Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 131/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Č. – LC t., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. K. K., Ž.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. Č. – LC t., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2011 doručená sťažnosť Ľ. Č. – LC t. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou podľa petitu namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom bolo

pod sp. zn. vedené konanie v právnej veci žalobcu V. , s. r. o., B.

[od 15. augusta 2009 DCL, s. r. o., B. (ďalej len „žalobca“)], proti sťažovateľovi

o zaplatenie sumy 5 932,57 € (178 724,50 Sk) s príslušenstvom. Konanie pred okresným

súdom začalo doručením žaloby 18. mája 2006.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „... návrh ktorý bol doručený súdu

dňa 18. 05. 2006, vydal dňa 4. 7. 2006 platobný rozkaz pod spis. zn. -26,

ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu 5.932,57 EUR

spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Proti uvedenému platobnému rozkazu

podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote podaním zo dňa 30. 8. 2006 odpor, v ktorom

namietal nesprávne označenie odporcu, ktorý pod takýmto obchodným menom, tak ako bol

označený v návrhu na začatie konania nevykonáva podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba

podnikateľ. V tom čase pán Ľ. Č. ako spoločník a súčasne konateľ spoločnosti pôsobil

v spoločnosti LC T., spol. s r. o., čiže v uvedenom prípade pokladal za dôležité, aby sa

navrhovateľ vysporiadal s pasívnou legitimáciou účastníka konania, keďže

spoločnosť LC T., spol. s r. o. vykonávala svoju podnikateľskú činnosť v rovnakej oblasti

ako Ľ. Č. - LC – t., a teda nesúhlasil s vydaným platobným rozkazom.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že «... Okresný súd v Žiline

po zrušení platobného rozkazu nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré aj riadne predvolal

všetkých účastníkov konania. Teda v danom prípade Okresný súd v Žiline správne

považoval platobný rozkaz č. -26 zo dňa 04. 07. 2006 za zrušený. Napriek

tomu, že na nariadené pojednávanie konané dňa 19. 9. 2007, Okresný súd v Žiline riadne

predvolal aj sťažovateľa, ktorý sa riadne ospravedlnil, súd konal bez jeho účasti. Tu je

potrebné opakovane zdôrazniť, že pri zrušení platobného rozkazu uplatňuje zásada

absolútneho kasačného princípu, teda ide o neprávoplatné a nevykonateľné rozhodnutie...

Okresný súd v Žiline na uvedenom pojednávaní aj rozhodol a to Rozsudkom zo dňa

19. 9. 2007, spis. zn. kde uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 5.932,57 EUR spolu s príslušenstvom a nahradiť navrhovateľovi trovy

konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote podaním

zo dňa 30. 10. 2007 odvolanie, v ktorom sťažovateľ namietal, že dňa 15. 5. 2006 uhradil

navrhovateľovi žalovanú faktúru č. 500532 v celkovej sume 19.847,00 Sk na účet

navrhovateľa a poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ zaplatil pohľadávku zo žalovanej

fa č. 500532, teda ešte dňa 15. 5. 2006, t. j. pred podaním návrhu na začatie konania (18. 5.

2006), a preto nárok navrhovateľa nie je v tejto časti dôvodný. Súčasne predložil súdu výpis

z účtu sťažovateľ pobočka Ž., zo dňa 15. 5. 2006. Uvedenú skutočnosť nemohol

v predmetnom konaní fakticky argumentovať, keďže mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Z uvedeného dôvodu bol výrok rozsudku Okresného súdu v Žiline spis. zn.

v rozpore so skutkovým stavom veci a preto žiadal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok Okresného súdu v Žiline, spis. zn. .

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací Uznesením zo dňa 20. 1. 2009

spis. zn. rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 19. 9. 2007 zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Jednou zo základných

procesných podmienok pre možnosť súdu konať vo veci, a teda i v rámci odvolacieho

konania možnosť krajského súdu rozhodovať o odvolaní žalovaného je aby neexistovala

vo veci prekážka veci rozsúdenej, ktorá vyplýva z ust. , podľa ktorého

len čo sa o veci právoplatne rozhodne, nemôže sa prejednávať znova“. Ďalej uviedol

„Z ust. vyplýva, že k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu

dochádza len následkom včasného podania odporu žalovaným s odôvodnením vo veci

samej. Keďže podanie z 30. 8. 2006 neobsahovalo žiadne námietky, odôvodnenie vo veci

samej, týkalo sa len výhrady nedostatočného označenia žalovaného v rovine jeho neúplného

obchodného mena oproti zápisu v živnostenskom registri, ktorú nesprávnosť okresný súd

opravil vydaním uznesenia v zmysle ust. 164 , ktoré nadobudlo právoplatnosť.“».

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ tvrdí:

«V žiadnom prípade však nie je možné súhlasiť s odôvodnením rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline č. k. , keď raz prvostupňový súd nariadi

pojednávanie v predmetnej veci na základe podaného odporu a toto rozhodnutie je zrušené.

Čiže platobný rozkaz je zrušený, nemá predsa odvolací súd právo rozhodovať o dôvodnosti

podaného odporu. Odvolací súd môže samozrejme vyjadriť svoj právny názor avšak

konštatovanie, že uvedené rozhodnutie je v danom prípade právoplatné nie je vôbec

namieste. Nech už boli dôvody na zrušenie platobného rozkazu akékoľvek a tie nastali

priamo zo zákona a leda keď raz toto rozhodnutie bolo zrušené, v žiadnom prípade nemôže

byť právoplatné. Zdôrazňujeme skutočnosť, že sa aj pojednávalo v predmetnej veci.

Následne na to Okresný súd v Žiline Uznesením zo dňa 12. 4. 2010

spis. zn. -81 odpor odporcu zo dňa 30. 8. 2006, doručený súdu dňa 31. 8.

2006, proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Žiline č. k. -26 zo dňa 4.

7. 2006 odmietol a odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu

trovy konania v sume 239,46 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Okresný súd v

Žiline rozhodol podľa ods. 3 písm. b) , „Súd uznesením

odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia, o týchto následkoch musí byť účastník

poučený v platobnom rozkaze.“ Toto rozhodnutie prvostupňového súdu je podľa nášho

názoru v príkrom rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím Okresného súdu v Žiline o tom,

že bolo nariadenie pojednávanie v zmysle . .

Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie podaním zo dňa 21. 4. 2010,

v ktorom sťažovateľ opätovne namietal, že dňa 15. 5. 2006 uhradil sťažovateľ

navrhovateľovi žalovanú faktúru č. 500532 v celosti, t. j. v sume 19.847,00 Sk na účet

navrhovateľa. Opätovne poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ zaplatil uvedenú

pohľadávku z fa č. 500532 ešte pred podaním návrhu na začatie konania, a preto nárok

navrhovateľa nie je v tejto časti dôvodný. Uvedená skutočnosť nebola navrhovateľom v

priebehu konania uvedená a ani zohľadnená prvostupňovým súdom, hoci táto skutočnosť

má vplyv na nároky navrhovateľa a povinnosti sťažovateľa, napr. aj na výšku trov konania

ako aj jeho nároky uplatnené v exekučnom konaní. Taktiež opätovne zdôraznil skutočnosť,

že vo veci bolo Okresným súdom v Žiline nariadené pojednávanie na deň 19. 9. 2007

napriek ospravedlneniu a žiadosti o odročenie z dôvodu PN a platobný rozkaz bol zrušený

ex lege.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací Uznesením zo dňa 14. 9. 2010

spis. zn. Uznesenie Okresného súdu v Žiline zo dňa 12. 4. 2010

spis. zn. -81 potvrdil.»

Sumarizujúc sťažovateľ tvrdí, „že uvedený platobný rozkaz nie je právoplatné

a vykonateľné rozhodnutie a predmetné konanie nebolo do dnešného dňa riadne skončené.

Uvedené procesné rozhodnutia súdu hrubo porušujú

v druhej hlave čl. 46, resp. v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

právo na spravodlivé konanie, a chartu základných práv

EÚ v hlave 6 článok 47.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne

o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Ľ. Č. - LC t., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a v Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. a Krajskému súdu v Žiline, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom.

3. Ústavný súd priznáva Ľ. Č. - LC t., primerané finančne zadosťučinenie v sume

3.000,- EUR, ktoré mu je Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd priznáva Ľ. Č. - LC t., náhradu trov konania vo výške 499,82 EUR,

ktoré mu je Okresný súd Žilina spoločne s Krajským súdom Žilina povinný zaplatiť na účet

jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí

to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

V danom prípade sťažovateľ podľa petitu namieta (len) porušenie základného práva

„na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a v Krajskom súde v Žiline

pod sp. zn. “.

Sťažovateľ síce v sťažnosti poukazuje aj na porušenie iných ustanovení ,

resp. dohovoru („... Uvedené procesné rozhodnutia súdu hrubo porušujú Ústavu Slovenskej

republiky v druhej hlave čl. 46, resp. v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd právo na spravodlivé konanie,

a chartu základných práv EÚ v hlave 6 článok 47“), tieto námietky však uvádza len v texte

sťažnosti mimo petitu, čo je v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné

považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa (, ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval len v rozsahu

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to predovšetkým pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ako aj vtedy,

ak v konaní pred všeobecným súdom vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré

vylučujú, aby príslušný všeobecný súd porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ) sa ochrana

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným

a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

nemohlo dochádzať k porušovaniu tohto základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k takémuto zásahu došlo, aby sa v porušovaní

týchto základných práv ďalej nepokračovalo.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd vyžiadal spis

okresného súdu sp. zn. , z ktorého vyplýva, že namietané konanie začalo

18. mája 2006 podaním žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti sťažovateľovi zaplatenia

sumy 5 932,57 € (178 724,50 Sk) s príslušenstvom.

Okresný súd vydal 4. júla 2006 v konaní vedenom pod sp. zn.

platobný rozkaz, ktorým zaviazal sťažovateľa zaplatiť sumu požadovanú žalobcom

a zaviazal ho aj na náhradu trov konania. Platobný rozkaz prevzal splnomocnenec

sťažovateľa 18. augusta 2006. Sťažovateľ podal 31. augusta 2006 proti platobnému

rozkazu odpor, v ktorom namietal nesprávne označenie svojho obchodného mena (Ľ. Č. –

LC – t., Ž.), pričom výrok rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný na úhradu žalovanej

pohľadávky, týmto odporom nenapadol.

Okresný súd 13. septembra 2006 v dôsledku podaného odporu previedol vec

do obchodného oddelenia a pridelil jej spisovú značku . Následne okresný

súd vydal opravné uznesenie, ktorým vykonal opravu uvodzovacej časti platobného rozkazu

tak, že správne označenie odporcu znie „Ľ. Č. – LC – t.,.“ Opravné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 25. novembra 2006.

Po zaplatení súdneho poplatku za podaný odpor (27. marec 2007) okresný súd

nariadil pojednávanie na 19. september 2007. Pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti

právneho zástupcu žalobcu, bez účasti sťažovateľa, ktorý predvolanie na pojednávanie

prevzal 23. júla 2007. Po začatí pojednávania okresný súd vydal uznesenie o vedení

pojednávania tak, že bude pojednávať v neprítomnosti odporcu. Následne rozhodol vo veci

samej rozsudkom, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok bol

sťažovateľovi doručený 18. októbra 2007, ktorý proti nemu podal 30. októbra 2007

odvolanie.

Príslušný spis okresného súdu bol krajskému súdu predložený 29. apríla 2008

krajskému súdu, pričom krajský súd ako odvolací súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol

uznesením sp. zn. z 20. januára 2009 tak, že rozhodnutie okresného súdu

zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie; označené uznesenie krajského súdu bolo

účastníkom doručené 11. mája 2009, pričom týmto dňom nadobudlo aj právoplatnosť.

Okresný súd riadiac sa právnym názorom krajského súdu vysloveným v jeho

uznesení vo veci opätovne rozhodol uznesením sp. zn. z 12. apríla 2010

tak, že odpor podaný sťažovateľom 31. augusta 2006 proti platobnému rozkazu zo 4. júla

2006 odmietol a zaviazal sťažovateľa na náhradu trov konania. Sťažovateľ proti tomuto

rozhodnutiu podal 22. apríla 2010 odvolanie. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol

uznesením sp. zn. zo 14. septembra 2010 tak, že potvrdil odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu o odmietnutí odporu sťažovateľa. Označené uznesenie

krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 4. októbra 2010. Na tomto základe bol potom

v spise vyznačený dátum nadobudnutia právoplatnosti uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 12. apríla 2010 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 14. septembra 2010 dňom 4. októbra 2010, t. j. týmto dňom

bolo sťažovateľom namietané konanie okresného súdu vedené pod sp. zn.

právoplatne skončené.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti bol následne (13. októbra 2010) v spise

označený ako deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia okresného súdu vo veci samej

(platobný rozkaz vydaný 4. júla 2006) 15. september 2006.

Sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažnosťou doručenou

ústavnému súdu 30. decembra 2011.

Zo zistení ústavného súdu z príslušného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že namietané konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené 4. októbra 2010 a namietané konanie krajského súdu vedené

pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 11. mája 2009 (jeho doručením

účastníkom konania, pozn.). Z uvedeného zjavne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (30. decembra 2011) k sťažovateľom tvrdenému porušovaniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už

nemohlo dochádzať.

Tento skutkový stav so zreteľom na petit sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel

a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

zakladá v súlade s už citovanou konštantnou judikatúrou ústavného súdu dôvod

na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na podporu uvedeného predbežného záveru ústavný súd považoval za potrebné

zaujať postoj aj k tvrdeniu sťažovateľa, že „... uvedený platobný rozkaz nie je právoplatné

a vykonateľné rozhodnutie a predmetné konanie nebolo do dnešného dňa riadne skončené.

Uvedené procesné rozhodnutia súdu hrubo porušujú

v druhej hlave čl. 46, resp. v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

právo na spravodlivé konanie čl. 46, resp. v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd právo na spravodlivé konanie...“, a to napriek tomu, že v návrhu

na rozhodnutie (petite) sa sťažovateľ vyslovenia porušenia svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru „uvedenými procesnými rozhodnutiami súdu(ov)“ nedomáhal

(pozri k tomu už uvedené).

Tvrdenie sťažovateľa o tom, že namietané konanie pred okresným súdom ešte nie je

právoplatne skončené, by mohlo byť predmetom meritórneho prieskumu zo strany

ústavného súdu len vtedy, ak by vo svojej sťažnosti ústavne relevantným spôsobom

spochybnil rozhodnutia súdu prvého stupňa (okresného súdu) a odvolacieho súdu

(krajského súdu), ktoré boli v čase do doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu v jeho veci

vydané.

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že pod (citovaným) slovným spojením

„Uvedené procesné rozhodnutia súdu“ mohol mať sťažovateľ na mysli predovšetkým

rozhodnutia vydané v namietaných konaniach, t. j. v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. a v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. ,

a prípadne aj v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

[napriek tomu, že toto konanie krajského súdu v návrhu na rozhodnutie (petite) sťažovateľ

neuvádza, pozn.]; ide o rozsudok okresného súdu č. k. -51 z 19. septembra

2007, uznesenie okresného súdu č. k. -81 z 12. apríla 2010, uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 20. januára 2009 a uznesenie krajského súdu

sp. zn. zo 14. septembra 2010.

Ak by sťažovateľ aj v petite svojej sťažnosti výslovne namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -51

z 19. septembra 2007 a jeho uznesením č. k. -81 z 12. apríla 2010, musel by

ústavný súd túto časť jeho sťažnosti odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Z totiž vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa tohto ustanovenia je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti obom označeným rozhodnutiam okresného

súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd, čo v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ak totiž ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných

práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov

nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

V čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu (30. decembra 2011), nemohol

sťažovateľ ústavne relevantným spôsobom namietať ani porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami krajského súdu sp. zn. z 20. januára

2009 a sp. zn. zo 14. septembra 2010, ktoré vytvorili právny základ

pre záver o tom, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. je už

právoplatne skončené (čo sťažovateľ namieta).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je totiž jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

Z uvedeného vyplýva, že aj keby bol sťažovateľ v petite svojej sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 30. decembra 2011 výslovne namietal porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne podľa

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. januára 2009, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 11. mája 2009, a tiež uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 14. septembra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. októbra

2010, musel by ústavný súd túto časť jeho sťažnosti odmietnuť z dôvodu, že bola podaná

oneskorene ( v spojení s ).

Za daných okolností by sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

mohol ústavne relevantným spôsobom namietať porušenie svojich garantovaných

práv, ku ktorému malo dôjsť postupom a rozhodnutiami okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom a rozhodnutiami krajského súdu v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. (a tým prípadne aj

spochybniť skutočnosť, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

je v príslušnom súdnom spise vedené ako právoplatne skončené, pozn.) len vtedy, ak by bol

doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu najneskôr v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia krajského súdu sp. zn. zo 14. septembra 2010.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľ odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012