Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 367/2011
PDF · 244.03 KB
No categories available
IV. ÚS 367/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2012 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava
Orosza o sťažnosti Z. H., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom JUDr. V. L., B., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia
slobody podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010, za
účasti Okresného súdu Dunajská Streda, takto
rozhodol:
1. Základné právo Z. H. na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody
zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010 p o r u š e n é
b o l i .
2. Z. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
ktoré mu j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý uhradiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy
konania Z. H. v sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na
účet advokáta JUDr. V. L., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania Z. H. v
sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti Z. H. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bolo 17. februára
2011 doručené podanie Z. H., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým
namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 8 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a
slobôd návrhom Okresnej prokuratúry D. (ďalej len ,,okresná prokuratúra“) na jeho vzatie
do väzby sp. zn. 1 Pv 248/10 z 5. apríla 2010 a uznesením Okresného súdu Dunajská Streda
(ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn. Tp 20/2010 zo 7. apríla 2010, ako aj základného práva
podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 5
ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010 a postupom Krajského
súdu v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 30/2011.
Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií získaných ústavným súdom v súčinnosti
s okresným súdom a krajským súdom vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru D., Úradu justičnej a kriminálnej
polície, odboru justičnej polície, vydaného pod sp. zn. ČVS: ORP-213/OVK-DS-2010 z 3.
apríla 2010 trestne stíhaný za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm.
b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný
zákon“) a za zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c)
Trestného zákona. V tejto trestnej veci bol na návrh okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv
248/10 z 5. apríla 2010 uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 20/2010 zo 7. apríla 2010
vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný poriadok“). Toto uznesenie okresného súdu
bolo sťažovateľovi doručené 7. apríla 2010.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu požiadal 10. augusta 2010 o prepustenie
z väzby na slobodu a ponúkol písomný sľub. Jeho žiadosť okresný súd uznesením č. k.
Tp 20/2010-33 z 29. septembra 2010 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu
podal 15. októbra 2010 sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tpo 30/2011
z 3. mája 2011 ako nedôvodnú zamietol.
Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia svojich základných práv žiadal o okamžité
prepustenie z väzby na slobodu, o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €
a zároveň žiadal o ustanovenie advokáta na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom, ako aj o náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so zastupovaním v tomto konaní.
Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu
a uznesením č. k. IV. ÚS 367/2011-32 z 24. augusta 2011 mu ustanovil za právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. V. L., B.
Právny zástupca sťažovateľa doplnil podaním doručeným ústavnému súdu
10. októbra 2011 pôvodné podanie sťažovateľa a okrem iného v ňom uviedol:
„Základné právo iniciovať prieskumné konanie k zákonnosti /dôvodnosti/ trvania
väzby je premietnuté aj do procesného práva obvineného žiadať byť prepustený z väzby
na slobodu a úpravy postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri konaní o takejto
žiadosti v ustanovení § 79 ods. 3 Trestného poriadku.
Sťažovateľ má za to, že v jeho prípade nebolo o jeho žiadosti o prepustenie
na slobodu zo dňa 10. 8. 2010 rozhodované v lehotách predpokladaných Trestným
poriadkom a tým bolo prieskumné konanie o zákonnosti /dôvodnosti/ ďalšieho trvania väzby
znemožnené. Vychádzajúc z požiadaviek definovaných v čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17
ods. 2 Ústavy SR ako aj zo samotného znenia ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku
sú orgány činné v trestnom konaní a súdy povinné urýchlene konať a rozhodnúť a každej
podanej žiadosti.
Nečinnosť v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu predstavuje
podstatné porušenie jeho základného práva vyplývajúceho z čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17
ods. 2 Ústavy SR, ktoré zásadným spôsobom vplýva aj na zákonnosť ďalšieho trvania jeho
väzby. ...
Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd Trnava
nerozhodli o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu urýchlene a tým porušili jeho
základné právo zaručené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR oko aj právo zaručené v čl. 5 ods. 4
Dohovoru.
Lehoty, v ktorých súdy rozhodovali nemožno považovať za urýchlené konanie
s poukazom na absolútnu prioritu rýchlosti takéhoto konania. Tým súdy oboch inštancií
znemožnili sťažovateľovi periodickú kontrolu dôvodnosti pozbavenia slobody.
Podľa názoru sťažovateľa porušenie práva v jeho prípade, najmä s prihliadnutím
na časový odstup od podania žiadosti po rozhodnutie o nej, je z ústavnoprávneho hľadiska
neospravedlniteľné a netolerovateľné a preto už nie je možné zhojiť právo a nezákonnosť
dodatočným rozhodnutím a sťažovateľ má za to, že ako prostriedok zabezpečenia osobnej
slobody obvineného a zabránenia jej ďalšieho porušovania, malo byť prijaté iba opatrenie
znamenajúce okamžité ukončenie uplatňovaného väzobného obmedzenia.
Zásah do základných práv sťažovateľa bol mimoriadne intenzívny. Sťažovateľ pre
nečinnosť a nesprávne rozhodovanie prokuratúry a súdov vo výkone väzby pociťoval
nedôveru v spravodlivý proces. Dostával úzkostlivé stavy spôsobované výkonom väzby
a nemožnosťou dožadovať sa opakovane preskúmania zákonnosti a dôvodnosti obmedzenia
jeho osobnej slobody. Sťažovateľ navyše poukazuje, že písomným podaním zo dňa 3. 1.
2011 žiadal o urýchlené rozhodnutie a odstránenie nečinnosti súdov.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal
sťažnosť na ďalšie konanie a aby takto rozhodol:
„1. Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010, Krajský
súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 30/2011 porušili základné právo
sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a jeho právo na
urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Dunajská Streda prikazuje ihneď prepustiť sťažovateľa na
slobodu.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000.- EUR, ktoré sú
povinné zaplatiť spoločne Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd Trnava do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd Trnava sú povinné zaplatiť trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa v sume 370,50.- EUR na účet právneho zástupcu
sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“
V nadväznosti na doplnenie sťažnosti (doručené ústavnému súdu 10. októbra 2011)
ním ustanoveným právnym zástupcom ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa
v rozsahu navrhovaného petitu jeho právnym zástupcom.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.
IV. ÚS 367/2011-45 z 13. decembra 2011 ju v časti, ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva na urýchlené
rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti
s požiadavkou na urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom trvaní postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010, prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti
ju odmietol.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 33/2012 z 26. januára 2012
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom
z 13. februára 2012.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 33/2012
z 26. januára 2012 oznámila ústavnému súdu okrem iného skutočnosť, že ,,spisový materiál
Tp 20/2010 je pripojený k trestnému spisu sp. zn. 2T 4/2011, ktorý od 05. 01. 2012 sa
nachádza na Krajskom súde v Trnave z dôvodu podania sťažnosti proti uzneseniu
o neprepustení obvineného z väzby na slobodu... Z uvedeného dôvodu podrobnejšie
vyjadrenie k sťažnosti podať neviem.“. Vo vyjadrení ďalej uviedla prehľad úkonov v konaní
vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010, ktoré sa presne zhodujú s úkonmi, ktoré ústavný súd už
zistil z predloženého spisového materiálu.
Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky
okresného súdu listom z 13. februára 2012 uviedol:
„... súhlasím, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky
upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
K vyjadreniu Okresného súdu Dunajská Streda si dovoľujem oznámiť, že i z tohto
vyjadrenia je preukázané, že Okresný súd Dunajská Streda v konaní o mojej väzbe
Tp/20/2010 nekonal prednostne a urýchlene a nerozhodoval v primeraných lehotách.
Z vyjadrenia tiež vyplýva, že Okresný súd Dunajská Streda opakovane porušuje moje
ústavné práva, nakoľko aj v konaní sp. zn. 2T 4/2011 o mojej žiadosti o prepustenie
na slobodu zo dňa 9. 2. 2011 rozhodol až dňa 6. 4. 2011, ktorú lehotu takisto nemožno
považovať za primeranú.
V ďalšom sa dovoľujem odvolať na sťažnosť a jej doplnenie.“
Pretože okresný súd a právny zástupca sťažovateľa oznámili, že netrvajú na ústnom
pojednávaní vo veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. Tp 20/2010, ktorý si ústavný súd vyžiadal, bol
zistený tento priebeh konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu:
- 3. apríl 2010 (19.00 h) – sťažovateľa ako obvineného podľa § 86 Trestného
poriadku zadržali policajti Obvodného oddelenia Policajného zboru v D.,
- 5. apríl 2010 (16.30 h) – okresná prokuratúra doručila okresnému súdu návrh
na vzatie sťažovateľa ako obvineného do väzby sp. zn. 1 Pv 248/10 z dôvodu podľa § 71
ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku,
- 7. apríl 2010 (14.29 h) – okresný súd uskutočnil výsluch sťažovateľa, ustanovil mu
za obhajcu JUDr. L. A. a uznesením sp. zn. Tp 20/2010 vzal sťažovateľa do väzby z dôvodu
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (sťažovateľ prevzal uznesenie okresného
súdu 7. apríla 2010), následne vydal príkaz na prijatie sťažovateľa do väzby adresovaný
Ústavu na výkon väzby L. (ďalej len ,,ÚVV“) a podľa § 74 ods. 1 Trestného poriadku
upovedomil o vzatí sťažovateľa do väzby jeho rodinných príslušníkov,
- 8. apríl 2010 – ÚVV doručil okresnému súdu predbežné hlásenie o predvedení
sťažovateľa dňa 7. apríla 2010 o 17.50 h so zranením a informoval ho o preeskortovaní
sťažovateľa do Nemocnice pre obvinených a odsúdených Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody v T.,
- 3. august 2010 – príbuzní v priamom rade podľa § 39 ods. 2 Trestného poriadku
zvolili sťažovateľovi za obhajcu JUDr. J. H. (ďalej len ,,právny zástupca“),
- 10. august 2010 – právny zástupca doručil okresnému súdu žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu spolu návrhom na nahradenie väzby zárukou
dôveryhodných osôb (rodičov sťažovateľa) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
- 23. august 2010 – okresný súd odstúpil okresnej prokuratúre žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu,
- 27. august 2010 – okresná prokuratúra doručila okresnému súdu stanovisko
k žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby s tým, že navrhla žiadosť o prepustenie z väzby
na slobodu zamietnuť,
- 26. august 2010 – sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby
na slobodu,
- 6. september 2010 – okresná prokuratúra prevzala upovedomenie o výsluchu,
ustanovený obhajca sťažovateľa JUDr. A. prevzal upovedomenie o výsluchu,
- 8. september 2010 – ÚVV prevzal príkaz na predvedenie sťažovateľa ÚVV, právny
zástupca prevzal upovedomenie o výsluchu,
- 9. september 2010 – právny zástupca doručil okresnému súdu písomné oznámenie
o nemožnosti zúčastniť sa verejného zasadnutia dňa 22. septembra 2010,
- 16. september 2010 – okresný súd požiadal ÚVV o eskortu sťažovateľa na verejné
zasadnutie nariadené na 22. september 2010 (ÚVV prevzal žiadosť 16. septembra 2010),
sťažovateľ prevzal predvolanie na výsluch,
- 22. september 2010 – na verejnom zasadnutí za prítomnosti sťažovateľa okresný
súd konštatoval neprítomnosť rodičov sťažovateľa (okresný súd rodičom upovedomenie do
termínu verejného zasadnutia nezaslal), preto nebolo možné vykonať verejné zasadnutie
najmä na účely prerokovania návrhu rodičov na nahradenie väzby ich sľubom, a toto odročil
na 29. september 2010,
- 23. september 2010 – okresný súd zaslal rodičom sťažovateľa upovedomenie
o verejnom zasadnutí (rodičia sťažovateľa doručenie nemali vykázané ani na ďalšom
termíne verejného zasadnutia dňa 29. septembra 2010),
- 29. september 2010 – po vyjadreniach sťažovateľa, rodičov sťažovateľa,
prokurátorky okresnej prokuratúry a ustanoveného obhajcu sťažovateľa okresný súd
na verejnom zasadnutí uznesením č. k. Tp 20/2010-33 zamietol žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň neprijal písomný sľub rodičov sťažovateľa,
- 13. október 2010 – okresný súd doručil sťažovateľovi uznesenie č. k. Tp 20/2010-
33 z 29. septembra 2010,
- 15. október 2010 – okresnému súdu bola doručená sťažnosť sťažovateľa
z 13. októbra 2010 proti uzneseniu okresného súdu č. k. Tp 20/2010-33 z 29. septembra
2010,
- 2. november 2010 – okresný súd predložil spis sp. zn. Tp 20/2010 krajskému súdu
na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. Tp 20/2010-33
z 29. septembra 2010 (pridelená sp. zn. 5 Tpo 56/2010), spis bol krajskému súdu doručený
4. novembra 2010,
- 11. november 2010 – krajský súd vrátil okresnému súdu spis sp. zn. Tp 20/2010 ako
predčasne predložený (spis doručil okresnému súdu 16. novembra 2010); dôvodom bolo
nepredloženie vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu,
- 5. január 2011 – sťažovateľ doručil krajskému súdu sťažnosť pre nečinnosť,
- 10. január 2011 – krajský súd doručil okresnému súdu (podaním z 5. januára 2011)
odstúpenie sťažnosti sťažovateľa a konštatoval, že k tomuto dňu opätovne spis okresného
súdu sp. zn. Tp 20/2010 krajskému súdu predložený nebol,
- 21. apríl 2011 – okresný súd predložil krajskému súdu spis sp. zn. Tp 20/2010
na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 29. septembra
2010 (pridelená sp. zn. 5 Tpo 30/2011, spis doručený 26. apríla 2011) bez spisov
požadovaných krajským súdom, požadované spisy opäť neboli pripojené, čo zdôvodnil
okresný súd tým, že vyšetrovací spis sa nachádza v súdnom spise sp. zn. 2 T 4/2011, ktorý
bol ku dňu predloženia spisu sp. zn. Tp 20/2010 taktiež predložený krajskému súdu
z dôvodu sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu o väzbe,
- 3. máj 2011 – krajský súd na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn.
5 Tpo 30/2011 sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. Tp 20/2010-33
z 29. septembra 2010 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol,
- 12. mája 2011 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu, spis doručil okresnému
súdu 20. mája 2011,
- 25. mája 2011 – uznesenie krajského súdu z 3. mája 2011 doručil okresný súd
ustanovenému obhajcovi sťažovateľa,
- 26. mája 2011 – uznesenie krajského súdu z 3. mája 2011 doručil okresný súd
sťažovateľovi.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu
zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia
slobody zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2010.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Požiadavka neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby jasne
a zreteľne vyplýva aj z ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého
„obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní
prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom
a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného
a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla,
môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní
odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.“.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že
väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly
v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“
a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo
musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú
akceptovateľné, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989,
A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107,
§ 55).
V zmysle judikatúry ESĽP ak sa o zákonnosti väzby rozhoduje na viacerých
stupňoch, štát musí v zásade poskytnúť oprávnenej osobe rovnaké záruky v opravnom
konaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. novembra
1993, § 28).
Ústavný súd v rozhodnutiach, v ktorých sa zaoberal požiadavkou urýchleného
rozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,
uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti
posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti
rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5
ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke
preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu
jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 199/05, II. ÚS 353/06).
Ako vyplýva z prehľadu úkonov vykonaných v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. Tp 20/2010, okresný súd o žiadosti sťažovateľa doručenej mu 26. augusta 2010
rozhodol 29. septembra 2010 uznesením č. k. Tp 20/2010-33, teda až po 32 dňoch odo dňa,
keď mu bola sťažovateľom doručená. Okresný súd doručil sťažovateľovi rozhodnutie,
ktorým žiadosti sťažovateľa nebolo vyhovené, až 13. októbra 2010, t. j. po 14 dňoch.
Od doručenia sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu 15. októbra 2010
po predloženie spisu druhostupňovému krajskému súdu 4. novembra 2010 uplynulo ďalších
20 dní. Krajský súd však 11. novembra 2010 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne
predložený a k jeho opätovnému predloženiu druhostupňovému súdu okresným súdom
došlo (po odstránení všetkých namietaných nedostatkov) až 21. apríla 2011, teda po 160
dňoch. Od vrátenia veci druhostupňovým súdom okresnému súdu 20. mája 2011
(po rozhodnutí o opravnom prostriedku 3. mája 2011 uznesením sp. zn. 5 Tpo 30/2011)
bolo uznesenie krajského súdu doručené sťažovateľovi 26. mája 2011 a jeho ustanovenému
obhajcovi 25. mája 2011.
Celková doba, počas ktorej sa trestná vec sťažovateľa nachádzala v dispozícii
okresného súdu, predstavuje v danom prípade 226 dní. Už samotné takéto zistenie je
postačujúce na prijatie záveru o zdĺhavosti postupu okresného súdu v rámci konania
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.
Ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení konštatoval, že obdobie, v rámci ktorého
okresný súd vykonával procesné úkony súvisiace s prípravou rozhodovania o žiadosti
sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, samotným rozhodovaním, vyhotovovaním
rozhodnutia, a najmä predkladaním spisu krajskému súdu (po tom, ako sťažovateľ podal
proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažnosť, pozn.), prekračuje rámec požiadaviek na
prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe vyplývajúcich z judikatúry ústavného súdu
a ESĽP, a teda nezodpovedá ani požiadavkám ústavnej ochrany základných práv podľa
čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.
S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2010 porušil svojím
postupom v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010 jeho základné právo na osobnú
slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na urýchlené rozhodnutie
o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku
tohto nálezu.
IV.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal tiež toho, aby ústavný súd prikázal okresnému
súdu, aby ho prepustil z väzby na slobodu.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave
všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)
pôsobiacim mimo tejto sústavy.
Porušenie požiadaviek vyplývajúcich z čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru
v súvislosti s urýchlenosťou rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
napádaným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010 samo
osebe nezakladá nezákonnosť alebo neústavnosť rozhodnutí všeobecných súdov o väzbe
sťažovateľa, a nie je ani dôvodom na záver o nezákonnosti a neústavnosti ďalšieho trvania
jeho väzby. Za daných okolností neprislúcha ústavnému súdu posudzovať skutočnosti
rozhodujúce pre záver, či sťažovateľ má byť prepustený z väzby. S prihliadnutím
na uvedené ústavný súd požiadavke sťažovateľa prikázať okresnému súdu prepustiť ho
z väzby na slobodu nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
Sťažovateľ žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €
z dôvodu, že „zásah do základných práv sťažovateľa bol mimoriadne intenzívny. Sťažovateľ
pre nečinnosť a nesprávne rozhodovanie... súdov vo výkone väzby pociťoval nedôveru
v spravodlivý proces. Dostával úzkostlivé stavy spôsobované výkonom väzby a nemožnosťou
dožadovať sa opakovane preskúmania zákonnosti a dôvodnosti obmedzenia osobnej
slobody. Sťažovateľ navyše poukazuje, že písomným podaním zo dňa 3. 1. 2011 žiadal
o urýchlené rozhodnutie a odstránenie nečinnosti súdov.“.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Vzhľadom na
intenzitu porušenia základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17
ods. 2 ústavy, ako aj práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody
zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru nebolo v danom prípade možné považovať za
postačujúce iba samotné deklarovanie porušenia jeho základného práva, tak ako to je
uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené považoval za
oprávnenú sťažovateľovu požiadavku na priznanie finančného zadosťučinenia v sume
1 000 €, t. j. nie v požadovanej výške. Zohľadnil pritom skutočnosť, že už samotné
konštatovanie porušenia práv sťažovateľa uvedených v bode 1 výroku tohto nálezu je
relevantným zadosťučinením pre sťažovateľa (napr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 142/03,
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov.
Právny zástupca sťažovateľa požadoval úhradu trov konania za tri úkony právnej
služby urobené v roku 2011 (123,50 € za jeden úkon právnej služby a trikrát režijný paušál
po 7,41 €). Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania za požadované tri úkony
právnej služby a požadovaný režijný paušál tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto
nálezu.
Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu
na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii Ústavného súdu
Slovenskej republiky uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy konania.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu (v bode 4
výroku tohto rozhodnutia) povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet
ústavného súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. marca 2012