Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 133/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť S. D., L., zastúpeného advokátom Mgr. P. S., D., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora JUDr. Ing. J. B. v

exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. a

súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09 „vykonaním dražby a opätovnej dražby dňa 05.

01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom príklep“, a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2012

doručená sťažnosť S. D., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. P. S.,

D., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 3

(ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom súdneho exekútora JUDr. Ing. J. B. (ďalej len „súdny

exekútor“) v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Levice (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. a súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09 „vykonaním

dražby a opätovnej dražby dňa 05. 01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom príklep“.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v postavení povinného účastníkom

exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. a súdnym

exekútorom pod sp. zn. EX 741/09 o vymoženie sumy 51 500 € s príslušenstvom.

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je notárska zápisnica. Sťažovateľ podrobne

opísal priebeh exekučného konania, uviedol, že v ňom využil niekoľko opravných

prostriedkov – námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, návrh na odklad exekúcie,

ktoré neboli úspešné.

Podstatou sťažnosti je len namietanie postupu súdneho exekútora pri realizácii

dražby hnuteľných vecí v označenom exekučnom konaní, k čomu sťažovateľ uviedol:

„Dňa 25. 07. 2011 exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom

hnuteľný vecí...

Dňa 09. 12. 2011 exekútor vydal oznámenie o dražbe hnuteľných vecí na deň 05. 01.

2012 o 8.15 hod. a opätovnú dražbu na ten istý deň o 9.15 hod…

Dňa 04. 01. 2012... exekútor doručil mestu Levice žiadosť o zverejnenie oznámenia

o dražbe na úradnej tabuli mesta. Oznámenie o dražbe nebolo do konania dražby

zverejnené na úradnej tabuli mesta...

Dňa 05. 01. 2012 o cca 8.20 hod. doručil zamestnanec exekútora právnemu

zástupcovi povinného oznámenie o dražbe.

Na opätovnej dražbe došlo k vydraženiu hnuteľných vecí vo vlastníctve sťažovateľa.

Dňa 12. 01. 2012 vrátil exekútor poverenie na vykonanie exekúcie v predmetnej

veci...

Z logického, systematického i teleologického výkladu § 125 ods. 3 Exekučného

poriadku jednoznačne vyplýva, že oznámenie o termíne dražby sa má príslušným subjektom

a orgánom doručiť pred samotným konaním dražby a v dostatočnom časovom odstupe

umožňujúcim im na strane jednej vykonať potrebné úkony, na ktoré sú povinné (vyvesiť

oznámenie na úradnej tabuli mesta) na strane druhej, umožniť realizovanie procesných

práv účastníkov exekučného konania.

Je v rozpore s účelom Exekučného poriadku, aby exekútor (porušovateľ) informoval

povinného (sťažovateľa) o termíne dražby po jej začatí, resp. uskutočnení. Takýmto

konaním exekútora sa zabránilo povinnému nielen zúčastniť sa na dražbe (čo je jeho

zákonné právo), ale pred konaním dražby jej prípadne zabrániť realizáciou svojich

procesných práv v exekúcii (dobrovoľným zaplatením vymáhanej sumy).

Konanie exekútora, ktorý vydá oznámenie o dražbe dňa 09. 12. 2011, a toto

oznámenie doručí povinnému až s odstupom takmer jedného mesiaca a dokonca až po

začatí dražby, a súčasne oznámenie o dražbe doručí mestu Levice rovnako s takmer

mesačným odstupom v deň (v poobedných hodinách) predchádzajúci konaniu dražby, z

čoho musí byť každému zrejmé, že mestu Levice sa nepodarí uverejniť oznámenie o dražbe

pred jej konaním, za svojvoľnú interpretáciu a aplikáciu dotknutých ustanovení Exekučného

poriadku a vedomé bránenie možnosti realizácie procesných práv sťažovateľa

garantovaných ...

Vyššie uvedeným konaním porušovateľa došlo k porušenie zákonných povinností

exekútora pri príprave dražby, ktoré bezprostredne zasiahli do základných práv

sťažovateľa.

Podľa právneho názoru sťažovateľa postupoval exekútor v rozpore so zákonom aj pri

prikázaní opätovnej dražby...

Hypotézou právnej normy ust. § 126 ods. 2 Exekučného poriadku je skutočnosť, že sa

na dražené veci na dražbe nenájde kupec.

Z uvedeného je prima facie zrejmé, že v čase, keď exekútor prikazoval opätovnú

dražbu, nebola (ani nemohla byť) splnená táto skutočnosť, a preto nebola splnená

zákonnom vyžadovaná podmienka na jej prikázanie.

Navyše, účelom zákona pri úprave prikázania opätovnej dražby, je práve nájsť

ďalšieho možného záujemcu, a tým maximalizovať výťažok určený pre oprávneného.

Účelom predaja hnuteľných vecí povinného nie je ich rozdávanie osobám, ktoré sa navyše

o tejto dražbe nedozvedeli ani z obchodného vestníka, tlače, či aspoň z úradnej tabule

mesta, a napriek tomu na dražbu prišli.

Každý záujemca, ktorý príde na prvú dražbu svedomím, že o 60 min. sa bude môcť

konať opätovná dražba, nemá žiadnu motiváciu ani dôvod dražiť už na prvej (riadnej)

dražbe...“

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že po vykonaní dražby hnuteľných vecí (v tomto

postupe súdneho exekútora vidí porušenie svojich základných a iných práv) a vrátení

poverenia súdnym exekútorom podal 17. februára 2012 návrh na zastavenie exekúcie „z

dôvodu jej neprípustnosti, keďže notárska zápisnica, na podklade ktorej sa viedlo exekučné

konanie, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom“. Zároveň zdôraznil, že postup

súdneho exekútora pri dražbe hnuteľných vecí, „ale aj exekučného súdu je o to

ostentatívnejší, že poverenie na vykonanie exekúcie vôbec nemalo byť porušovateľovi

vydané vzhľadom na skutočnosť, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa viedlo

exekučné konanie, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom...“

Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Súdny exekútor JUDr. Ing. J. B., v exekučnom konaní vedenom na Okresnom

súde Levice pod sp. zn. a súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09,

vykonaním dražby a opätovnej dražby dňa 05. 01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom

príklep, porušil právo sťažovateľa podľa (právo vlastniť majetok) a

právo sťažovateľa podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru (právo pokojne

užívať svoj majetok).

2. Súdny exekútor JUDr. Ing. J. B., v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde

Levice pod sp. zn. a súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09, vykonaním

dražby a opätovnej dražby dňa 05. 01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom príklep, porušil

právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé prejednanie

záležitosti sťažovateľa) a právo sťažovateľa podľa (právo na súdnu

ochranu).

3a. Ústavný súd zrušuje dražbu a opätovnú dražbu uskutočnené dňa 05. 01. 2012

v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.

a porušovateľom pod sp. zn. EX 741/09, a zrušuje všetky porušovateľom udelené príklepy

na týchto dražbách.

alternatívne (pre prípad, ak ústavný súd dražby nezruší):

3b. Súdny exekútor JUDr. Ing. J. B. je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie rovnajúce sa rozdielu medzi cenou, za ktorú sa hnuteľné veci na

dražbe alebo opätovnej dražbe zo dňa 05. 01. 2012 vydražili a ich hodnotou zistenou

znaleckým posudkom vyhotoveným v tejto exekučnej veci.

4. Súdny exekútor JUDr. Ing. J. B. je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov

konania k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru a práva podľa

dodatkového protokolu postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. a súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 741/09

„vykonaním dražby a opätovnej dražby dňa 05. 01. 2012, na ktorej udelil vydražiteľom

príklep“.

Sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv v nesprávnom postupe súdneho

exekútora pri uskutočnení dražby hnuteľných vecí v namietanom exekučnom konaní, pokiaľ

ide o oznámenie termínu dražby sťažovateľovi ako povinnému, doručenie žiadosti

o zverejnenie termínu dražby mestu a určenie termínu opätovnej dražby súčasne s určením

termínu prvej dražby na ten istý deň.

Sťažovateľ napáda v sťažnosti postup súdneho exekútora, nie exekučného súdu,

a preto ústavný súd v daných okolnostiach posudzoval svoju právomoc na prerokovanie

veci.

Podľa judikatúry ústavného súdu (, ) nútený výkon súdnych

a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , listiny a

ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu

ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe

splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu

na vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný

podklad a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje

a exekvuje v mene súdnej moci ( ).

Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k prípadnému ústavne nesúladného postupu

súdneho exekútora pri uskutočnení dražby hnuteľných vecí sťažovateľ nemá k dispozícii

účinný prostriedok nápravy.

Z uvedeného ústavný súd vyvodzuje svoju právomoc na prerokovanie tejto veci.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru sú

obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť

podstatnú odlišnosť (, ).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom práva na spravodlivý

proces je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné

garancie v súdnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou

systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv

a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto

právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní aj súdny exekútor, a preto

bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej

miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná.

Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného

práva na súdnu ochranu (, ) vyplýva, že súdna exekúcia

vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi

spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v až .

Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý má dosah na zákonnosť vykonávanej

exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých

práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

Podľa § 61 Exekučného poriadku je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom

konaní vylúčené.

Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými

v tomto zákone. Predmetné ustanovenie garantuje ochranu povinného v exekučnom konaní

pred vykonávaním exekúcie nezákonným a nedovoleným spôsobom.

Vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí je upravené v § 116 až § 128

Exekučného poriadku.

Podľa § 125 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor oznámi termín dražby povinnému,

oprávnenému a spoluvlastníkovi veci. Termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby

uverejní exekútor na úradnej tabuli exekútorského úradu a zároveň ich oznámi obci, v ktorej

sa bude konať dražba; obec je povinná uverejniť tieto skutočnosti na svojej úradnej tabuli.

Podľa § 126 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa na dražené veci nenájde kupec,

exekútor prikáže opätovnú dražbu. Pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe

s tým, že najnižšie podanie tvoria dve tretiny odhadnej ceny.

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojich práv tým, že súdny exekútor postupoval

v rozpore s § 125 ods. 3 Exekučného poriadku, keď termín dražby hnuteľných vecí oznámil

sťažovateľovi až v deň dražby, a aj to po určenom termíne dražby (termín dražby určený

na 5. január 2012 o 8.15 h a oznámenie termínu sťažovateľovi 5. januára 2012 približne

o 8.20 h), a keď Mestu Levice doručil žiadosť o zverejnenie oznámenia o termíne dražby až

deň pred určeným termínom dražby (v popoludňajších hodinách 4. januára 2012, v dôsledku

čoho k zverejneniu oznámenia na úradnej tabuli mesta pred termínom dražby ani nedošlo),

je potrebné konštatovať, že takýto postup súdneho exekútora nie je možné hodnotiť ako

postup explicitne rozporný so znením citovaných ustanovení Exekučného poriadku.

Ak v citovaných ustanoveniach zákonodarca neustanovil požiadavku zachovania

časového odstupu medzi oznámením termínu dražby a samotným konaním dražby, potom

nie je možné posudzovať síce formálny ale zákonne súladný postup súdneho exekútora ako

ústavne nekonformný.

Podstatou exekučného konania je nútený výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti

povinného. V danom prípade sťažovateľ ako povinný v exekučnom konaní musel byť

od začatia exekučného konania (ešte v roku 2009) uzrozumený s tým, že cieľom a obsahom

exekučného konania je práve speňaženie jeho majetku pre účely núteného splnenia ním

dobrovoľne nesplneného peňažného záväzku. Vzhľadom na uvedený charakter exekučného

konania v okolnostiach posudzovaného prípadu nie je možné legitímne očakávať aplikáciu

takého extenzívneho výkladu § 125 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré by spočívalo

v požiadavke oznámiť termín konania dražby hnuteľných vecí povinnému v určitom

časovom predstihu pred jej konaním. Tento záver podporuje aj námietka sťažovateľa, ktorý

v nezachovaní časového odstupu medzi oznámením termínu dražby a jej konaním videl

najmä nemožnosť využitia jeho oprávnenia uhradiť vymáhanú pohľadávku pred začatím

dražby, a tým jej konaniu predísť. Za situácie, keď sťažovateľ má možnosť dobrovoľného

splnenia si svojej povinnosti v priebehu celého exekučného konania (vrátane tej časti

konania, kedy z ostatných úkonov súdneho exekútora má nespornú vedomosť o vykonaní

exekúcie predajom jeho hnuteľných vecí), požiadavka zachovania časového odstupu pri

oznámení termínu dražby len na účely umožnenia toho, aby povinný prípadným plnením

predišiel dražbe, by odporovalo samotnému účelu exekučného konania.

Aj vo vzťahu k ďalšej námietke sťažovateľa o rozpornosť postupu súdneho exekútora

s § 126 ods. 2 Exekučného poriadku, keď termín opätovnej dražby bol určený súčasne

s termínom prvej dražby, pričom opätovná dražba sa mala konať o hodinu po prvej dražbe,

ústavný súd konštatuje, že takýto postup súdneho exekútora nie je možné hodnotiť ako

postup explicitne rozporný so znením citovaných ustanovení Exekučného poriadku a ako

postup ústavne nekonformný.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom

označeným základným právom podľa a právom podľa

dohovoru a postupom súdneho exekútora pri vykonaní dražby hnuteľných veci

v označenom exekučnom konaní neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala

vysloviť záver o porušení sťažovateľom označených práv.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa ,

podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Namieta tiež aj porušenie svojho

práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, podľa ktorého každá fyzická alebo právnická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku

s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

K sťažovateľom namietanému porušeniu ním označeného základného práva podľa

a práva podľa dodatkového protokolu postupom súdneho exekútora

ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. , ,

, ), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku

ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z a právo podľa

dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd súčasne

porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až , resp.

dohovoru. O prípadnom porušení základných a iných práv hmotnoprávneho charakteru by

bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo

k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených

v až , resp. v spojení s ich porušením.

Keďže ústavný súd nezistil porušenie základných a iných práv sťažovateľa

procesnoprávneho charakteru ( dohovoru a ), neprichádza

do úvahy ani možnosť porušenia jeho základných a iných práv hmotnoprávneho charakteru

a je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012