Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 361/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom pojednávaní 6. marca 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra

Dobríka v konaní o sťažnosti Ing. S. B., J., zastúpeného advokátom JUDr. PaedDr. I. P.,

PhD., MBA, Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Právo Ing. S. B. na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Senica v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Senica p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. S. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Senica p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Senica j e p o v i n n ý uhradiť Ing. S. B. trovy konania v sume

130,91 € (slovom stotridsať eur a deväťdesiatjeden centov) na účet jeho právneho zástupcu

advokáta JUDr. PaedDr. I. P., PhD., MBA, Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 13. septembra 2011 prijal sťažnosť Ing. S. B. (ďalej len „sťažovateľ“)

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie pre namietané

porušenie jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou na okresnom súde

domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Žaloba bola

okresnému súdu podaná 18. októbra 2002.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol chronologický výpočet podstatných úkonov

okresného súdu v predmetnej veci, pričom osobitne zdôraznil skutočnosť, že súdny „spor

v merite veci ako i celku je jednoduchý“, pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

nebol právoplatne skončený a trval už 8 rokov.

Podľa názoru sťažovateľa doterajšia dĺžka súdneho konania je zapríčinená

nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu. Sťažovateľ tiež v súvislosti s dĺžkou

konania poukázal na „nedôstojnosť v zaobchádzaní“ zo strany okresného súdu, ktorá ho

poznačila „na celý život“.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento

nález:

„1. Ľudské právo sťažovateľa na neprimeranú dĺžku pracovnoprávneho konania,

vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, v konaní vedenom na Okresnom

súde Senica, pod sp. zn. porušené bolo.

2. Prikazuje Okresnému súdu Senica, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 11 500,00 Eur, ktoré je

Okresný súd Senica povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Priznáva trovy právneho zastúpenia v sume... eur, ktoré je Okresný súd Senica

povinný uhradiť na účet advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň

vyzval, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu

oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a zároveň sa

k sťažnosti vyjadrila listom sp. zn. Spr. 1637/11 doručeným ústavnému súdu 2. novembra

2011, v ktorom uviedla chronologický prehľad procesných úkonov okresného súdu

v predmetnom konaní:

 „18.10.2002 podanie návrhu o neplatnosť výpovede

 15.8.2003 vytýčený termín pojednávania na 8.9.2003, pojednávanie odročené

na neurčito za účelom preukázaní skutočností uvádzaných právnou zástupkyňou

navrhovateľa

 5.4.2005 vytýčené pojednávanie na 22.4.2005, odročené na 25.5.2005 za účelom

vypočutia navrhnutých svedkov

 pojednávanie dňa 25.5.2005 odročené na 15.6.2005 stým, že odporca v lehote

do 13.6.2005 doručí súdu konkrétne určené doklady

 Pojednávanie 15.6.2005 odročené na 19.9.2005 s tým, že navrhovateľ do termínu

pojednávania predloží súdu návrh na zmenu petitu návrhu, odporca predloží ďalšie

určené doklady

 Dňa 19.9.2005 súd na pojednávaní pripustil zmenu petitu návrhu navrhovateľa.

Keďže sa nedostavil odporca, pojednávanie bolo odročené na 12.10.2005 s tým, že

bude volaný odporca pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, taktiež pod hrozbou

uloženia pokuty bude urgovaný na predloženie zápisu z porady, na ktorej malo byť

rozhodnuté, že sa znižuje počet zamestnancov a ďalších dokladov od VÚC T., či

odporca potreboval v roku 2002 súhlas zriaďovateľa, teda VÚC T., aby mohol znížiť

stav svojich zamestnancov, konkrétne vyučujúcich.

 Dňa 12.10.2005 bol vyhlásený rozsudok v mene SR, ktorým súd návrh navrhovateľa

zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

 9.11.2005predseda súdu rozhodol o žiadosti zákonnej sudkyne o predlženie lehoty

na písomné vyhotovenie a odoslanie rozhodnutia podľa a určil

lehotu na napísanie a odoslanie rozhodnutia do 31.12.2005.

 Dňa 24.1.2006 podal navrhovateľ v zákonnej lehote proti rozsudku odvolanie.

 Dňa 2.2.2006 bol spis predložený KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní proti

rozsudku

 13.9.2006 spis vrátený z KS s tým, že rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vec

bola tunajšiemu súdu vrátená na ďalšie konanie

 6.10.2006 bol vyzvaný navrhovateľ na navrhnutie dôkazov, ktoré žiadal vykonať

v zmysle uznesenia KS v Trnave, dna 8.11.2006 bol navrhovateľ urgovaný

na podanie správy.

 Dňa 22.9.2006 požiadalo OR PZ v S. podanie informácie a zaslanie dokladov

z predmetného spisu ohľadom trestného stíhania vo veci trestného činu krivej

výpovede a nepravdivého znaleckého posudku vo veci . Doklady boli

zaslané 6.10.2006.

 Dňa 12.12.2006 prípis navrhovateľa na výzvu zo dna 6.10.2006

 Dňa 15.5.2007 vytýčené pojednávanie na 6.6.2007, pojednávanie odročené

na doloženie dôkazového materiálu a doplnenie dokazovania.

 26.6.2007 právny zástupca vypovedal plnú moc navrhovateľovi

 12.9.2007 prípis navrhovateľa

 Dňa 7.11.2007 urgované OR PZ na zapožičanie ich spisu,

 dňa 9.11.2007 doručený spisový materiál

 8.4.2008 dopyt na Obvodný úrad v T. ohľadne zrušenia Krajského úradu v T.

 Dňa 12.9.2008 vytýčené pojednávanie na 13.10.2008, ktoré bolo odročené

na 5.11.2008 za účelom výsluchu svedka a predloženia písomného rozhodnutia

o organizačných zmenách, ktoré predchádzalo daniu výpovede navrhovateľovi

zo strany odporcu a doloženia mzdových listov navrhovateľa.

 Pojednávania dna 5.11.2008 bolo odročené na neurčito za účelom rozhodnutia

o ďalšom dokazovaní znaleckým dokazovaním znalca z odboru personálnej práce.

 Dňa 19.11.2008 vytýčené pojednávanie na 10.12.2008, ktoré bolo odročené

na 28.1.2009z dôvodu neprítomnosti účastníkov, ktorú ospravedlnili.

 28.1.2009 bol vyhlásený rozsudok v mene SR, ktorým súd návrh navrhovateľa

v celom rozsahu zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

 26.2.2009 predsedníčka súdu v zmysle vyhovela žiadosti zákonnej

sudkyne a určila lehotu na napísanie a odoslanie rozhodnutia do 20.3.2009.

 Dňa 9.4.2009 podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie.

 Po doručení odvolania odporcovi a zaslaní vyjadrenia bol spis dňa 8.7.2009

predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní.

 Dňa 24.2.2010 Krajský súd v Trnave rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil v časti určenia neplatnosti výpovedi tak, že výpoveď daná navrhovateľovi je

neplatná, vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

 Dňa 30.3.2010 bol spis z KS v Trnave doručený tunajšiemu súdu.

 Dňa 11.5.2010 bol vytýčený termín pojednávania na 9.6.2010, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom doloženia listinných dôkazov.

 16.7.2010 boli listiny doložené.

 Dňa 2.11.2010 bolo vytýčené pojednávanie na 22.11.2010, ktoré bolo odročené

na 6.12.2010 za účelom predvolania odporcu a zaslanie ďalších dokladov.

 Dňa 6.12.2010 bol vyhlásený rozsudok, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi

sumu 5.136,23 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd návrh navrhovateľa

vo zvyšku zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania

v sume 2.666,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho

zástupcu odporcu.

 V zákonnej lehote podal navrhovateľ proti rozsudku odvolanie dňa 25.1.2011.

 Spis bol predložený KS v Trnave dňa 15.2.2011 po doručení vyjadrenia k odvolaniu.

 Dňa 19.10.2011 bol vyžiadaný z KS v Trnave na vyjadrenie k sťažnosti.“

Ústavný súd z vyžiadaného predmetného spisu okresného súdu zistil rovnaké

skutočnosti týkajúce sa priebehu konania ako vyplývajú z vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu. Navyše zistil, že právna vec sťažovateľa nie je ku dňu rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončená. Vo veci prebieha odvolacie konanie na Krajskom

súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“). Ústavný súd vrátil súdny spis okresnému súdu,

ktorý ho prevzal 10. februára 2012.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení pripustila, že v čase od nápadu veci

na okresný súd do roku 2005 došlo k prieťahu v konaní, avšak podľa jej názoru od roku

2005 už k prieťahom v konaní nedochádza a zákonná sudkyňa „vykonáva všetky procesné

úkony precízne v zmysle . Ak došlo k zrušeniu rozsudku

I. stupňa, sudkyňa vždy postupovala v intenciách rozhodnutia krajského súdu, reagovala nie

len na návrhy dokazovania odporcu, ale aj navrhovateľa.“. Zároveň predsedníčka

okresného súdu uviedla, že „vec vykazuje znaky skutkovej a právnej zložitosti veci,

vzhľadom na zadováženie viacerých listinných dôkazov spojených s náhradou mzdy za dlhé

časové obdobie“.

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu stanovisko

nezaujal. Vo svojom liste doručenom ústavnému súdu 24. februára 2012 oznámil, že

sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (napr. , , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

konštatoval, že konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o neplatnosti výpovede

a o nároku na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, obvykle nie je

konaním osobitne právne zložitým a patrí k bežne rozhodovanej agende všeobecných súdov.

Ani potreba dokazovania listinnými dôkazmi, na ktorej rozsah poukazuje vo svojom

vyjadrení predsedníčka okresného súdu, nemôže byť dôvodom na to, aby konanie nebolo

právoplatne skončené ani po uplynutí takmer desiatich rokov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, tento v zásade

poskytoval okresnému súdu potrebnú súčinnosť v priebehu konania. Výnimkou je obdobie

od 11. októbra 2006 do 12. decembra 2006, keď sťažovateľ opakovane nereagoval na výzvy

súdu na označenie a predloženie nim navrhovaných dôkazov. Toto správanie sťažovateľa

však s ohľadom na rozsah prieťahov zistených ústavným súdom v tomto konaní spôsobilo

nárast doterajšej dĺžky konania v zanedbateľnej miere.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu

konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých

v súdnom spise konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní vykazoval tak

dlhšie obdobia nečinnosti, ako aj postup, ktorý je možné označiť ako nesústredený

a neefektívny.

Obdobie po podaní návrhu na začatie konania v roku 2002 sa vyznačuje viacerými

úsekmi súvislej nečinnosti okresného súdu. Ide najmä o obdobie od podania návrhu

do prvého pojednávania vo veci (10 mesiacov), ale najmä o obdobie od odročenia prvého

pojednávania 8. septembra 2003 na neurčito do nariadenia nového termínu pojednávania

5. apríla 2005 (1 rok a 7 mesiacov).

Postup okresného súdu bol okrem zjavnej nečinnosti poznačený aj neefektívnosťou

a nesústredenosťou. Okresný súd rozhodol meritórnym rozsudkom vo veci dosiaľ trikrát.

Prvýkrát rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -76 z 12. októbra 2005,

ktorým návrh sťažovateľa zamietol. Uznesením krajského súdu č. k. -94

z 20. júla 2006 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku, a tým aj odňatia možnosti konať pred

súdom. Obdobie po zrušení rozsudku okresného súdu je poznačené najmä neefektívnymi

úkonmi súdu nevedúcimi k rozhodnutiu vo veci. Okresný súd v období od doručenia

rozhodnutia krajského súdu 13. septembra 2006 až do nariadenia pojednávania 15. mája

2007 (8 mesiacov) v podstate len vyzýval navrhovateľa na označenie dôkazov.

Pojednávanie konané 6. júna 2007 bolo odročené na neurčito s tým, že bude uskutočnený

dopyt na Krajský úrad v T. (ďalej len „krajský úrad“) pre účely zistenia okolností

organizačných zmien na strane odporcu, ktoré mali viesť k skončeniu pracovného pomeru

sťažovateľa výpoveďou. Zároveň okresný súd uložil odporcovi povinnosť predložiť dôkazy.

Napriek tomu, že odporca vyžiadané dôkazy okresnému súdu predložil už 19. júna 2007,

okresný súd avizovaný dopyt na krajský úrad zaslal až 16. septembra 2008, teda 1 rok

a 3 mesiace po odročení pojednávania z tohto dôvodu. Okrem nečinnosti okresného súdu

v tomto období je výrazom jeho nesústredeného postupu aj skutočnosť, že dopyt bol

adresovaný krajskému úradu napriek tomu, že bolo okresnému súdu známe, že krajský úrad

bol k 1. októbru 2007 zrušený, a teda požadovanú informáciu bolo potrebné vyžiadať

od obvodného úradu. Okresnému súdu bola 9. októbra 2008 doručená odpoveď obvodného

úradu, v ktorej bolo okrem poukázania na zrušenie krajského úradu oznámené, že časť

informácií požadovaných okresným súdom nie je možné poskytnúť, a to práve z dôvodu

zániku krajského úradu, keďže zamestnanci bývalého odboru školstva krajského úradu už

na obvodnom úrade nepracujú.

V poradí druhýkrát rozhodol okresný súd vo veci rozsudkom č. k. -167

z 28. januára 2009, pričom návrh sťažovateľa opäť v celom rozsahu zamietol. Na základe

odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom č. k. -201 z 24. februára 2010

rozsudok okresného súdu zmenil v časti výroku o vyslovení neplatnosti výpovede

a v ostávajúcej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a na nedostatočné

zistenie skutkového stavu.

V poradí tretí rozsudok bol okresným súdom vyhlásený 6. decembra 2010 pod č. k.

-278. Proti tomuto podal sťažovateľ 25. januára 2011 odvolanie, o ktorom

nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Zistené nedostatky v postupe okresného súdu, ako aj pri jeho doterajšom meritórnom

rozhodovaní v posudzovanom konaní majú podľa názoru ústavného súdu priamy dopad

na kvalitu dodržiavania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou, ako aj

neefektívnou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu práva

sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie práva zaručeného čl. 6

ods. 1 dohovoru, ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nie je v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd pritom bral do úvahy skutočnosť, že v súčasnosti vo veci koná krajský súd ako

súd odvolací, avšak bez ohľadu na výsledok odvolacieho konania je predpoklad, že

minimálne niektoré procesné úkony (napr. podľa ) bude povinný ešte vykonať

okresný súd.

III.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené právo sťažovateľa

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho

názoru, podľa ktorého cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 11 500 €

s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo

k zbytočným prieťahom, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania a ďalšie

okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 € sťažovateľovi primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti právo na náhradu trov právneho zástupcu síce

uplatnil, výška trov však nebola ani sťažovateľom, ani jeho právnym zástupcom v konaní

nijako špecifikovaná. Ústavný súd preto pri určení výšky náhrady trov vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základom pre určenie odmeny

za poskytnutie právnych služieb v roku 2011 je suma priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá predstavovala

sumu 741 €. Ústavný súd priznal úhradu za jeden úkon právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vykonaný

v roku 2011 v sume 123,50 € a tiež režijný paušál v sume 7,41 €, t. j. spolu trovy konania

v sume 130,91 €.

Ústavný súd odmenu za dve písomné podania právneho zástupcu (oznámenie

ústavnému súdu z 18. novembra 2011 a z 20. februára 2012) nepriznal, pretože išlo

o jednoduché procesné úkony, ktoré nijako neprispeli k objasneniu veci.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012