Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 133/2012
PDF · 206.78 KB
No categories available
I. ÚS 133/2012
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť S. D., L., zastúpeného advokátom Mgr. P. S., D., vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora JUDr. Ing. J. B. v
exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13 Er 489/2009 a
súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09 „vykonaním dražby a opätovnej dražby dňa 05.
01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom príklep“, a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2012
doručená sťažnosť S. D., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. P. S.,
D., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) postupom súdneho exekútora JUDr. Ing. J. B. (ďalej len „súdny
exekútor“) v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Levice (ďalej len „okresný
súd“) pod sp. zn. 13 Er 489/2009 a súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09 „vykonaním
dražby a opätovnej dražby dňa 05. 01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom príklep“.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v postavení povinného účastníkom
exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 Er 489/2009 a súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 741/09 o vymoženie sumy 51 500 € s príslušenstvom.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je notárska zápisnica. Sťažovateľ podrobne
opísal priebeh exekučného konania, uviedol, že v ňom využil niekoľko opravných
prostriedkov – námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, návrh na odklad exekúcie,
ktoré neboli úspešné.
Podstatou sťažnosti je len namietanie postupu súdneho exekútora pri realizácii
dražby hnuteľných vecí v označenom exekučnom konaní, k čomu sťažovateľ uviedol:
„Dňa 25. 07. 2011 exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom
hnuteľný vecí...
Dňa 09. 12. 2011 exekútor vydal oznámenie o dražbe hnuteľných vecí na deň 05. 01.
2012 o 8.15 hod. a opätovnú dražbu na ten istý deň o 9.15 hod…
Dňa 04. 01. 2012... exekútor doručil mestu Levice žiadosť o zverejnenie oznámenia
o dražbe na úradnej tabuli mesta. Oznámenie o dražbe nebolo do konania dražby
zverejnené na úradnej tabuli mesta...
Dňa 05. 01. 2012 o cca 8.20 hod. doručil zamestnanec exekútora právnemu
zástupcovi povinného oznámenie o dražbe.
Na opätovnej dražbe došlo k vydraženiu hnuteľných vecí vo vlastníctve sťažovateľa.
Dňa 12. 01. 2012 vrátil exekútor poverenie na vykonanie exekúcie v predmetnej
veci...
Z logického, systematického i teleologického výkladu § 125 ods. 3 Exekučného
poriadku jednoznačne vyplýva, že oznámenie o termíne dražby sa má príslušným subjektom
a orgánom doručiť pred samotným konaním dražby a v dostatočnom časovom odstupe
umožňujúcim im na strane jednej vykonať potrebné úkony, na ktoré sú povinné (vyvesiť
oznámenie na úradnej tabuli mesta) na strane druhej, umožniť realizovanie procesných
práv účastníkov exekučného konania.
Je v rozpore s účelom Exekučného poriadku, aby exekútor (porušovateľ) informoval
povinného (sťažovateľa) o termíne dražby po jej začatí, resp. uskutočnení. Takýmto
konaním exekútora sa zabránilo povinnému nielen zúčastniť sa na dražbe (čo je jeho
zákonné právo), ale pred konaním dražby jej prípadne zabrániť realizáciou svojich
procesných práv v exekúcii (dobrovoľným zaplatením vymáhanej sumy).
Konanie exekútora, ktorý vydá oznámenie o dražbe dňa 09. 12. 2011, a toto
oznámenie doručí povinnému až s odstupom takmer jedného mesiaca a dokonca až po
začatí dražby, a súčasne oznámenie o dražbe doručí mestu Levice rovnako s takmer
mesačným odstupom v deň (v poobedných hodinách) predchádzajúci konaniu dražby, z
čoho musí byť každému zrejmé, že mestu Levice sa nepodarí uverejniť oznámenie o dražbe
pred jej konaním, za svojvoľnú interpretáciu a aplikáciu dotknutých ustanovení Exekučného
poriadku a vedomé bránenie možnosti realizácie procesných práv sťažovateľa
garantovaných Ústavou...
Vyššie uvedeným konaním porušovateľa došlo k porušenie zákonných povinností
exekútora pri príprave dražby, ktoré bezprostredne zasiahli do základných práv
sťažovateľa.
Podľa právneho názoru sťažovateľa postupoval exekútor v rozpore so zákonom aj pri
prikázaní opätovnej dražby...
Hypotézou právnej normy ust. § 126 ods. 2 Exekučného poriadku je skutočnosť, že sa
na dražené veci na dražbe nenájde kupec.
Z uvedeného je prima facie zrejmé, že v čase, keď exekútor prikazoval opätovnú
dražbu, nebola (ani nemohla byť) splnená táto skutočnosť, a preto nebola splnená
zákonnom vyžadovaná podmienka na jej prikázanie.
Navyše, účelom zákona pri úprave prikázania opätovnej dražby, je práve nájsť
ďalšieho možného záujemcu, a tým maximalizovať výťažok určený pre oprávneného.
Účelom predaja hnuteľných vecí povinného nie je ich rozdávanie osobám, ktoré sa navyše
o tejto dražbe nedozvedeli ani z obchodného vestníka, tlače, či aspoň z úradnej tabule
mesta, a napriek tomu na dražbu prišli.
Každý záujemca, ktorý príde na prvú dražbu svedomím, že o 60 min. sa bude môcť
konať opätovná dražba, nemá žiadnu motiváciu ani dôvod dražiť už na prvej (riadnej)
dražbe...“
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že po vykonaní dražby hnuteľných vecí (v tomto
postupe súdneho exekútora vidí porušenie svojich základných a iných práv) a vrátení
poverenia súdnym exekútorom podal 17. februára 2012 návrh na zastavenie exekúcie „z
dôvodu jej neprípustnosti, keďže notárska zápisnica, na podklade ktorej sa viedlo exekučné
konanie, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom“. Zároveň zdôraznil, že postup
súdneho exekútora pri dražbe hnuteľných vecí, „ale aj exekučného súdu je o to
ostentatívnejší, že poverenie na vykonanie exekúcie vôbec nemalo byť porušovateľovi
vydané vzhľadom na skutočnosť, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa viedlo
exekučné konanie, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom...“
Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Súdny exekútor JUDr. Ing. J. B., v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. 13Er/489/2009 a súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09,
vykonaním dražby a opätovnej dražby dňa 05. 01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom
príklep, porušil právo sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy (právo vlastniť majetok) a
právo sťažovateľa podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru (právo pokojne
užívať svoj majetok).
2. Súdny exekútor JUDr. Ing. J. B., v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 13Er/489/2009 a súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09, vykonaním
dražby a opätovnej dražby dňa 05. 01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom príklep, porušil
právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé prejednanie
záležitosti sťažovateľa) a právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (právo na súdnu
ochranu).
3a. Ústavný súd zrušuje dražbu a opätovnú dražbu uskutočnené dňa 05. 01. 2012
v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Er/489/2009
a porušovateľom pod sp. zn. EX 741/09, a zrušuje všetky porušovateľom udelené príklepy
na týchto dražbách.
alternatívne (pre prípad, ak ústavný súd dražby nezruší):
3b. Súdny exekútor JUDr. Ing. J. B. je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané
finančné zadosťučinenie rovnajúce sa rozdielu medzi cenou, za ktorú sa hnuteľné veci na
dražbe alebo opätovnej dražbe zo dňa 05. 01. 2012 vydražili a ich hodnotou zistenou
znaleckým posudkom vyhotoveným v tejto exekučnej veci.
4. Súdny exekútor JUDr. Ing. J. B. je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov
konania k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 ods. 1
dodatkového protokolu postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 13 Er 489/2009 a súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09
„vykonaním dražby a opätovnej dražby dňa 05. 01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom
príklep“.
Sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv v nesprávnom postupe súdneho
exekútora pri uskutočnení dražby hnuteľných vecí v namietanom exekučnom konaní, pokiaľ
ide o oznámenie termínu dražby sťažovateľovi ako povinnému, doručenie žiadosti
o zverejnenie termínu dražby mestu a určenie termínu opätovnej dražby súčasne s určením
termínu prvej dražby na ten istý deň.
Sťažovateľ napáda v sťažnosti postup súdneho exekútora, nie exekučného súdu,
a preto ústavný súd v daných okolnostiach posudzoval svoju právomoc na prerokovanie
veci.
Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) nútený výkon súdnych
a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6
ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu
ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe
splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu
na vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný
podklad a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje
a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 ústavy).
Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k prípadnému ústavne nesúladného postupu
súdneho exekútora pri uskutočnení dražby hnuteľných vecí sťažovateľ nemá k dispozícii
účinný prostriedok nápravy.
Z uvedeného ústavný súd vyvodzuje svoju právomoc na prerokovanie tejto veci.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom.
Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú
obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom
postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť
podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07, I. ÚS 275/2010).
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom práva na spravodlivý
proces je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá
povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné
garancie v súdnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou
systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom
ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv
a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto
právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha
ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných
súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú
zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej
zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).
Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní aj súdny exekútor, a preto
bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej
miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná.
Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného
práva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia
vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi
spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.
Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý má dosah na zákonnosť vykonávanej
exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých
práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
Podľa § 61 Exekučného poriadku je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom
konaní vylúčené.
Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými
v tomto zákone. Predmetné ustanovenie garantuje ochranu povinného v exekučnom konaní
pred vykonávaním exekúcie nezákonným a nedovoleným spôsobom.
Vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí je upravené v § 116 až § 128
Exekučného poriadku.
Podľa § 125 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor oznámi termín dražby povinnému,
oprávnenému a spoluvlastníkovi veci. Termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby
uverejní exekútor na úradnej tabuli exekútorského úradu a zároveň ich oznámi obci, v ktorej
sa bude konať dražba; obec je povinná uverejniť tieto skutočnosti na svojej úradnej tabuli.
Podľa § 126 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa na dražené veci nenájde kupec,
exekútor prikáže opätovnú dražbu. Pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe
s tým, že najnižšie podanie tvoria dve tretiny odhadnej ceny.
Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojich práv tým, že súdny exekútor postupoval
v rozpore s § 125 ods. 3 Exekučného poriadku, keď termín dražby hnuteľných vecí oznámil
sťažovateľovi až v deň dražby, a aj to po určenom termíne dražby (termín dražby určený
na 5. január 2012 o 8.15 h a oznámenie termínu sťažovateľovi 5. januára 2012 približne
o 8.20 h), a keď Mestu Levice doručil žiadosť o zverejnenie oznámenia o termíne dražby až
deň pred určeným termínom dražby (v popoludňajších hodinách 4. januára 2012, v dôsledku
čoho k zverejneniu oznámenia na úradnej tabuli mesta pred termínom dražby ani nedošlo),
je potrebné konštatovať, že takýto postup súdneho exekútora nie je možné hodnotiť ako
postup explicitne rozporný so znením citovaných ustanovení Exekučného poriadku.
Ak v citovaných ustanoveniach zákonodarca neustanovil požiadavku zachovania
časového odstupu medzi oznámením termínu dražby a samotným konaním dražby, potom
nie je možné posudzovať síce formálny ale zákonne súladný postup súdneho exekútora ako
ústavne nekonformný.
Podstatou exekučného konania je nútený výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti
povinného. V danom prípade sťažovateľ ako povinný v exekučnom konaní musel byť
od začatia exekučného konania (ešte v roku 2009) uzrozumený s tým, že cieľom a obsahom
exekučného konania je práve speňaženie jeho majetku pre účely núteného splnenia ním
dobrovoľne nesplneného peňažného záväzku. Vzhľadom na uvedený charakter exekučného
konania v okolnostiach posudzovaného prípadu nie je možné legitímne očakávať aplikáciu
takého extenzívneho výkladu § 125 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré by spočívalo
v požiadavke oznámiť termín konania dražby hnuteľných vecí povinnému v určitom
časovom predstihu pred jej konaním. Tento záver podporuje aj námietka sťažovateľa, ktorý
v nezachovaní časového odstupu medzi oznámením termínu dražby a jej konaním videl
najmä nemožnosť využitia jeho oprávnenia uhradiť vymáhanú pohľadávku pred začatím
dražby, a tým jej konaniu predísť. Za situácie, keď sťažovateľ má možnosť dobrovoľného
splnenia si svojej povinnosti v priebehu celého exekučného konania (vrátane tej časti
konania, kedy z ostatných úkonov súdneho exekútora má nespornú vedomosť o vykonaní
exekúcie predajom jeho hnuteľných vecí), požiadavka zachovania časového odstupu pri
oznámení termínu dražby len na účely umožnenia toho, aby povinný prípadným plnením
predišiel dražbe, by odporovalo samotnému účelu exekučného konania.
Aj vo vzťahu k ďalšej námietke sťažovateľa o rozpornosť postupu súdneho exekútora
s § 126 ods. 2 Exekučného poriadku, keď termín opätovnej dražby bol určený súčasne
s termínom prvej dražby, pričom opätovná dražba sa mala konať o hodinu po prvej dražbe,
ústavný súd konštatuje, že takýto postup súdneho exekútora nie je možné hodnotiť ako
postup explicitne rozporný so znením citovaných ustanovení Exekučného poriadku a ako
postup ústavne nekonformný.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom
označeným základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a postupom súdneho exekútora pri vykonaní dražby hnuteľných veci
v označenom exekučnom konaní neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala
vysloviť záver o porušení sťažovateľom označených práv.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Namieta tiež aj porušenie svojho
práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, podľa ktorého každá fyzická alebo právnická
osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku
s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
K sťažovateľom namietanému porušeniu ním označeného základného práva podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom súdneho exekútora
ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07,
III. ÚS 218/07, III. ÚS 70/08), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne
nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku
ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd súčasne
porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru. O prípadnom porušení základných a iných práv hmotnoprávneho charakteru by
bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo
k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených
v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.
Keďže ústavný súd nezistil porušenie základných a iných práv sťažovateľa
procesnoprávneho charakteru (čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy), neprichádza
do úvahy ani možnosť porušenia jeho základných a iných práv hmotnoprávneho charakteru
a je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. marca 2012