ako aj pre
porušenie zákona v súvislosti so spôsobom vyhotovenia predmetného testamentu a jeho
obsahové nedostatky“. Keďže žalobcovia v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 32 C 279/2002 sú blízki príbuzní sudkyne tohto súdu − JUDr. M.
H., Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 31. októbra 2002
rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Bratislava V z prerokovania tejto veci a
prikázal ju na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu.
Okresný súd podaním z 25. februára 2003 vyzval žalobcov na preukázanie ich
aktívnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu v predmetnej veci. Žalobcovia
odpovedali na túto výzvu listom zo 17. marca 2003. Odporkyňa sa v tomto konaní k veci
vyjadrila podaním z 29. decembra 2004. Prvé pojednávanie v predmetnej veci uskutočnené
1. marca 2006 bolo okresným súdom odročené na neurčito a dokazovanie na ňom vykonané
smerovalo k preukázaniu zdravotného stavu poručiteľky v čase spísania „údajného
testamentu“. Podľa sťažovateľov bol tento postup okresného súdu neefektívny, pretože už
v marci 2006 mal „ex offo vnímať, že napadnutý závet“ poručiteľky je „absolútne
neplatný“, pretože pri jeho spísaní bol porušený § 476 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého osoba blízka dedičovi nemôže pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako jeho pisateľ.
Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci sa uskutočnilo po uplynutí viac ako jedného roku −
15. mája 2007. V poradí tretie pojednávanie okresný súd uskutočnil 21. septembra 2007.
Okresný súd následne nariadil písmoznalecké dokazovanie pravosti podpisu poručiteľky na
listine z 10. februára 1999. Uznesenie okresného súdu o ustanovení znalkyne
z 8. februára 2008 bolo zrušené uznesením okresného súdu zo 17. apríla 2008. Okresný súd
ustanovil v predmetnom konaní uznesením z 23. októbra 2007 znalca V. R. Po smrti
žalovanej, ktorá bola jedinou testamentárnou dedičkou, do konania vstúpili z titulu
univerzálnej sukcesie na strane žalovaných traja noví účastníci konania – dediči
po žalovanej, ktorí podaním zo 4. augusta 2010 urgovali okresný súd, aby predmetnú vec
prerokoval a rozhodol. Žalobcovia, poznajúc obsah listu zákonnej sudkyne z 12. augusta
2010, „odmietajú insinuáciu, že nespolupracovali so znalcom pri zadovážení porovnávania
– schopných písomností s podpisom p. M. T.“, pretože znalec „s takouto požiadavkou
nikoho so žalobcov neoslovil“. Znalecký posudok vyhotovený v predmetnom konaní bol
žalobcom doručený začiatkom mája 2011.
Sťažovateľ v 1. rade podaním z 1. júna 2011 požiadal okresný súd o nariadenie
súdnoznaleckého dokazovania vo vzťahu k otázke spôsobilosti poručiteľky spísať závet.
Podaním z 11. apríla 2007 splnomocnila žalobkyňa MUDr. N. H. svojím zastupovaním v
uvedenom konaní sťažovateľa v 1. rade, ktoré dosiaľ nebolo odvolané. Napriek tomu 23.
februára 2011 MUDr. N. H. predložila okresnému súdu návrh na späťvzatie žaloby v časti,
ktorá sa týka jej osoby, o ktorom okresný súd do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu
nerozhodol. Okresný súd pojednávanie uskutočnené 14. júna 2011 odročil na 13. september
2011, čo podľa sťažovateľov „svedčí o totálnej nekoncepčnosti vedenia predmetného sporu
– vyššie popísané skutočnosti súd pozná minimálne od mája 2007!“.
Vo vzťahu k otázke právnej a faktickej zložitosti veci sťažovatelia uviedli, že v danej
veci ide o relatívne jednoduchý spor o „právnu kvalitu závetu“, ktorý je v rozhodovacej
praxi všeobecných súdov obvyklý a procesný postup týchto súdov v obdobných sporoch je
dostatočne známy a rutinný. Sťažovatelia svojím správaním žiadnym spôsobom neprispeli
k predĺženiu predmetného konania. Okresný súd naopak v predmetnej veci postupuje
„nepružne a procesne neefektívne“, čo je dôvod pretrvávania stavu právnej neistoty
u sťažovateľov.
Postupom okresného súdu v predmetnom konaní dochádza k porušovaniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, keď „bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci,
svojou neefektívnou procesnou prácou a opakovanou nečinnosťou spôsoboval a stále
spôsobuje sťažovateľom (osobám v pokročilom veku) mimoriadne ťažkosti“.
Sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu podaním zo 16. júna 2011 sťažnosť
na prieťahy v konaní, ktorej vybavenie urgovali mailom z 22. novembra 2011. Predseda
okresného súdu na túto sťažnosť sťažovateľov dosiaľ neodpovedal a v konaní „neboli
prijaté žiadne reálne opatrenia, zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov“.
Vzhľadom na „výraznú intenzitu zásahov do práv sťažovateľov a najmä dĺžku ich
trvania (spor sa vedie sedem rokov) žiadajú sťažovatelia, aby každému z nich bolo priznané
finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- € (slovom jedentisíc Eur)“.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 11/2003 došlo
k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže okresnému súdu
v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov, prizná každému z nich primerané
finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov konania na účet ich právnej
zástupkyne.
Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril predseda okresného
súdu podaním č. Spr. 3008/2010 z 18. januára 2012, v ktorom stručne popísal priebeh
konania vo veci sp. zn. 8 C 11/2003 a následne uviedol: „Z obsahu jednotlivých úkonov
v spise možno konštatovať, že návrh bol podaný na Okresnom súde Bratislava V dňa
12. 7. 2002 a do dnešného dňa nebolo vydané meritórne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska
právnej stránky nemožno posudzovať ako spor zložitý, nakoľko ide o štandardný návrh
na neplatnosť závetu. K dĺžke konania však prispela i faktická zložitosť veci, keď pre
posúdenie bolo potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, čo práve bolo dôvodom
dlhšieho konania, keď termín pojednávania dňa 21. 9. 2007 bol odročený z dôvodu
nariadenia znaleckého dokazovania, pričom posudok od znalca bol súdu doručený
9. 2. 2011. K predĺženiu dĺžky konania prispeli i samotní sťažovatelia, ktorí sa v r. 2011
nedostavili na pojednávanie dňa 3. 3. 2011, 31. 3. 2011, 3. 5. 2011 ani 13. 9. 2011. Pokiaľ
sťažovatelia namietali efektívnosť konania z pohľadu vyhodnotenia právneho posúdenia
veci k tomuto sa ako predseda súdu nevyjadrujem, nakoľko právne posúdenie veci je
vo výlučnej kompetencii sudcu.“
Právna zástupkyňa sťažovateľov reagovala na vyjadrenie predsedu okresného súdu
svojím podaním zo 6. februára 2012, v ktorom uviedla: „Z predloženej chronológie spisu
vyplýva:
• jasnými prieťahmi je poznačený čas od februára 2003 do decembra 2004.
• Tvrdíme, že neefektívne plynul čas aj do marca 2006 (do prvého
pojednávacieho termínu).
• Neefektívne plynul čas aj do mája 2007. Je síce možné, že tieto zbytočné
plynutia času spôsobovali zmeny zákonných sudcov - od JUDr. V. M. na JUDr. V. S. a
potom na JUDr. D. O. - to však nemôže ísť na ťarchu žalobcov.
• Ak bolo v októbri 2007 nariadené znalecké dokazovanie, ale spis bol znalcovi
daný k dispozícii až v máji 2010, tak ide o extrémne neefektívnu činnosť súdu.
• Je faktom, že pojednávanie 03. 03. 2011 bolo zhatené. Jeden zo žalobcov:
MUDr. N. H. zobrala žalobu v časti, ktorá sa jej týkala, späť. Súčasne právny zástupca
žalobcov JUDr. A. M. požiadal o náhradný termín, kedy čas na preštudovanie znaleckého
posudku považoval za prikrátky.
• Advokát JUDr. A. M. oznámil súdu aj ten fakt, že už žalobcov zastupovať
nebude. To bol dôvod prečo sa nekonalo dňa 31. 03. 2011 a to bol aj dôvod, pre ktorý
Ing. J. B., jeden zo žalobcov, žiadal súd o nový pojednávací termín tak, aby si mohol
zabezpečiť nové právne zastúpenie.
• Dvaja žalobcovia, RNDr. J. B. a Ing. J. B., zvolili si nového advokáta a
ustanovili sa na pojednávanie dňa 14. 06. 2011 (v liste predsedu súdu OS BA III č. Spr
3008/2012 zo dňa 18. 01. 2012 je zrejme chybne uvedený dátum 16. 06. 2011).
Podčiarkujeme, že sťažovateľmi sú RNDr. J. B. a Ing. J. B. a teda neprítomnosť
navrhovateľky v treťom rade. PhDr. E. B., tiež nemôže ísť na ich ťarchu. Všeobecný súd má
dostatočné nástroje, aby zabezpečil riadny a právne kultivovaný priebeh sporu. Okrajovo
poznamenávame, že žalobkyňou v štvrtom rade je podľa nášho názoru dodnes aj MUDr. N.
H. Upozornili sme na tento fakt vedenie OS BA III podaním z 16. 06. 2011, reakciu
nepoznáme.
• Malo sa na OS ba III pojednávať dňa 13. 09. 2011. Nie je však pravdou, že sa
nekonalo pre neprítomnosť navrhovateľov. Práve opačne. Právny zástupca žalovanej
požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti pre svoje zdravotné problémy.
• Ďalej sa malo pojednávať 25. 10. 2011, nepojednávalo sa však pre ochorenie
sudkyne.
Tvrdíme, že žalobcovia, resp. ich pôsobenie v spore, neboli príčinou pre tak
masívne prieťahy (zbytočné plynutie času). Nerealizované pojednávacie termíny
03. 03. 2011, 31. 03. 2011, 03. 05. 2011, 13. 09. 2011 a 25. 10. 2011 tiež nie sú tým, čo by
bolo jednoznačným brzdením procesu zo strany sťažovateľov. Z ich strany prišlo len
k skomplikovaniu v marci, apríli a máji 2011, keď ich právny zástupca po siedmych rokoch
zbytočného chodenia po súdoch možno aj kapituloval. V opísanej činnosti OS BA III
tvrdíme, že vidno nesústredenú činnosť, nekoncepčný postup a zbytočné časy medzi
jednotlivými procesnými krokmi (osobitne máme na mysli vytýčenie prvého pojednávania
po troch rokoch odkedy bola žaloba daná OS BA III a zaslanie súdneho spisu znalcovi
po viac ako dvoch rokoch od nariadenia znaleckého dokazovania).“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho
pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti
dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti
účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk
účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,
ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania v predmetnej veci:
- 12. júla 2002 bola Okresnému súdu Bratislava V doručená žaloba o určenie
neplatnosti;
- 5. augusta 2002 bol žalobkyni vo 4. rade zaslaný prípis, aby podpísala žalobu;
- 26. augusta 2002 sa žalobkyňa vo 4. rade dostavila na Okresný súd Bratislava V,
aby odstránila nedostatky podania;
- 4. septembra 2002 bol daný pokyn na vyjadrenie sa sudcov Okresného súdu
Bratislava V k ich zaujatosti vyplývajúcej zo skutočnosti, že žalobkyňa vo 4. rade je matkou
sudkyne tunajšieho súdu JUDr. H. a ostatní navrhovatelia sú jej rodinnými príslušníkmi;
- 11. septembra 2002 – 24. septembra 2002 boli doručené vyjadrenia sudcov
Okresného súdu Bratislava V k ich zaujatosti;
- 30. septembra 2002 bol spis predložený krajskému súdu s návrhom na jeho
prikázanie inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov tohto súdu;
- 26. novembra 2002 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava V spolu
s uznesením krajského súdu sp. zn. 12 Nc 44/02 z 31. októbra 2002, ktorým bola vec
prikázaná na vybavenie okresnému súdu;
- 21. januára 2003 bol spis postúpený okresnému súdu, kde mu bola pridelená
sp. zn. 8 C 11/2003;
- 25. februára 2003 bola zaslaná výzva žalobcom na preukázanie ich aktívnej
legitimácie a naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby, boli vyžiadané
dedičské spisy z Okresného súdu Bratislava I, žalobkyňa vo 4. rade bola vyzvaná
na predloženie plnej moci na zastupovanie;
- 18. marca 2003 bolo doručené vyjadrenie žalobcov;
- 31. marca 2003 bolo doručené oznámenie Okresného súdu Bratislava I – dedičský
spis pod sp. zn. D 162/01 sa tam nenachádza;
- 27. júla 2004 bola zaslaná výzva žalobcom na zaplatenie súdneho poplatku;
- 9. augusta 2004 bol zaplatený súdny poplatok;
- 21. septembra 2004 okresný súd uznesením rozhodol o vrátení duplicitne
zaplateného súdneho poplatku žalobcovi v I. rade (právoplatné 2. októbra 2004);
- 28. októbra 2004 okresný súd uznesením vyzval žalobcov na odstránenie
nedostatkov podania (predovšetkým, aby špecifikovali žalobný petit);
- 10. decembra 2004 bola okresnému súdu doručená špecifikácia žalobného petitu;
- 8. decembra 2004 okresný súd zaslal žalobu žalovanej na vyjadrenie;
- 29. decembra 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej a jej
návrh na výsluch svedkov;
- 9. mája 2005 nastala zmena zákonnej sudkyne;
- 28. septembra 2005 nastala zmena zákonnej sudkyne;
- 9. januára 2006 okresný súd realizoval úkony súvisiace s nariadeným
pojednávaním na 1. marec 2006;
- 25. januára 2006 bola doručená žiadosť Okresného súdu
Bratislava V o zapožičanie spisu k dedičskému konaniu sp. zn. D 162/01;
- 8. februára 2006 bol spis vo veci vrátený okresnému súdu;
- 27. februára 2006 bolo okresnému súdu doručené stanovisko žalobkyne vo 4. rade
(súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti a ospravedlnila svoju neprítomnosť
na pojednávaní 1. marca 2006);
- 1. marca 2006 žalobcovia v 1. až 3. rade predložili splnomocnenie pre advokáta
JUDr. M. na zastupovanie v konaní;
- 1. marca 2006 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito na účely zistenia
ošetrujúceho lekára poručiteľky a vyžiadania originálu závetu;
- 3. mája 2006 bol spis pridelený ďalšej zákonnej sudkyni dr. O.;
- 15. januára 2007 bolo predložené splnomocnenie na zastupovanie žalovanej pre
syna M. B.;
- 22. marca 2007 okresný súd realizoval úkony súvisiace s pojednávaním
nariadeným na 15. máj 2007;
- 11. apríla 2007 bolo doručené splnomocnenie udelené žalobkyňou vo 4. rade pre
žalobcu v 2. rade;
- 15. mája 2007 okresný súd uskutočnil pojednávanie;
- 16. mája 2007 okresný súd zaslal žiadosť V. o oznámenie mena ošetrujúceho
lekára poručiteľky (odpoveď doručená 6. júna 2007);
- 20. júna 2007 bolo zaslané predvolanie na pojednávanie nariadené
na 21. september 2007; bola zaslaná výzva právnemu zástupcovi žalobcov na zabezpečenie
prítomnosti navrhovanej svedkyne na pojednávaní a výzva zástupcovi žalovanej
na oznámenie návrhov na vykonanie dokazovania;
- 31. augusta 2007 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu návrh
na doplnenie dokazovania;
- 21. septembra 2007 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil
na neurčito;
- 23. októbra 2007 okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru
písmoznalectva V. R. (právoplatnosť nadobudlo 27. novembra 2007);
- 25. októbra 2007 okresný súd vyzval svedkyňu p. V. na oznámenie mena
ošetrujúceho lekára poručiteľky a poslal žiadosť Okresnému súdu Bratislava IV
o predloženie dedičského spisu;
- 8. novembra 2007 bolo okresnému súdu doručené oznámenie svedkyne A. V., že
jej nie je známe meno ošetrujúceho lekára poručiteľky;
- 19. novembra 2007 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Okresného súdu
Bratislava IV, že dedičské konanie po poručiteľke sa na tomto súde neviedlo;
- 4. decembra 2007 bola zaslaná žiadosť Okresnému súdu
Bratislava V o predloženie dedičskej veci vedenej pod sp. zn. D 162/2001;
- 8. februára 2008 okresný súd uznesením ustanovil znalkyňu z odboru
písmoznalectva Mgr. D. H.;
- 17. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalkyne, ktorá pre
zdravotné problémy odmietla vypracovať znalecký posudok;
- 17. apríla 2008 okresný súd uznesením uložil žalobcom spoločne a nerozdielne
uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania; vydal uznesenie, ktorým zrušil
uznesenie z 8. februára 2008;
- 23. apríla 2008 okresný súd zaslal žiadosť S., a. s., na predloženie kvitančných
listov k starobnému dôchodku poručiteľky za posledné 2 roky;
- 2. mája 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď S., a. s.;
- 4. júla 2008 bol zaslaný súdny spis znalcovi pre účely vyhotovenia znaleckého
posudku;
- 6. augusta 2008 bola okresnému súdu doručená informácia znalca o stave vo veci
vypracovania znaleckého posudku;
- 20. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu
žalovanej o prevzatí jej zastupovania;
- 5. januára 2010 bola okresnému súdu doručená informácia znalca, ktorou ho
požiadal o zabezpečenie originálu závetu;
- 24. marca 2010 okresný súd zaslal žiadosť notárovi o predloženie originálu závetu,
ako aj žiadosť S., a. s.;
- 9. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie notára, že predmetný
dedičský spis sa nachádza na Okresnom súde Bratislava V, a preto odstupuje žiadosť
o zaslanie originálu tam;
- 15. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie S., a. s.;
- 19. apríla 2010 bol pripojený dedičský spis Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. Dnot 48/2003;
- 3. mája 2010 bol zaslaný spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. D 162/01
znalcovi;
- 4. augusta 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu
žalovanej o vstupe nových troch účastníkov do konania z dôvodu úmrtia žalovanej, ktorí ho
zároveň požiadali o vykonanie opatrení na zabezpečenie znaleckého posudku;
- 12. augusta 2010 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu
týkajúca sa stavu znaleckého dokazovania, v ten istý deň okresný súd znalcovi zaslal
urgenciu na vypracovanie znaleckého posudku;
- 16. septembra 2010 bola okresnému súdu doručená informácia od znalca o stave
znaleckého dokazovania;
- 9. februára 2011 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok, v ten istý deň
okresný súd realizoval úkony spojené s nariadením pojednávania na 3. marec 2011;
- 23. februára 2011 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie návrhu žalobkyňou
vo 4. rade;
- 2. marca 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcov
o odročenie termínu pojednávania;
- 3. marca 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil
na 31. marec 2011;
- 31. marca 2011 bola okresnému súdu mailom doručená výpoveď plnej moci
od právneho zástupcu žalobcov, okresný súd pojednávanie odročil na 3. máj 2011;
- 2. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti žalobcu
v 1. rade RNDr. J. B. na pojednávaní nariadenom na 3. máj 2011;
- 3. mája 2011 okresný súd pojednávanie vo veci odročil na 14. jún 2011;
- 1. júna 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu v 2. rade Ing. J. B.,
boli doručené lekárske správy o zdravotnom stave poručiteľky a návrhy na vykonanie
dokazovania;
- 14. júna 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom bolo predložené
vyjadrenie novej právnej zástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade so splnomocnením a návrhom
na vykonanie dokazovania znalcom z odboru psychiatrie, následne ho odročil
na 13. september 2011;
- 8. septembra 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu
žalovaných o odročenie pojednávania;
- 13. septembra 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 25. október 2011;
- 24. októbra 2011 – okresný súd pojednávanie nariadené na 25. október 2011 zrušil
z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom posudzovaného konania je žaloba o určenie neplatnosti závetu.
Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľov i okresného súdu ani z nimi predložených
na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej
zložitosti veci, avšak po skutkovej stránke možno konštatovať, že v danom prípade ide
o vec skutkovo zložitú. Zistenie skutkového stavu je v uvedenom konaní závislé od
vykonania znaleckého dokazovania a zaobstarania podkladov pre jeho vykonanie, ako aj od
vypočutia viacerých svedkov. Ani touto skutkovou zložitosťou veci však nemožno
ospravedlniť obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu v predmetnom
konaní.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria − správanie sťažovateľov v posudzovanom
konaní – ústavný súd zistil, že k predĺženiu predmetného konania sťažovatelia prispeli
predovšetkým podaním neperfektného návrhu na začatie konania, ktorý nespĺňal všetky
zákonné náležitosti, ako aj neúčasťou na dvoch pojednávaniach v roku 2011. V správaní
sťažovateľov teda neboli zistené žiadne nedostatky, ktorých dôsledkom by pri efektívnom
postupe okresného súdu v konaní mohlo byť podstatné spomalenie postupu konania
v predmetnej veci. Na tieto skutočnosti ústavný súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci
taktiež prihliadol.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej
veci.
Ústavný súd v čase, v ktorom bol na prerokovanie a rozhodnutie tejto veci príslušný
okresný súd a súčasne mal k dispozícii spis (spis v predmetnej veci bol z Okresného súdu
Bratislava V postúpený na okresný súd 21. januára 2003), zistil dlhé obdobia nečinnosti
v postupe tohto súdu, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z týchto
období nečinnosti trvajúce viac ako šestnásť mesiacov začalo 31. marca 2003 (doručenie
odpovede Okresného súdu Bratislava I na výzvu okresného súdu z 25. februára 2003)
a trvalo až do 27. júla 2003, keď okresný súd zaslal žalobcom výzvu na zaplatenie súdneho
poplatku. Žiadne procesné úkony okresný súd nevykonal ani v období trvajúcom viac ako
12 mesiacov, a to od 29. decembra 2004, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie
žalovanej k žalobe, až do 9. januára 2006, keď bol zákonným sudcom daný pokyn
na realizáciu úkonov spojených s nariadeným pojednávaním. Okresný súd bol nečinný
taktiež v období trvajúcom od 1. marca 2006, keď uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil
na neurčito na zistenie ošetrujúceho lekára poručiteľky a vyžiadanie originálu závetu, až do
22. marca 2007, keď zákonný sudca vydal pokyn kancelárii uskutočniť úkony súvisiace
s realizáciou nariadeného pojednávania, t. j. v období trvajúcom viac ako 12 mesiacov.
Absolútne nečinný okresný súd zostal v rámci predmetného konania i v období
od 4. júla 2008, keď bol spis v predmetnej veci zaslaný znalcovi na vyhotovenie znaleckého
posudku, trvajúcom až do 24. marca 2010, keď okresný súd zaslal príslušnému notárovi
žiadosť na predloženie originálu závetu, t. j. 20 mesiacov. Nečinnosť okresného súdu
v týchto obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné
považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
V súvislosti s postupom okresného súdu v predmetnom konaní, od času keď bol
súdom príslušným na prerokovanie a rozhodnutie tejto veci, ústavný súd poukazuje
predovšetkým na svoju judikatúru, v rámci ktorej vyslovil, že k zbytočným prieťahom
v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj nesprávnou
(neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka
súdneho konania vo veci, s ktorou sa na súd obrátil (II. ÚS 2/01).
O neefektívnej činnosti okresného súdu v preskúmavanom konaní svedčí skutočnosť,
že odstránenie nedostatkov podaného návrhu na začatie konania sťažovateľov až po jeho
zaslanie žalovaným na vyjadrenie, t. j. uskutočnenie jednoduchých procesných úkonov
spojených s podaním návrhu okresnému súdu trvalo až dva roky (od 21. januára 2003, keď
bol spis vo veci doručený okresnému súdu, až do 8. decembra 2004, keď bol žalovanej
zaslaný návrh na začatie konania), okresný súd v konaní pribral do konania duplicitne
znalca z odboru písmoznalectva (uznesenie z 23. októbra 2007 a uznesením z 8. februára
2008), súdny spis bol ustanovenému znalcovi zaslaný až po ôsmich mesiacoch od jeho
ustanovenia (od vydania uznesenie o ustanovení znalca z 23. októbra 2007 až do zaslania
spisu znalcovi 4. júla 2008), zabezpečenie základných podkladov nevyhnutných pre
vykonanie znaleckého dokazovania, o ktoré znalec okresný súd požiadal už listom
zo 6. augusta 2008, trvalo okresnému súdu až do 3. mája 2010. Uvedená neefektívna
činnosť okresného súdu bola ústavným súdom zohľadnená na ťarchu tohto súdu.
Vzhľadom na celkovú dĺžku tohto konania, uvedenú nečinnosť okresného súdu
v trvaní viac ako štyri roky a dva mesiace, ako aj so zreteľom na to, že predmetné konanie
bolo poznačené aj neefektívnou činnosťou okresného súdu, je potrebné konštatovať, že
v konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani
správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu zúčastneného na rozhodovaní
o nej, t. j. k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal tomuto
súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty,
v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
1 000 € pre každého z nich jednotlivo od okresného súdu z dôvodov uvedených v ich
sťažnosti.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 11/2003 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ústavný súd považoval
priznanie sumy 1 000 € pre každého zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci
úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný
súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011
(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu).
Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3
vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden
úkon právnej služby vykonaný v roku 1/6 z výpočtového základu zo sumy 741 €, čo
predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V predmetnej veci teda
odmena za dva úkony právnej služby vykonané pre dve osoby v roku 2011 zvýšená o daň
z pridanej hodnoty predstavuje sumu 314,18 € (123,5 x 2 + 7,41 x 2 = 261,82 + 20 %
z 261,82 = 314,18).
Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. februára 2012