Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 128/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., B., zastúpenej A., s. r.

o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. Š., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpenej A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. Š., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 30. mája 2007 na okresnom súde návrh na

vydanie platobného rozkazu proti Z., s. r. o., M. (ďalej len „žalovaná“), ktorým si uplatnil

pohľadávku v sume 3 006 180 Sk s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny za dielo. Na

základe výzvy okresného súdu sťažovateľ uhradil súdny poplatok. Podaním z 15. augusta

2007 sťažovateľ navrhol zmenu petitu tak, že z dôvodu čiastočnej úhrady ceny za dielo si

uplatňuje pohľadávku len v sume 1 537 650 Sk.

Z dôvodu nevydania platobného rozkazu sťažovateľ listom z 28. novembra 2007

požiadal okresný súd o zdôvodnenie zdĺhavého postupu tohto súdu v predmetnej veci.

K sťažnosti na prieťahy podanej predsedovi Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sa listom z 15. januára 2008 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá v odpovedi

uviedla, že sa za vzniknuté prieťahy ospravedlňuje a prisľúbila nápravu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že uznesením z 8. apríla 2010 bol v uvedenom konaní

na návrh žalovanej ustanovený znalec z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby,

ktorého úlohou bolo odpovedať na otázky týkajúce sa stavebnej pripravenosti žalovanej,

rozsahu uskutočnených prác sťažovateľom a prevedenia diela z časového hľadiska.

Znalecký posudok č. 14/10 bol vypracovaný 13. júna 2010 a žalovaná ho pripomienkovala

podaním doručeným okresnému súdu 23. novembra 2010. Žalovaná následne vzniesla

námietku zaujatosti voči súdnemu znalcovi, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením

z 29. júla 2011 tak, že znalca zo znaleckých úkonov nevylúčil. Krajský súd uznesením

z 3. októbra 2011 potvrdil uznesenie okresného súdu z 29. júla 2011.

Prípisom z 29. novembra 2011 okresný súd predvolal sťažovateľa na ohliadku

miesta, ktorá sa mala uskutočniť 15. decembra 2011. Uvedená ohliadka bola zrušená

z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalovanej. Ani ohliadka nariadená

na 12. január 2012 sa neuskutočnila z dôvodu plánovanej dovolenky právneho zástupcu

žalovanej. Poslednú ohliadku miesta okresný súd podľa sťažovateľa nariadil na 2. február

2012.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukázal na počet pojednávaní nariadených v jeho

právnej veci (17), z ktorých sa tri pojednávania neuskutočnili z dôvodu pracovnej

neschopnosti právneho zástupcu žalovanej alebo z dôvodu kolízie pojednávaní.

Poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu aplikovanú pri posudzovaní

zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade

nejde o zložité konanie, keďže „do úvahy prichádza predovšetkým použitie ustanovení

, nakoľko sa jedná o zaplatenie odmeny za zhotovenie diela podľa

zmluvy o dielo. Po skutkovej stránke je v konaní potrebné na základe tvrdení strán sporu

najmä ustáliť či bolo zo strany zhotoviteľa dielo riadne a včas zhotovené, čiže ide

predovšetkým o odbornú otázku, ktorej posúdenie bolo úlohou znalca. Sťažovateľ má za to,

že okolnosti v predmetnej veci sú jednoznačné, teda po skutkovej ani právnej stránke sa vec

nevyznačuje neobvyklou zložitosťou.“.

Pokiaľ ide o posúdenie správania účastníka konania, sťažovateľ uviedol, že

„žiadnym svojim chovaním a úkonom nezapríčinil, že predmetné konanie trvá už 56

mesiacov, naopak na pojednávaniach sa riadne zúčastňoval a plnil si svoje procesné

povinnosti.“.

Podľa sťažovateľa jediným dôvodom spôsobujúcim prieťahy v napadnutom konaní je

postup okresného súdu, ktorý sa „vyznačuje jednak nečinnosťou a jednak nesprávnou

činnosťou, ktorá nesmeruje k ochrane tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na súd,

aby o jeho veci rozhodol.

Ustanovený súdny znalec Prof. Ing. J. Z., Dr.Sc. sa dôkladne pre zabezpečenie

podkladov pre vyhotovenie znaleckého posudku oboznámil so stavbou a vykonal jej

ohliadku a zistil rozsah prevedenia diela zo strany sťažovateľa. Ani zo strany Okresného

súdu Senica, ani nadriadeného Krajského súdu v Trnave nebola konštatovaná zaujatosť

súdneho znalca.

V štádiu po vykonaní znaleckého posudku a v čase, keď predmetné konanie trvalo už

54 mesiacov, Okresný súd Senica nariadil ohliadku stavby. Vykonanie takéhoto dôkazu

a takýto postup súd sa javí ako absolútne neúčelný a spôsobujúci neodôvodnené prieťahy

v konaní. Nakoľko posúdenie rozsahu zhotovenia diela je otázkou výsostne odbornou, teda

spadajúcou do činnosti znalca, je ohliadka stavby vykonávaná samotným sudcom zbytočná,

nakoľko sám nemá spôsobilosť vyjadriť sa k otázke z oblasti stavebníctva. Navyše, súd

nariadil vykonanie tohto dôkazu až po 54 mesiacoch od začatia konania. Jedná sa o dôkaz,

ktorého vykonanie je v plnej kompetencii súdu a nie je nutná súčinnosť tretích osôb, a tak

mal súd možnosť dôkaz ohliadkou vykonať v počiatku súdneho konania, a predovšetkým

pred vykonaním dôkazu znaleckým posudkom. Vykonanie dôkazu ohliadkou prichádza do

úvahy spravidla tam, kde je nevyhnutné pred podaním znaleckého posudku, aby súd

ozrejmil za prítomnosti znalca skutkové okolnosti danej veci, resp. aby umožnil znalcovi

vykonať potrebné úkony na ustálenie skutkového stavu, resp. skutkových tvrdení účastníkov

konania, (porovnaj J. Krajčo a kol., , komentár, I. diel, V.

aktualizované vydanie, 2010, EUROUNION, str. 521).“.

Sťažovateľ ďalej namietal, že napadnuté konanie od podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu právnym predchodcom sťažovateľa trvá neprimerane dlho, t. j. viac ako

56 mesiacov, čím dochádza k porušeniu jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

jeho základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

prikázal okresnému súdu konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal

mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania na účet jeho

právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom je namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa a rozhodovaní o nej vychádzal

zo sťažnosti, jej príloh, ako aj zo súdneho spisu v predmetnej veci.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal v predmetnom konaní dve sťažnosti

na prieťahy. Na prvú z nich predsedníčka okresného súdu odpovedala podaním sp. zn.

Spr. 1503/08 z 15. januára 2008, v ktorom mu oznámila, že jeho sťažnosť považuje za

opodstatnenú, za vzniknutý prieťah sa ospravedlňuje a vec bude sledovať, aby v konaní

ďalej k prieťahom nedochádzalo.

Okresný súd na v poradí druhú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní odpovedal

podaním sp. zn. Spr. 1504/12 z 13. februára 2012, v ktorom uviedol: «V horeuvedenej veci

Vám oznamujem, že Vaša sťažnosť na prieťahy v konaní je neopodstatnená. Ako vyplýva

z chronológie procesných úkonov, tieto boli vykonávané priebežne, bez prieťahov.

Ďalšia časť Vášho podania v ktorej uvádzate Váš subjektívny názor na spôsob

vedenia konania nemôže byť posudzovaná ako sťažnosť v zmysle z. č.

Dňa 22. 2. 2008 bola vec prevedená do odd. „Cb“ z odd. Rob. V ten istý deň bolo

vydané uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu a čiastočne konanie zastavil, a bolo

vytýčené pojednávanie na 19. 3. 2008. Toto pojednávanie bolo odročené na 23. 4. 2008 za

účelom doloženia listinných dôkazov, ktoré bolo zase odročené na 2. 6. 2008. Pojednávanie

bolo odročené na neurčito za účelom zistenia adresy svedka a výsluchu navrhnutých

svedkov s výhradou ďalších dôkazov, 10. 6. 2008 Váš právny zástupca oznámil adresy

svedkov a zároveň požiadal súd, aby nebolo vytýčené pojednávanie do 15. 9. 2008. Súd

zisťoval ďalej adresy svedkov a žiadal správy, ktoré boli urgované 15. 8. 2008 a 19. 9.

2008. Dňa 1. 10. 2008 opäť žiadal Váš právny zástupca nevytyčovať pojednávanie v období

od 23. 10. 2008 do 10. 11. 2008 z dôvodu plánovanej dovolenky. Dňa 6. 10. 2008 bol

určený termín pojednávania na 24. 11. 2008, ktoré bolo odročené na 20. 1. 2009 za účelom

výsluchu ďalších navrhnutých svedkov a výsluchu konateľa žalovaného. Z dôvodu Vašej

práceneschopnosti bol termín pojednávania zrušený s tým, že právny zástupca bol vyzvaný

na oznámenie skončenia PN. Túto povinnosť si právny zástupca splnil a dňa 19. 1. 2009

súdu oznámil, že ste práceschopný od 15. 2. 2009. Dňa 22. 1. 2009 bolo vytýčené

pojednávanie na 23. 2. 2009, ktoré muselo byť odročené z dôvodu Vašej neprítomnosti,

keďže ste museli prerušiť cestu kvôli dopravnej nehode. Ďalšie pojednávanie bolo určené

dňa 4. 3. 2009 na 6. 4. 2009, ktoré po výsluchu účastníkov a svedkov bolo odročené na

neurčito za účelom ďalšieho dokazovania, ktoré vyplynulo z pojednávania. Po doručení

žiadaných listín bolo dňa 25. 6. 2009 vytýčené pojednávanie na 7. 9. 2009, ktoré bolo

odročené na 7. 10. 2009 za účelom predvolania ďalších svedkov a listinných dôkazov. Na

pojednávaní dňa 7. 10. 2009 po vykonaní úkonov podľa ods. 1 boli poučení

účastníci v zmysle o tom, ktoré právne významné skutkové tvrdenia

účastníkov je možné považovať za zhodné, a ktoré právne významné skutkové zistenia

zostali sporné. Po výsluchu účastníkov a svedkov súd pojednávanie odročil na 4. 11. 2009 s

tým, že bude volaní ďalší navrhnutí svedkovia, žalovaný bude vyzvaný na zloženie

preddavku na znalecké dokazovanie. Procesné úkony boli realizované, pojednávanie bolo

odročené na neurčilo s tým, že budú vyžiadané ďalšie konkrétne uvedené listinné dôkazy,

ktoré boli sčasti doručené dňa 30. 12. 2009, ďalšie boli urgované dňa 14. 1. 2010. Dňa 22.

1. 2010 Váš právny zástupca podal žiadosť, aby nebolo vytýčené pojednávané v období od

20. 2. 2010 – 27. 2. 2010 a od 15. 3. do 28. 3. 2010 z dôvodu plánovanej dovolenky. Z toho

dôvodu bol dňa 28. 2. 2010 vytýčený termín pojednávania na 7. 4. 2010, ktoré bolo

odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca z odboru stavebníctva. Spis bol

znalcovi zaslaný dňa 22. 4. 2010. Znalecký posudok bol doručený na súd dňa 15. 6. 2010 a

dňa 23. 6. 2010 bol doručený Vášmu právnemu zástupcovi. Dňa 13. 7. 2010 bol určený

termín pojednávania na 13. 9. 2010. Vzhľadom k tomu, že sa nedostavili účastníci konania,

ktorí sa ospravedlnili, bolo pojednávanie odročené na 20. 10. 2010, na ktoré sa opäť

nedostavili účastníci ani právni zástupcovia. Pojednávanie bolo odročené na 24. 11. 2010,

ktoré bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania. Po doložení dokladov

bolo dňa 1. 3. 2011 vytýčené pojednávanie na 20. 4. 2011, ktorý termín bol zrušený na

žiadosť právneho zástupcu odporcu a určený nový termín na 18. 5. 2011. Po vykonanom

dokazovaní bolo pojednávanie odročené na neurčito vzhľadom k vznesenej a doplnenej

námietke zaujatosti znalca. Po doručení vyjadrenia znalca dňa 21. 6. 2011 súd uznesením

zo dňa 29. 7. 2011 rozhodol, že súdny znalec Prof. Ing. J. Z.. DrSc. nie je vylúčený zo

znaleckých úkonov v predmetnej veci. Dňa 23. 8. 2011 bol určený termín ohliadky, ktorý bol

zrušený z dôvodu podaného odvolania proti uzneseniu zo dňa 29. 7. 2011. Spis bol dňa 16.

9. 2011 predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, spis bol doručený na tunajší súd dňa 4.

11. 2011. Dňa 28. 11. 2011 bol určený termín ohliadky na 15. 12. 2011 na mieste samom. Z

dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu JUDr. S., bol termín zrušený, nový termín

ohliadky bol stanovený na 12. 1. 2012. Aj tento termín bol zrušený z dôvodu ospravedlnenia

odporcu a bol určený nový termín ohliadky na 2. 2. 2012, kedy bola ohliadka vykonaná.»

Uvedený predsedníčkou okresného súdu popísaný priebeh konania zodpovedá

zisteniam ústavného súdu zo spisu v tejto veci o stave procesných úkonov vykonaných

okresným súdom.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa

spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. ).

Podľa zistenia ústavného súdu predmetnú vec nemožno hodnotiť ako právne zložitú.

Konkrétne okolnosti uvedeného prípadu však svedčia o určitej skutkovej – faktickej

zložitosti veci, podmienenej najmä tým, že v predmetnej veci je potrebné zistiť kvalitu

vykonaného diela, resp. existenciu prípadných vád diela, čas jeho odovzdania, čo si

vyžiadalo rozsiahlejšie dokazovanie výsluchom viacerých svedkov, ktorých účasť

na pojednávaní bolo potrebné zabezpečiť. Pri riešení merita veci bolo potrebné zabezpečiť

aj nepriame listinné dôkazy o rozsahu a povahe prác, ktoré žalovaný v rámci svojho

zmluvného záväzku pre sťažovateľa vykonával, okresný súd sa musí vysporiadať aj

s otázkou kvality vykonaného diela a existencie jeho prípadných vád, čo si vyžaduje aj

vykonanie znaleckého dokazovania, a pre prípad nesúhlasu niektorého z účastníkov konania

s jeho výsledkami je potrebné zvážiť aj možnosť nariadenia kontrolného znaleckého

dokazovania. Uvedená skutková zložitosť veci má samozrejme vplyv na celkovú dĺžku

predmetného konania.

Zo skutkových zistení ústavného súdu vyplýva, že aj správanie účastníkov konania

v priebehu preskúmavaného konania, ktorým plne realizovali, resp. využívali svoje

procesné práva, prispelo k spomaleniu postupu okresného súdu.

S ohľadom na uvedené tvrdenie ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ ako

žalobca podaním doručeným okresnému súdu 23. júna 2008 požiadal o nenariaďovanie

pojednávania v čase od 3. septembra 2008 do 15. septembra 2008 z dôvodu účasti

na plánovanej dovolenke v zahraničí, o nenariaďovanie pojednávania v období

od 23. októbra 2008 do 10. novembra 2008 z toho istého dôvodu požiadal aj podaním

doručeným okresnému súdu 1. októbra 2008, podaním z 29. decembra 2008 požiadal

sťažovateľ zo zdravotných dôvodov o odročenie pojednávania nariadeného na 20. január

2009 a jeho nariadenie až po 15. februári 2009, pojednávanie konané 23. februára 2009 bolo

zrušené pre neúčasť sťažovateľa a jeho právneho zástupcu z dôvodu dopravnej nehody,

podaním doručeným 22. januára 2010 sťažovateľ požiadal o nenariaďovanie pojednávaní

v období od 20. do 27. februára 2010 a od 15. do 28. marca 2010 z dôvodu účasti

na plánovaných dovolenkách.

Rovnako druhý účastník tohto konania žalovaný využíval svoje procesné práva, keď

podaním z 10. septembra 2010 právny zástupca žalovaného zo zdravotných dôvodov

požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 13. september 2010, podaním

doručeným 20. októbra 2010 požiadal žalovaný o odročenie pojednávania nariadeného

na 24. október 2010 zo zdravotných dôvodov, podaním z 1. marca 2011 požiadal právny

zástupca žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na 2. marec 2010

zo zdravotných dôvodov, podaním doručeným 15. apríla 2010 právny zástupca požiadal

o odročenie pojednávania nariadeného na 20. apríl 2010 z dôvodu kolízie pojednávaní,

na pojednávaní uskutočnenom 18. mája 2010 právny zástupca žalovaného vzniesol

námietku zaujatosti proti ustanovenému znalcovi, proti uzneseniu okresného súdu z 29. júla

2011 o nevylúčení znalca z predmetného konania podal 22. augusta 2011 žalovaný

odvolanie, právny zástupca žalovaného podaním z 8. decembra 2011 ospravedlnil svoju

neúčasť na ohliadke nariadenej na 15. december 2011 zo zdravotných dôvodov, podaním

doručeným 29. decembra 2011 žalovaný požiadal o preloženie ohliadky z 12. januára 2012

z dôvodu plánovanej dovolenky mimo územia Slovenskej republiky, podaním doručeným

1. februára 2012 vzniesol právny zástupca žalovaného námietku zaujatosti voči zákonnej

sudkyni.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už

vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv

účastníka konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom

prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci ().

Vzhľadom na už uvedené možno teda konštatovať, že k predĺženiu konania

v predmetnej veci prispelo aj obdobie, v ktorom okresný súd nemohol konať z dôvodu

rešpektovania procesných práv jednotlivých účastníkov konania, resp. ktoré potreboval

na vydanie rozhodnutia o ich procesných úkonoch, resp. na vykonanie úkonov s nimi

súvisiacich, avšak zodpovednosť za toto predĺženie nemožno pripočítať na ťarchu

okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd svojím postupom v preskúmavanom

konaní smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa spôsobom zodpovedajúcim

okolnostiam daného prípadu (zložitosť veci, správanie účastníkov konania) a jeho postup

nemožno označiť za neefektívny. V záujme urýchlenia predmetného konania okresný súd

využíval všetky spôsoby, resp. formy komunikácie s účastníkmi konania, ako aj s osobami

zúčastnenými na konaní a stav predmetného konania je poznačený predovšetkým

uplatňovaním procesných práv účastníkmi konania, ktoré je okresný súd povinný

rešpektovať, avšak nie vždy tieto práva, resp. ich uplatnenie prispievajú k urýchleniu

konania. Samotná dĺžka trvania predmetného konania nemôže byť dôvodom na vyslovenie

porušenia sťažovateľom označených práv.

V súvislosti s námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa nariadenia ohliadky

nehnuteľnosti okresným súdom ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už

uviedol, že nemôže stanovovať namiesto okresného súdu optimálny postup v danej veci, ale

posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti daného prípadu

akceptovateľné z pohľadu garantovaného práva sťažovateľa na konanie bez

zbytočných prieťahov, teda či postup okresného súdu nebol v tomto smere zjavne

neodôvodnený alebo arbitrárny (m. m. , ).

Berúc do úvahy uvedené zistenia ústavný súd rovnako ako predsedníčka okresného

súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. Spr. 1504/12 z 13. februára 2012

nepovažoval postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom

na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, a preto sťažnosť

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012