Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 367/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-64

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza o sťažnosti Z. H., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom JUDr. V. L., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2

a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia

slobody podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 20/2010, za

účasti Okresného súdu Dunajská Streda, takto

rozhodol:

1. Základné právo Z. H. na osobnú slobodu zaručené v

Slovenskej republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody

zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 20/2010 p o r u š e n é

b o l i .

2. Z. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý uhradiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy

konania Z. H. v sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na

účet advokáta JUDr. V. L., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania Z. H. v

sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti Z. H. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bolo 17. februára

2011 doručené podanie Z. H., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým

namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 8 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a

slobôd návrhom Okresnej prokuratúry D. (ďalej len ,,okresná prokuratúra“) na jeho vzatie

do väzby sp. zn. z 5. apríla 2010 a uznesením Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn. 20/2010 zo 7. apríla 2010, ako aj základného práva

podľa (ďalej len ,a“) a práva podľa

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20/2010 a postupom Krajského

súdu v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií získaných ústavným súdom v súčinnosti

s okresným súdom a krajským súdom vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru D., Úradu justičnej a kriminálnej

polície, odboru justičnej polície, vydaného pod sp. zn. ČVS: ORP-213/OVK-DS-2010 z 3.

apríla 2010 trestne stíhaný za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm.

b) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný

zákon“) a za zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c)

. V tejto trestnej veci bol na návrh okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv

248/10 z 5. apríla 2010 uznesením okresného súdu sp. zn. 20/2010 zo 7. apríla 2010

vzatý do väzby podľa v

znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“). Toto uznesenie okresného súdu

bolo sťažovateľovi doručené 7. apríla 2010.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu požiadal 10. augusta 2010 o prepustenie

z väzby na slobodu a ponúkol písomný sľub. Jeho žiadosť okresný súd uznesením č. k.

20/2010-33 z 29. septembra 2010 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu

podal 15. októbra 2010 sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením sp. zn.

z 3. mája 2011 ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia svojich základných práv žiadal o okamžité

prepustenie z väzby na slobodu, o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €

a zároveň žiadal o ustanovenie advokáta na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom, ako aj o náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so zastupovaním v tomto konaní.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu

a uznesením č. k. -32 z 24. augusta 2011 mu ustanovil za právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. V. L., B.

Právny zástupca sťažovateľa doplnil podaním doručeným ústavnému súdu

10. októbra 2011 pôvodné podanie sťažovateľa a okrem iného v ňom uviedol:

„Základné právo iniciovať prieskumné konanie k zákonnosti /dôvodnosti/ trvania

väzby je premietnuté aj do procesného práva obvineného žiadať byť prepustený z väzby

na slobodu a úpravy postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri konaní o takejto

žiadosti v ustanovení .

Sťažovateľ má za to, že v jeho prípade nebolo o jeho žiadosti o prepustenie

na slobodu zo dňa 10. 8. 2010 rozhodované v lehotách predpokladaných Trestným

poriadkom a tým bolo prieskumné konanie o zákonnosti /dôvodnosti/ ďalšieho trvania väzby

znemožnené. Vychádzajúc z požiadaviek definovaných v čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17

ods. 2 SR ako aj zo samotného znenia ustanovenia

sú orgány činné v trestnom konaní a súdy povinné urýchlene konať a rozhodnúť a každej

podanej žiadosti.

Nečinnosť v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu predstavuje

podstatné porušenie jeho základného práva vyplývajúceho z čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17

ods. 2 SR, ktoré zásadným spôsobom vplýva aj na zákonnosť ďalšieho trvania jeho

väzby. ...

Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd Trnava

nerozhodli o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu urýchlene a tým porušili jeho

základné právo zaručené v SR oko aj právo zaručené v

Dohovoru.

Lehoty, v ktorých súdy rozhodovali nemožno považovať za urýchlené konanie

s poukazom na absolútnu prioritu rýchlosti takéhoto konania. Tým súdy oboch inštancií

znemožnili sťažovateľovi periodickú kontrolu dôvodnosti pozbavenia slobody.

Podľa názoru sťažovateľa porušenie práva v jeho prípade, najmä s prihliadnutím

na časový odstup od podania žiadosti po rozhodnutie o nej, je z ústavnoprávneho hľadiska

neospravedlniteľné a netolerovateľné a preto už nie je možné zhojiť právo a nezákonnosť

dodatočným rozhodnutím a sťažovateľ má za to, že ako prostriedok zabezpečenia osobnej

slobody obvineného a zabránenia jej ďalšieho porušovania, malo byť prijaté iba opatrenie

znamenajúce okamžité ukončenie uplatňovaného väzobného obmedzenia.

Zásah do základných práv sťažovateľa bol mimoriadne intenzívny. Sťažovateľ pre

nečinnosť a nesprávne rozhodovanie prokuratúry a súdov vo výkone väzby pociťoval

nedôveru v spravodlivý proces. Dostával úzkostlivé stavy spôsobované výkonom väzby

a nemožnosťou dožadovať sa opakovane preskúmania zákonnosti a dôvodnosti obmedzenia

jeho osobnej slobody. Sťažovateľ navyše poukazuje, že písomným podaním zo dňa 3. 1.

2011 žiadal o urýchlené rozhodnutie a odstránenie nečinnosti súdov.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal

sťažnosť na ďalšie konanie a aby takto rozhodol:

„1. Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 20/2010, Krajský

súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. porušili základné právo

sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené v SR a jeho právo na

urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Dunajská Streda prikazuje ihneď prepustiť sťažovateľa na

slobodu.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000.- EUR, ktoré sú

povinné zaplatiť spoločne Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd Trnava do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd Trnava sú povinné zaplatiť trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa v sume 370,50.- EUR na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

V nadväznosti na doplnenie sťažnosti (doručené ústavnému súdu 10. októbra 2011)

ním ustanoveným právnym zástupcom ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa

v rozsahu navrhovaného petitu jeho právnym zástupcom.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-45 z 13. decembra 2011 ju v časti, ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na osobnú slobodu podľa a práva na urýchlené

rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti

s požiadavkou na urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom trvaní postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20/2010, prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti

ju odmietol.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 33/2012 z 26. januára 2012

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

z 13. februára 2012.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 33/2012

z 26. januára 2012 oznámila ústavnému súdu okrem iného skutočnosť, že ,,spisový materiál

20/2010 je pripojený k trestnému spisu sp. zn. , ktorý od 05. 01. 2012 sa

nachádza na Krajskom súde v Trnave z dôvodu podania sťažnosti proti uzneseniu

o neprepustení obvineného z väzby na slobodu... Z uvedeného dôvodu podrobnejšie

vyjadrenie k sťažnosti podať neviem.“. Vo vyjadrení ďalej uviedla prehľad úkonov v konaní

vedenom pod sp. zn. 20/2010, ktoré sa presne zhodujú s úkonmi, ktoré ústavný súd už

zistil z predloženého spisového materiálu.

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu listom z 13. februára 2012 uviedol:

„... súhlasím, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky

upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K vyjadreniu Okresného súdu Dunajská Streda si dovoľujem oznámiť, že i z tohto

vyjadrenia je preukázané, že Okresný súd Dunajská Streda v konaní o mojej väzbe

nekonal prednostne a urýchlene a nerozhodoval v primeraných lehotách.

Z vyjadrenia tiež vyplýva, že Okresný súd Dunajská Streda opakovane porušuje moje

ústavné práva, nakoľko aj v konaní sp. zn. o mojej žiadosti o prepustenie

na slobodu zo dňa 9. 2. 2011 rozhodol až dňa 6. 4. 2011, ktorú lehotu takisto nemožno

považovať za primeranú.

V ďalšom sa dovoľujem odvolať na sťažnosť a jej doplnenie.“

Pretože okresný súd a právny zástupca sťažovateľa oznámili, že netrvajú na ústnom

pojednávaní vo veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 20/2010, ktorý si ústavný súd vyžiadal, bol

zistený tento priebeh konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu:

- 3. apríl 2010 (19.00 h) – sťažovateľa ako obvineného podľa § 86 Trestného

poriadku zadržali policajti Obvodného oddelenia Policajného zboru v D.,

- 5. apríl 2010 (16.30 h) – okresná prokuratúra doručila okresnému súdu návrh

na vzatie sťažovateľa ako obvineného do väzby sp. zn. z dôvodu podľa § 71

ods. 1 písm. a), b) a c) ,

- 7. apríl 2010 (14.29 h) – okresný súd uskutočnil výsluch sťažovateľa, ustanovil mu

za obhajcu JUDr. L. A. a uznesením sp. zn. 20/2010 vzal sťažovateľa do väzby z dôvodu

podľa (sťažovateľ prevzal uznesenie okresného

súdu 7. apríla 2010), následne vydal príkaz na prijatie sťažovateľa do väzby adresovaný

Ústavu na výkon väzby L. (ďalej len ,,ÚVV“) a podľa

upovedomil o vzatí sťažovateľa do väzby jeho rodinných príslušníkov,

- 8. apríl 2010 – ÚVV doručil okresnému súdu predbežné hlásenie o predvedení

sťažovateľa dňa 7. apríla 2010 o 17.50 h so zranením a informoval ho o preeskortovaní

sťažovateľa do Nemocnice pre obvinených a odsúdených Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody v T.,

- 3. august 2010 – príbuzní v priamom rade podľa

zvolili sťažovateľovi za obhajcu JUDr. J. H. (ďalej len ,,právny zástupca“),

- 10. august 2010 – právny zástupca doručil okresnému súdu žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu spolu návrhom na nahradenie väzby zárukou

dôveryhodných osôb (rodičov sťažovateľa) podľa ,

- 23. august 2010 – okresný súd odstúpil okresnej prokuratúre žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu,

- 27. august 2010 – okresná prokuratúra doručila okresnému súdu stanovisko

k žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby s tým, že navrhla žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu zamietnuť,

- 26. august 2010 – sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu,

- 6. september 2010 – okresná prokuratúra prevzala upovedomenie o výsluchu,

ustanovený obhajca sťažovateľa JUDr. A. prevzal upovedomenie o výsluchu,

- 8. september 2010 – ÚVV prevzal príkaz na predvedenie sťažovateľa ÚVV, právny

zástupca prevzal upovedomenie o výsluchu,

- 9. september 2010 – právny zástupca doručil okresnému súdu písomné oznámenie

o nemožnosti zúčastniť sa verejného zasadnutia dňa 22. septembra 2010,

- 16. september 2010 – okresný súd požiadal ÚVV o eskortu sťažovateľa na verejné

zasadnutie nariadené na 22. september 2010 (ÚVV prevzal žiadosť 16. septembra 2010),

sťažovateľ prevzal predvolanie na výsluch,

- 22. september 2010 – na verejnom zasadnutí za prítomnosti sťažovateľa okresný

súd konštatoval neprítomnosť rodičov sťažovateľa (okresný súd rodičom upovedomenie do

termínu verejného zasadnutia nezaslal), preto nebolo možné vykonať verejné zasadnutie

najmä na účely prerokovania návrhu rodičov na nahradenie väzby ich sľubom, a toto odročil

na 29. september 2010,

- 23. september 2010 – okresný súd zaslal rodičom sťažovateľa upovedomenie

o verejnom zasadnutí (rodičia sťažovateľa doručenie nemali vykázané ani na ďalšom

termíne verejného zasadnutia dňa 29. septembra 2010),

- 29. september 2010 – po vyjadreniach sťažovateľa, rodičov sťažovateľa,

prokurátorky okresnej prokuratúry a ustanoveného obhajcu sťažovateľa okresný súd

na verejnom zasadnutí uznesením č. k. 20/2010-33 zamietol žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň neprijal písomný sľub rodičov sťažovateľa,

- 13. október 2010 – okresný súd doručil sťažovateľovi uznesenie č. k. 20/2010-

33 z 29. septembra 2010,

- 15. október 2010 – okresnému súdu bola doručená sťažnosť sťažovateľa

z 13. októbra 2010 proti uzneseniu okresného súdu č. k. 20/2010-33 z 29. septembra

2010,

- 2. november 2010 – okresný súd predložil spis sp. zn. 20/2010 krajskému súdu

na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 20/2010-33

z 29. septembra 2010 (pridelená sp. zn. ), spis bol krajskému súdu doručený

4. novembra 2010,

- 11. november 2010 – krajský súd vrátil okresnému súdu spis sp. zn. 20/2010 ako

predčasne predložený (spis doručil okresnému súdu 16. novembra 2010); dôvodom bolo

nepredloženie vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu,

- 5. január 2011 – sťažovateľ doručil krajskému súdu sťažnosť pre nečinnosť,

- 10. január 2011 – krajský súd doručil okresnému súdu (podaním z 5. januára 2011)

odstúpenie sťažnosti sťažovateľa a konštatoval, že k tomuto dňu opätovne spis okresného

súdu sp. zn. 20/2010 krajskému súdu predložený nebol,

- 21. apríl 2011 – okresný súd predložil krajskému súdu spis sp. zn. 20/2010

na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 29. septembra

2010 (pridelená sp. zn. , spis doručený 26. apríla 2011) bez spisov

požadovaných krajským súdom, požadované spisy opäť neboli pripojené, čo zdôvodnil

okresný súd tým, že vyšetrovací spis sa nachádza v súdnom spise sp. zn. , ktorý

bol ku dňu predloženia spisu sp. zn. 20/2010 taktiež predložený krajskému súdu

z dôvodu sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu o väzbe,

- 3. máj 2011 – krajský súd na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn.

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 20/2010-33

z 29. septembra 2010 podľa zamietol,

- 12. mája 2011 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu, spis doručil okresnému

súdu 20. mája 2011,

- 25. mája 2011 – uznesenie krajského súdu z 3. mája 2011 doručil okresný súd

ustanovenému obhajcovi sťažovateľa,

- 26. mája 2011 – uznesenie krajského súdu z 3. mája 2011 doručil okresný súd

sťažovateľovi.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu

zaručeného v a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia

slobody zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2010.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Požiadavka neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby jasne

a zreteľne vyplýva aj z ustanovenia , podľa ktorého

„obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní

prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom

a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného

a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla,

môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní

odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.“.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že

väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly

v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“

a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo

musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú

akceptovateľné, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989,

A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107,

§ 55).

V zmysle judikatúry ESĽP ak sa o zákonnosti väzby rozhoduje na viacerých

stupňoch, štát musí v zásade poskytnúť oprávnenej osobe rovnaké záruky v opravnom

konaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. novembra

1993, § 28).

Ústavný súd v rozhodnutiach, v ktorých sa zaoberal požiadavkou urýchleného

rozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle dohovoru a a 5 ,

uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti

posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle a 5 , resp.

ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke

preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (, ).

Ako vyplýva z prehľadu úkonov vykonaných v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. 20/2010, okresný súd o žiadosti sťažovateľa doručenej mu 26. augusta 2010

rozhodol 29. septembra 2010 uznesením č. k. 20/2010-33, teda až po 32 dňoch odo dňa,

keď mu bola sťažovateľom doručená. Okresný súd doručil sťažovateľovi rozhodnutie,

ktorým žiadosti sťažovateľa nebolo vyhovené, až 13. októbra 2010, t. j. po 14 dňoch.

Od doručenia sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu 15. októbra 2010

po predloženie spisu druhostupňovému krajskému súdu 4. novembra 2010 uplynulo ďalších

20 dní. Krajský súd však 11. novembra 2010 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne

predložený a k jeho opätovnému predloženiu druhostupňovému súdu okresným súdom

došlo (po odstránení všetkých namietaných nedostatkov) až 21. apríla 2011, teda po 160

dňoch. Od vrátenia veci druhostupňovým súdom okresnému súdu 20. mája 2011

(po rozhodnutí o opravnom prostriedku 3. mája 2011 uznesením sp. zn. )

bolo uznesenie krajského súdu doručené sťažovateľovi 26. mája 2011 a jeho ustanovenému

obhajcovi 25. mája 2011.

Celková doba, počas ktorej sa trestná vec sťažovateľa nachádzala v dispozícii

okresného súdu, predstavuje v danom prípade 226 dní. Už samotné takéto zistenie je

postačujúce na prijatie záveru o zdĺhavosti postupu okresného súdu v rámci konania

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení konštatoval, že obdobie, v rámci ktorého

okresný súd vykonával procesné úkony súvisiace s prípravou rozhodovania o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, samotným rozhodovaním, vyhotovovaním

rozhodnutia, a najmä predkladaním spisu krajskému súdu (po tom, ako sťažovateľ podal

proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažnosť, pozn.), prekračuje rámec požiadaviek na

prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe vyplývajúcich z judikatúry ústavného súdu

a ESĽP, a teda nezodpovedá ani požiadavkám ústavnej ochrany základných práv podľa

, 2 a 5 a práva podľa dohovoru.

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2010 porušil svojím

postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 20/2010 jeho základné právo na osobnú

slobodu zaručené v , ako aj jeho právo na urýchlené rozhodnutie

o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku

tohto nálezu.

IV.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal tiež toho, aby ústavný súd prikázal okresnému

súdu, aby ho prepustil z väzby na slobodu.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave

všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti ( )

pôsobiacim mimo tejto sústavy.

Porušenie požiadaviek vyplývajúcich z a dohovoru

v súvislosti s urýchlenosťou rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

napádaným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20/2010 samo

osebe nezakladá nezákonnosť alebo neústavnosť rozhodnutí všeobecných súdov o väzbe

sťažovateľa, a nie je ani dôvodom na záver o nezákonnosti a neústavnosti ďalšieho trvania

jeho väzby. Za daných okolností neprislúcha ústavnému súdu posudzovať skutočnosti

rozhodujúce pre záver, či sťažovateľ má byť prepustený z väzby. S prihliadnutím

na uvedené ústavný súd požiadavke sťažovateľa prikázať okresnému súdu prepustiť ho

z väzby na slobodu nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

z dôvodu, že „zásah do základných práv sťažovateľa bol mimoriadne intenzívny. Sťažovateľ

pre nečinnosť a nesprávne rozhodovanie... súdov vo výkone väzby pociťoval nedôveru

v spravodlivý proces. Dostával úzkostlivé stavy spôsobované výkonom väzby a nemožnosťou

dožadovať sa opakovane preskúmania zákonnosti a dôvodnosti obmedzenia osobnej

slobody. Sťažovateľ navyše poukazuje, že písomným podaním zo dňa 3. 1. 2011 žiadal

o urýchlené rozhodnutie a odstránenie nečinnosti súdov.“.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (). Vzhľadom na

intenzitu porušenia základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17

ods. 2 , ako aj práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody

zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru nebolo v danom prípade možné považovať za

postačujúce iba samotné deklarovanie porušenia jeho základného práva, tak ako to je

uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené považoval za

oprávnenú sťažovateľovu požiadavku na priznanie finančného zadosťučinenia v sume

1 000 €, t. j. nie v požadovanej výške. Zohľadnil pritom skutočnosť, že už samotné

konštatovanie porušenia práv sťažovateľa uvedených v bode 1 výroku tohto nálezu je

relevantným zadosťučinením pre sťažovateľa (napr. m. m. , ,

).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov.

Právny zástupca sťažovateľa požadoval úhradu trov konania za tri úkony právnej

služby urobené v roku 2011 (123,50 € za jeden úkon právnej služby a trikrát režijný paušál

po 7,41 €). Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania za požadované tri úkony

právnej služby a požadovaný režijný paušál tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

nálezu.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu

na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii Ústavného súdu

Slovenskej republiky uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy konania.

Podľa sa na konanie pred ústavným súdom použijú

primerane ustanovenia . Podľa Občianskeho

súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu (v bode 4

výroku tohto rozhodnutia) povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet

ústavného súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2012