Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 128/2012
PDF · 196.33 KB
No categories available
I. ÚS 128/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., B., zastúpenej A., s. r.
o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. Š., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 32/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpenej A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. Š., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 32/2008 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 30. mája 2007 na okresnom súde návrh na
vydanie platobného rozkazu proti Z., s. r. o., M. (ďalej len „žalovaná“), ktorým si uplatnil
pohľadávku v sume 3 006 180 Sk s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny za dielo. Na
základe výzvy okresného súdu sťažovateľ uhradil súdny poplatok. Podaním z 15. augusta
2007 sťažovateľ navrhol zmenu petitu tak, že z dôvodu čiastočnej úhrady ceny za dielo si
uplatňuje pohľadávku len v sume 1 537 650 Sk.
Z dôvodu nevydania platobného rozkazu sťažovateľ listom z 28. novembra 2007
požiadal okresný súd o zdôvodnenie zdĺhavého postupu tohto súdu v predmetnej veci.
K sťažnosti na prieťahy podanej predsedovi Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský
súd“) sa listom z 15. januára 2008 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá v odpovedi
uviedla, že sa za vzniknuté prieťahy ospravedlňuje a prisľúbila nápravu.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že uznesením z 8. apríla 2010 bol v uvedenom konaní
na návrh žalovanej ustanovený znalec z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby,
ktorého úlohou bolo odpovedať na otázky týkajúce sa stavebnej pripravenosti žalovanej,
rozsahu uskutočnených prác sťažovateľom a prevedenia diela z časového hľadiska.
Znalecký posudok č. 14/10 bol vypracovaný 13. júna 2010 a žalovaná ho pripomienkovala
podaním doručeným okresnému súdu 23. novembra 2010. Žalovaná následne vzniesla
námietku zaujatosti voči súdnemu znalcovi, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením
z 29. júla 2011 tak, že znalca zo znaleckých úkonov nevylúčil. Krajský súd uznesením
z 3. októbra 2011 potvrdil uznesenie okresného súdu z 29. júla 2011.
Prípisom z 29. novembra 2011 okresný súd predvolal sťažovateľa na ohliadku
miesta, ktorá sa mala uskutočniť 15. decembra 2011. Uvedená ohliadka bola zrušená
z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalovanej. Ani ohliadka nariadená
na 12. január 2012 sa neuskutočnila z dôvodu plánovanej dovolenky právneho zástupcu
žalovanej. Poslednú ohliadku miesta okresný súd podľa sťažovateľa nariadil na 2. február
2012.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukázal na počet pojednávaní nariadených v jeho
právnej veci (17), z ktorých sa tri pojednávania neuskutočnili z dôvodu pracovnej
neschopnosti právneho zástupcu žalovanej alebo z dôvodu kolízie pojednávaní.
Poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu aplikovanú pri posudzovaní
zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade
nejde o zložité konanie, keďže „do úvahy prichádza predovšetkým použitie ustanovení
Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o zaplatenie odmeny za zhotovenie diela podľa
zmluvy o dielo. Po skutkovej stránke je v konaní potrebné na základe tvrdení strán sporu
najmä ustáliť či bolo zo strany zhotoviteľa dielo riadne a včas zhotovené, čiže ide
predovšetkým o odbornú otázku, ktorej posúdenie bolo úlohou znalca. Sťažovateľ má za to,
že okolnosti v predmetnej veci sú jednoznačné, teda po skutkovej ani právnej stránke sa vec
nevyznačuje neobvyklou zložitosťou.“.
Pokiaľ ide o posúdenie správania účastníka konania, sťažovateľ uviedol, že
„žiadnym svojim chovaním a úkonom nezapríčinil, že predmetné konanie trvá už 56
mesiacov, naopak na pojednávaniach sa riadne zúčastňoval a plnil si svoje procesné
povinnosti.“.
Podľa sťažovateľa jediným dôvodom spôsobujúcim prieťahy v napadnutom konaní je
postup okresného súdu, ktorý sa „vyznačuje jednak nečinnosťou a jednak nesprávnou
činnosťou, ktorá nesmeruje k ochrane tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na súd,
aby o jeho veci rozhodol.
Ustanovený súdny znalec Prof. Ing. J. Z., Dr.Sc. sa dôkladne pre zabezpečenie
podkladov pre vyhotovenie znaleckého posudku oboznámil so stavbou a vykonal jej
ohliadku a zistil rozsah prevedenia diela zo strany sťažovateľa. Ani zo strany Okresného
súdu Senica, ani nadriadeného Krajského súdu v Trnave nebola konštatovaná zaujatosť
súdneho znalca.
V štádiu po vykonaní znaleckého posudku a v čase, keď predmetné konanie trvalo už
54 mesiacov, Okresný súd Senica nariadil ohliadku stavby. Vykonanie takéhoto dôkazu
a takýto postup súd sa javí ako absolútne neúčelný a spôsobujúci neodôvodnené prieťahy
v konaní. Nakoľko posúdenie rozsahu zhotovenia diela je otázkou výsostne odbornou, teda
spadajúcou do činnosti znalca, je ohliadka stavby vykonávaná samotným sudcom zbytočná,
nakoľko sám nemá spôsobilosť vyjadriť sa k otázke z oblasti stavebníctva. Navyše, súd
nariadil vykonanie tohto dôkazu až po 54 mesiacoch od začatia konania. Jedná sa o dôkaz,
ktorého vykonanie je v plnej kompetencii súdu a nie je nutná súčinnosť tretích osôb, a tak
mal súd možnosť dôkaz ohliadkou vykonať v počiatku súdneho konania, a predovšetkým
pred vykonaním dôkazu znaleckým posudkom. Vykonanie dôkazu ohliadkou prichádza do
úvahy spravidla tam, kde je nevyhnutné pred podaním znaleckého posudku, aby súd
ozrejmil za prítomnosti znalca skutkové okolnosti danej veci, resp. aby umožnil znalcovi
vykonať potrebné úkony na ustálenie skutkového stavu, resp. skutkových tvrdení účastníkov
konania, (porovnaj J. Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok, komentár, I. diel, V.
aktualizované vydanie, 2010, EUROUNION, str. 521).“.
Sťažovateľ ďalej namietal, že napadnuté konanie od podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu právnym predchodcom sťažovateľa trvá neprimerane dlho, t. j. viac ako
56 mesiacov, čím dochádza k porušeniu jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 32/2008 došlo k porušeniu
jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
prikázal okresnému súdu konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal
mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania na účet jeho
právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom je namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 32/2008.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00,
III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).
Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa
postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa a rozhodovaní o nej vychádzal
zo sťažnosti, jej príloh, ako aj zo súdneho spisu v predmetnej veci.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal v predmetnom konaní dve sťažnosti
na prieťahy. Na prvú z nich predsedníčka okresného súdu odpovedala podaním sp. zn.
Spr. 1503/08 z 15. januára 2008, v ktorom mu oznámila, že jeho sťažnosť považuje za
opodstatnenú, za vzniknutý prieťah sa ospravedlňuje a vec bude sledovať, aby v konaní
ďalej k prieťahom nedochádzalo.
Okresný súd na v poradí druhú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní odpovedal
podaním sp. zn. Spr. 1504/12 z 13. februára 2012, v ktorom uviedol: «V horeuvedenej veci
Vám oznamujem, že Vaša sťažnosť na prieťahy v konaní je neopodstatnená. Ako vyplýva
z chronológie procesných úkonov, tieto boli vykonávané priebežne, bez prieťahov.
Ďalšia časť Vášho podania v ktorej uvádzate Váš subjektívny názor na spôsob
vedenia konania nemôže byť posudzovaná ako sťažnosť v zmysle z. č.757/2004 Z. z.
Dňa 22. 2. 2008 bola vec prevedená do odd. „Cb“ z odd. Rob. V ten istý deň bolo
vydané uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu a čiastočne konanie zastavil, a bolo
vytýčené pojednávanie na 19. 3. 2008. Toto pojednávanie bolo odročené na 23. 4. 2008 za
účelom doloženia listinných dôkazov, ktoré bolo zase odročené na 2. 6. 2008. Pojednávanie
bolo odročené na neurčito za účelom zistenia adresy svedka a výsluchu navrhnutých
svedkov s výhradou ďalších dôkazov, 10. 6. 2008 Váš právny zástupca oznámil adresy
svedkov a zároveň požiadal súd, aby nebolo vytýčené pojednávanie do 15. 9. 2008. Súd
zisťoval ďalej adresy svedkov a žiadal správy, ktoré boli urgované 15. 8. 2008 a 19. 9.
2008. Dňa 1. 10. 2008 opäť žiadal Váš právny zástupca nevytyčovať pojednávanie v období
od 23. 10. 2008 do 10. 11. 2008 z dôvodu plánovanej dovolenky. Dňa 6. 10. 2008 bol
určený termín pojednávania na 24. 11. 2008, ktoré bolo odročené na 20. 1. 2009 za účelom
výsluchu ďalších navrhnutých svedkov a výsluchu konateľa žalovaného. Z dôvodu Vašej
práceneschopnosti bol termín pojednávania zrušený s tým, že právny zástupca bol vyzvaný
na oznámenie skončenia PN. Túto povinnosť si právny zástupca splnil a dňa 19. 1. 2009
súdu oznámil, že ste práceschopný od 15. 2. 2009. Dňa 22. 1. 2009 bolo vytýčené
pojednávanie na 23. 2. 2009, ktoré muselo byť odročené z dôvodu Vašej neprítomnosti,
keďže ste museli prerušiť cestu kvôli dopravnej nehode. Ďalšie pojednávanie bolo určené
dňa 4. 3. 2009 na 6. 4. 2009, ktoré po výsluchu účastníkov a svedkov bolo odročené na
neurčito za účelom ďalšieho dokazovania, ktoré vyplynulo z pojednávania. Po doručení
žiadaných listín bolo dňa 25. 6. 2009 vytýčené pojednávanie na 7. 9. 2009, ktoré bolo
odročené na 7. 10. 2009 za účelom predvolania ďalších svedkov a listinných dôkazov. Na
pojednávaní dňa 7. 10. 2009 po vykonaní úkonov podľa ods. 1 § 118 O. s. p. boli poučení
účastníci v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. o tom, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné, a ktoré právne významné skutkové zistenia
zostali sporné. Po výsluchu účastníkov a svedkov súd pojednávanie odročil na 4. 11. 2009 s
tým, že bude volaní ďalší navrhnutí svedkovia, žalovaný bude vyzvaný na zloženie
preddavku na znalecké dokazovanie. Procesné úkony boli realizované, pojednávanie bolo
odročené na neurčilo s tým, že budú vyžiadané ďalšie konkrétne uvedené listinné dôkazy,
ktoré boli sčasti doručené dňa 30. 12. 2009, ďalšie boli urgované dňa 14. 1. 2010. Dňa 22.
1. 2010 Váš právny zástupca podal žiadosť, aby nebolo vytýčené pojednávané v období od
20. 2. 2010 – 27. 2. 2010 a od 15. 3. do 28. 3. 2010 z dôvodu plánovanej dovolenky. Z toho
dôvodu bol dňa 28. 2. 2010 vytýčený termín pojednávania na 7. 4. 2010, ktoré bolo
odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca z odboru stavebníctva. Spis bol
znalcovi zaslaný dňa 22. 4. 2010. Znalecký posudok bol doručený na súd dňa 15. 6. 2010 a
dňa 23. 6. 2010 bol doručený Vášmu právnemu zástupcovi. Dňa 13. 7. 2010 bol určený
termín pojednávania na 13. 9. 2010. Vzhľadom k tomu, že sa nedostavili účastníci konania,
ktorí sa ospravedlnili, bolo pojednávanie odročené na 20. 10. 2010, na ktoré sa opäť
nedostavili účastníci ani právni zástupcovia. Pojednávanie bolo odročené na 24. 11. 2010,
ktoré bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania. Po doložení dokladov
bolo dňa 1. 3. 2011 vytýčené pojednávanie na 20. 4. 2011, ktorý termín bol zrušený na
žiadosť právneho zástupcu odporcu a určený nový termín na 18. 5. 2011. Po vykonanom
dokazovaní bolo pojednávanie odročené na neurčito vzhľadom k vznesenej a doplnenej
námietke zaujatosti znalca. Po doručení vyjadrenia znalca dňa 21. 6. 2011 súd uznesením
zo dňa 29. 7. 2011 rozhodol, že súdny znalec Prof. Ing. J. Z.. DrSc. nie je vylúčený zo
znaleckých úkonov v predmetnej veci. Dňa 23. 8. 2011 bol určený termín ohliadky, ktorý bol
zrušený z dôvodu podaného odvolania proti uzneseniu zo dňa 29. 7. 2011. Spis bol dňa 16.
9. 2011 predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, spis bol doručený na tunajší súd dňa 4.
11. 2011. Dňa 28. 11. 2011 bol určený termín ohliadky na 15. 12. 2011 na mieste samom. Z
dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu JUDr. S., bol termín zrušený, nový termín
ohliadky bol stanovený na 12. 1. 2012. Aj tento termín bol zrušený z dôvodu ospravedlnenia
odporcu a bol určený nový termín ohliadky na 2. 2. 2012, kedy bola ohliadka vykonaná.»
Uvedený predsedníčkou okresného súdu popísaný priebeh konania zodpovedá
zisteniam ústavného súdu zo spisu v tejto veci o stave procesných úkonov vykonaných
okresným súdom.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa
spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 29/03).
Podľa zistenia ústavného súdu predmetnú vec nemožno hodnotiť ako právne zložitú.
Konkrétne okolnosti uvedeného prípadu však svedčia o určitej skutkovej – faktickej
zložitosti veci, podmienenej najmä tým, že v predmetnej veci je potrebné zistiť kvalitu
vykonaného diela, resp. existenciu prípadných vád diela, čas jeho odovzdania, čo si
vyžiadalo rozsiahlejšie dokazovanie výsluchom viacerých svedkov, ktorých účasť
na pojednávaní bolo potrebné zabezpečiť. Pri riešení merita veci bolo potrebné zabezpečiť
aj nepriame listinné dôkazy o rozsahu a povahe prác, ktoré žalovaný v rámci svojho
zmluvného záväzku pre sťažovateľa vykonával, okresný súd sa musí vysporiadať aj
s otázkou kvality vykonaného diela a existencie jeho prípadných vád, čo si vyžaduje aj
vykonanie znaleckého dokazovania, a pre prípad nesúhlasu niektorého z účastníkov konania
s jeho výsledkami je potrebné zvážiť aj možnosť nariadenia kontrolného znaleckého
dokazovania. Uvedená skutková zložitosť veci má samozrejme vplyv na celkovú dĺžku
predmetného konania.
Zo skutkových zistení ústavného súdu vyplýva, že aj správanie účastníkov konania
v priebehu preskúmavaného konania, ktorým plne realizovali, resp. využívali svoje
procesné práva, prispelo k spomaleniu postupu okresného súdu.
S ohľadom na uvedené tvrdenie ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ ako
žalobca podaním doručeným okresnému súdu 23. júna 2008 požiadal o nenariaďovanie
pojednávania v čase od 3. septembra 2008 do 15. septembra 2008 z dôvodu účasti
na plánovanej dovolenke v zahraničí, o nenariaďovanie pojednávania v období
od 23. októbra 2008 do 10. novembra 2008 z toho istého dôvodu požiadal aj podaním
doručeným okresnému súdu 1. októbra 2008, podaním z 29. decembra 2008 požiadal
sťažovateľ zo zdravotných dôvodov o odročenie pojednávania nariadeného na 20. január
2009 a jeho nariadenie až po 15. februári 2009, pojednávanie konané 23. februára 2009 bolo
zrušené pre neúčasť sťažovateľa a jeho právneho zástupcu z dôvodu dopravnej nehody,
podaním doručeným 22. januára 2010 sťažovateľ požiadal o nenariaďovanie pojednávaní
v období od 20. do 27. februára 2010 a od 15. do 28. marca 2010 z dôvodu účasti
na plánovaných dovolenkách.
Rovnako druhý účastník tohto konania žalovaný využíval svoje procesné práva, keď
podaním z 10. septembra 2010 právny zástupca žalovaného zo zdravotných dôvodov
požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 13. september 2010, podaním
doručeným 20. októbra 2010 požiadal žalovaný o odročenie pojednávania nariadeného
na 24. október 2010 zo zdravotných dôvodov, podaním z 1. marca 2011 požiadal právny
zástupca žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na 2. marec 2010
zo zdravotných dôvodov, podaním doručeným 15. apríla 2010 právny zástupca požiadal
o odročenie pojednávania nariadeného na 20. apríl 2010 z dôvodu kolízie pojednávaní,
na pojednávaní uskutočnenom 18. mája 2010 právny zástupca žalovaného vzniesol
námietku zaujatosti proti ustanovenému znalcovi, proti uzneseniu okresného súdu z 29. júla
2011 o nevylúčení znalca z predmetného konania podal 22. augusta 2011 žalovaný
odvolanie, právny zástupca žalovaného podaním z 8. decembra 2011 ospravedlnil svoju
neúčasť na ohliadke nariadenej na 15. december 2011 zo zdravotných dôvodov, podaním
doručeným 29. decembra 2011 žalovaný požiadal o preloženie ohliadky z 12. januára 2012
z dôvodu plánovanej dovolenky mimo územia Slovenskej republiky, podaním doručeným
1. februára 2012 vzniesol právny zástupca žalovaného námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už
vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv
účastníka konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom
prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).
Vzhľadom na už uvedené možno teda konštatovať, že k predĺženiu konania
v predmetnej veci prispelo aj obdobie, v ktorom okresný súd nemohol konať z dôvodu
rešpektovania procesných práv jednotlivých účastníkov konania, resp. ktoré potreboval
na vydanie rozhodnutia o ich procesných úkonoch, resp. na vykonanie úkonov s nimi
súvisiacich, avšak zodpovednosť za toto predĺženie nemožno pripočítať na ťarchu
okresného súdu.
Podľa názoru ústavného súdu okresný súd svojím postupom v preskúmavanom
konaní smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa spôsobom zodpovedajúcim
okolnostiam daného prípadu (zložitosť veci, správanie účastníkov konania) a jeho postup
nemožno označiť za neefektívny. V záujme urýchlenia predmetného konania okresný súd
využíval všetky spôsoby, resp. formy komunikácie s účastníkmi konania, ako aj s osobami
zúčastnenými na konaní a stav predmetného konania je poznačený predovšetkým
uplatňovaním procesných práv účastníkmi konania, ktoré je okresný súd povinný
rešpektovať, avšak nie vždy tieto práva, resp. ich uplatnenie prispievajú k urýchleniu
konania. Samotná dĺžka trvania predmetného konania nemôže byť dôvodom na vyslovenie
porušenia sťažovateľom označených práv.
V súvislosti s námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa nariadenia ohliadky
nehnuteľnosti okresným súdom ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už
uviedol, že nemôže stanovovať namiesto okresného súdu optimálny postup v danej veci, ale
posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti daného prípadu
akceptovateľné z pohľadu ústavou garantovaného práva sťažovateľa na konanie bez
zbytočných prieťahov, teda či postup okresného súdu nebol v tomto smere zjavne
neodôvodnený alebo arbitrárny (m. m. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02).
Berúc do úvahy uvedené zistenia ústavný súd rovnako ako predsedníčka okresného
súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. Spr. 1504/12 z 13. februára 2012
nepovažoval postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom
na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť
odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. marca 2012