Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 148/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosti Š. F. a A. F., obaja bytom K., zastúpených H., s. r. o., B.,

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. P. K., vedené pod

sp. zn. a sp. zn. , ktorými namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť Š. F. vedenú pod sp. zn. a sťažnosť A. F. vedenú pod sp.

zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

2155/2012.

2. Sťažnosti Š. F. a A. F. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

15. februára 2012 doručené sťažnosti Š. F. a A. F. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorými

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp.

zn. , ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť Š. F. bola ústavným súdom

zaevidovaná pod sp. zn. a sťažnosť A. F. pod sp. zn. .

Z obsahu sťažností, ako aj k sťažnostiam priloženej dokumentácie vyplýva, že pred

okresným súdom sa 5. mája 2004 začalo konanie v právnej veci navrhovateľov 1. Š. F., 2.

L. Ď., 3. L. Ď., 4. A. F., 5. I. F., 6. O. F., 7. Š. F., 8. B. F., 9. M. F. a 10. A. F. proti

odporcom 1. Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

Župné námestie 13, Bratislava, 2. Slovenská republika – Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Pribinova 2, Bratislava, 3. Slovenská republika – Ministerstvo financií

Slovenskej republiky, Kýčerského 1, Bratislava, 4. Slovenská republika – Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody z titulu

zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

postupom; konanie bolo vedené pod sp. zn. . Okresný súd vo veci samej

rozhodol rozsudkom č. k. -384 z 1. júna 2010 tak, že návrh navrhovateľov

zamietol, pričom časť návrhu, ktorá sa týkala navrhovateľov v 1. rade Š. F. a vo 4. rade A.

F., t. j. sťažovateľov, ako aj navrhovateliek B. F. a M. F. (ďalej len „ďalšie navrhovateľky“),

vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že právny predchodca sťažovateľov a ďalších

navrhovateliek v priebehu konania zomrel; označený rozsudok okresného súdu nadobudol

právoplatnosť 8. septembra 2011.

Návrh týkajúci sa sťažovateľov a ďalších navrhovateliek vylúčený na samostatné

konanie bol vedený okresným súdom pod sp. zn. . O tejto časti návrhu rozhodol

okresný súd rozsudkom č. k. -99 z 3. mája 2011 tak, že ho zamietol. Proti

označenému rozsudku okresného súdu sťažovatelia a ďalšie navrhovateľky podali

odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. -122

z 10. novembra 2011 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Rozsudok okresného

súdu z 3. mája 2011 v spojení s označeným rozsudkom krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 28. decembra 2011. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podali

sťažovatelia 16. januára 2012 dovolanie.

Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach v zásade zhodne popisujú priebeh namietaných

konaní pred okresným súdom a krajským súdom, keď najmä uvádzajú:

„V právnej veci navrhovateľov Š. F. a spol. (sťažovateľ ako navrhovateľ v 1. rade)

proti odporcom Slovenská republika − Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a

spol., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , podal sťažovateľ

dňa 5. mája 2004 žalobu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (v

zmysle a nasl. z. č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom) o zaplatenie 1.346.000,- Sk

(44.679,01 Eur) s príslušenstvom.

... Po viac než šiestich rokoch nečinnosti Okresný súd Bratislava I, ako súd prvého

stupňa konajúci vo veci, svojim rozsudkom zo dňa 1. júna 2010, č. k. -384,

predmetný návrh zamietol a zároveň nepriznal odporcom náhradu trov konania. Svoje

rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že predmetnú žalobu možno považovať

za predčasne podanú a zároveň súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné

predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu titulom nesprávneho úradného postupu

a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Týmto rozsudkom zároveň súd

prvého stupňa vylúčil prejednávanú právnu vec navrhovateľov v 1., 4., 6. a 9. rade (teda aj

sťažovateľovu vec) na samostatné konanie podľa ..

Sťažovateľ podal proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej

lehote, dňa 7. júna 2011, odvolanie, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového

stavu.

Po následnej ďalšej vyše päť mesačnej nečinnosti vydal Krajský súd v Bratislave,

ako odvolací súd, dňa 10. novembra 2011 rozsudok, č. k. -122, ktorým

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Rozsudok odvolacieho súdu bol sťažovateľovi doručený dňa 16. decembra 2011.“

Sťažovatelia tvrdia, že «Nečinnosťou porušovateľa základného práva sťažovateľa

vznikla sťažovateľovi ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty,

kedy všeobecné súdy nedokázali rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Treba

zároveň prihliadnuť na fakt, že požadovaná náhrada škody predstavuje výšku finančných

prostriedkov investovaných do tzv. „nebankových subjektov“, pričom tieto finančné

prostriedky predstavovali dlhoročné úspory sťažovateľa.

S ohľadom na vyššie uvedené sa domnievame, že závažnosť vzniknutej ujmy a jej

okolnosti sú veľmi významnej kvality a žiadame preto súd, aby prihliadol k tejto skutočnosti.

V priebehu skutkového stavu (článok I tejto sťažnosti) ide o porušenie základného

práva, aby sa sťažovateľova vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.».

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

«1. Základné právo sťažovateľa Š. F. [v sťažnosti vedenej pod sp. zn.

„sťažovateľky A. F.“, pozn.] na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v

zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom

Okresného súdu Bratislava I a následným postupom Krajského súdu v Bratislave porušené.

2. Š. F. [v sťažnosti vedenej pod sp. zn. „sťažovateľky A. F.“, pozn.]

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500,- EUR (slovom: štyritisícpäťsto

eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie

H., s. r. o., č. ... vedený v ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony v zmysle § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS

SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb)

sťažovateľovi Š. F. [v sťažnosti vedenej pod sp. zn. „sťažovateľky A. F.“,

pozn.] v sume 323,50 EUR (slovom: tristodvadsaťtri eur a 50 centov), na účet advokátskej

kancelárie H., s. r. o., č. ... vedený v ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to

predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.

, , ).

Sťažovatelia podľa petitov obsiahnutých v oboch sťažnostiach namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v zmysle

dohovoru „postupom Okresného súdu Bratislava I a následným postupom Krajského súdu

v Bratislave“, t. j. nekonkretizujú, akým postupom (v akom konaní) okresného súdu, resp.

krajského súdu mali byť porušené nimi označené práva podľa , resp. dohovoru.

Ústavný súd, uprednostňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, zohľadnil obsah

oboch sťažností a na tomto základe ich predbežne prerokoval v rozsahu namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti podľa

primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. a sp. zn. , z ktorých vyplýva ich skutková a právna

súvislosť [totožnosť v subjektoch, proti ktorým sťažnosť smeruje (namietaný postup

okresného súdu a krajského súdu v identických konaniach), rovnaký skutkový stav

a identická právna argumentácia], ako aj skutočnosť, že sťažovatelia sú zastúpení tým istým

právnym zástupcom, ústavný súd rozhodol aplikujúc

v spojení s tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru nestačí, aby

štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu porušovanie týchto práv označenými orgánmi verejnej moci

(v danom prípade okresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď

sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu

týchto práv postupom príslušných orgánov verejnej moci, ústavný súd sťažnosť zásadne

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Zo skutočností už uvedených v časti I tohto uznesenia vyplýva, že konanie vedené

okresným súdom pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 8. septembra 2011

a konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo právoplatne skončené

28. decembra 2011, pričom v rovnaký deň bolo právoplatne skončené aj konanie vedené

krajským súdom pod sp. zn. . Sťažovatelia doručili svoje sťažnosti

ústavnému súdu až 15. februára 2012, t. j. zjavne v čase, keď okresný súd a ani krajský súd

už nemohli svojím postupom porušovať ich základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ani ich právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že

proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia 16. januára 2012

dovolanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľov po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2012